Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-147-2013.pdf
PDF · 74.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci D. zastúpená JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom S. Chalupku 18, 071 01 Michalovce, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom, so sídlom Rastislavova 68, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa 1.7.2013, žiadal aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/1486/2012, ktorý bol vydaný Arbitrážnym súdom Košice ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania D., uložená povinnosť uhradiť sumu 208,63 € s príslušenstvom a trovami rozhodcovského konania 276 €. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel dňa 16.7.2009 s odporcom poistnú zmluvu č. 4460100073. V rozhodcovskej zmluve bolo dohodnuté - v rozhodcovskej doložke, že v prípade vzniku akékoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, namiesto súdneho konania sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti VPP. Navrhovateľ si povinnosti zo zmluvy neplnil, a poisťovňa voči nemu v rozhodcovskom konaní uplatnila právo na zaplatenie sumy 208,63 €. Arbitrážny rozhodcovský súd Košice vydal rozhodcovský rozsudok dňa 19.1.2012, sp.zn. 3C/1486/2012, ktorým zaviazal na zaplatenie tejto pohľadávky odporcu. Navrhovateľ žiada o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je podľa neho neurčitá, pokiaľ ide o určenie právomoci súdu. Považuje totižto v tejto časti rozhodcovskú zmluvu za takú, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná, a považuje rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ.
Odporca s návrhom nesúhlasil, poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá riadne, nemôže byť považovaná za neplatnú. Predmetná rozhodcovská zmluva pritom nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom a z vyššie uvedených dôvodov rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, sa považuje za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať § 53 OZ, a je teda platným právnym úkonom.
Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp.zn. 3C/1486/2012 zo dňa 19.1.2012 bolo zistené, že navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 208,63 € s príslušenstvom, a trovy rozhodcovského konania 276 €.
Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že bol zmenený exekučný poriadok od vydania rozhodcovského rozsudku, bol doplnený o § 243d ods. 1, a tento stanovil, že rozhodcovský rozsudok sa
pre navrhovateľku stal priamo zo zákona nezáväzným, a prestal tak byť spôsobilým predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 243d zák. č. 233/1995 Z.z., exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:
Bolo preukázané, že v rozhodcovskom konaní bol dňa 19.1.2012, vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážnym súdom Košice, sp.zn. 3C/1486/2012, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu 208,63 € s príslušenstvom, z titulu poistenia zo dňa 16.7.2009. Toto rozhodnutie navrhovateľ žiada zrušiť. Súd však návrh navrhovateľa zamietol, a to z dôvodu, že povinnosť plniť z tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu už zanikla priamo zo zákona - podľa § 243d Exekučného poriadku, ktoré je účinné od 1.1.2015. Podľa tohto ustanovenia všetky rozhodcovského rozsudky vydané pred týmto dátumom, a na základe ktorých nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Je jednoznačné, že predmetný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, bol vydaný pred 1.1.2015. Z lustrácie databázy tunajšieho súdu vyplýva, že proti navrhovateľovi sa nevedú exekučné konania. Keďže cieľom návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo strany povinných osôb je vždy dosiahnuť zánik povinnosti plniť z takého rozsudku, nakoľko ten môže byť exekučným titulom, § 243d Exekučného poriadku udáva, že pri splnení určitých podmienok, čo je aj prípad navrhovateľa, rozhodcovský rozsudok účastníkov nezaväzuje. Rozhodnutie, ktoré nie je záväzné, teda nemá žiadne právne účinky. Dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia vzhľadom na uvedené neexistuje, a súd preto návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V tomto prípade totiž nastali na strane obidvoch účastníkov konania výnimočne dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže obaja účastníci, bez vlastnej viny sa dostali do situácie, kedy nie je daný žiadny právny záujem na výsledku konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, a odpadol aj dôvod skúmať, či návrh bol podaný dôvodne. Túto situáciu účastníkov spôsobila zmena právnej úpravy, v priebehu konania, ktorú ani jeden z účastníkov nemohol ovplyvniť, ide o objektívnu skutočnosť, a vzhľadom na uvedené súd považuje za spravodlivé, aby každý z účastníkov znášal svoje trovy sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. ) Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.