Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/110/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Anton Radzo, Radzovka 579/82, 029 52 Hruštín, IČO: 41352572, zastúpený advokátom: Mgr. Filip Osvald, R. č. X, XXX XX T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/101993/2015 zo dňa 06.03.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 04.05.2015, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/101993/2015 zo dňa 06.03.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9512401/5/5213569/2014 zo dňa 27.11.2014.

Žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasil so záverom správcu dane, podľa ktorého porušil a a , kedy si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dokladov za nákup rôzneho materiálu. Dôvodom pre neuznanie predmetných výdavkov ako výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo strany správcu dane, ako aj odpočet DPH z týchto dokladov bola skutočnosť, že nemal v evidencii faktúr za rok 2011 vystavenú žiadnu faktúru za vykonané stavebné práce, kde bol tento materiál použitý. Faktúry za vykonané práce však vystavoval na hodinovú sadzbu a nie na vykonané úkony. Z uvedeného dôvodu nie je možné spárovať vystavené faktúry s vyššie uvedenými výdavkami. Predmetné dorábky sa robia bežne a to z dôvodu, že niektoré práce sa časom ukážu ako nekvalitné a je potrebné ich opraviť. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v týchto obdobiach nemal zamestnancov, toto sa nezakladá na pravde. V období od septembra 2011 do decembra 2011 mal zamestnancov, za ktorých boli riadne odvedené odvody aj podané výkazy do sociálnej poisťovne a tiež na daňový úrad.

Podľa názoru žalobcu odpočet DPH z predmetných pokladničných dokladov je v súlade s , a .

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že dôvodom pre neuznanie odpočítania dane z uvedeného dokladu bola skutočnosť, že žalobca nemal v evidencii faktúr a v evidencii DPH

za rok 2011 zaevidovanú žiadnu faktúru za vykonané stavebné práce, kde bol tento materiál použitý. Žalobca hodnoverne nepreukázal, na ktorých stavbách bol uvedený materiál použitý; nepreukázal tak, že nakúpený materiál použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca tak porušil a a , na základe čoho správca dane neuznal odpočítanie DPH z uvedeného dokladu vo výške 2,67 Eura. Žalobca v priebehu kontroly neuviedol, na ktoré konkrétne zákazky (stavebné práce) bol predmetný materiál použitý. Do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9512401/5/474794/2014 zo dňa 06.02.2014 žalobca uviedol, že „materiál bol kúpený na účel opráv našich prác z dôvodov objednávateľa, že naše práce sú nekvalitné a na základe toho bol dokúpený materiál na moje náklady, aby neboli problémy s vyplácaním. Svietidla stropné boli kúpené na základe toho, že v miestnosti nebolo svetlo ...“. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v období jún 2011 až december 2011 mal zamestnancov, žalovaný uviedol, že všetky práce boli vykonávané inými podnikateľskými subjektmi - živnostníkmi ako poddodávky. Všetky faktúry v roku 2011 boli vystavené za práce v hodinovej sadzbe, ako uviedol správca dane v odôvodnení rozhodnutia, na faktúrach, ktorými boli fakturované práce nekvalitne vykonané, bola táto hodinová sadzba znížená. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o použití materiálu na opravy práce nezodpovedajú skutočnosti.

Vychádzajúc z uvedeného žalovaný dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijatý záver správcu dane týkajúci sa porušenia ustanovení a a bol vecne správny.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v súlade s ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, nakoľko daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce použitie nakúpeného materiálu na fakturované stavebné práce.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa rozloženia dôkazného bremena žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si v zákone stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonne stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. K námietke žalobcu, podľa ktorej i keď dôkazné bremeno stíha práve daňový subjekt, žalovaný uviedol, že nemožno ho rozširovať na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt, žalovaný uvádza, že v danom prípade povinnosť dôkazného bremena nestíha iný subjekt, ale žalobca bol povinný preukázať, že ním nakúpený materiál bol použitý na dodávky tovarov a služieb, ktoré ako platiteľ dane realizoval.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že k vyjadreniu žalobcu: „Jedná sa o situácie, kedy správca dane požaduje nové a nové dôkazné prostriedky a len trvá na skutočnosti, že daňový subjekt svoje tvrdené skutočnosti nepreukázal“. Uviedol, že žalobca okrem predložených dokladov o nákupe materiálu nepredložil v priebehu kontroly žiadny ďalší dôkaz, ktorým by chcel vyvrátiť pochybnosti správcu dane o použití nakúpeného materiálu na dodávky tovarov a služieb. Námietky týkajúce sa spotreby nakúpeného materiálu (nie je možné nakúpiť materiál presne zodpovedajúci spotrebe, na každej stavbe je potrebný iný materiál a nedá a použiť ten, ktorý zostal z predchádzajúcej stavby a podobne) sú neopodstatnené, nakoľko žalobca v danom prípade realizoval stavebné práce prostredníctvom iných dodávateľov (v subdodávkach) a nepreukázal fakturáciu za práce, ktoré vykonával on osobne, prípadne jeho zamestnanci. Z tohto dôvodu nákup stavebného materiálu nie je opodstatnený. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že svietidlá tri kusy používal na bočné nasvetľovanie omietok pred, resp. pri odovzdávaní prác, jeden kus svietidlo je stropné prachotesné, ktoré používa v malých stiesnených priestoroch, aby visiaca žiarovka nezavadzala, sa žalovaný nevyjadruje, vzhľadom k tomu, že tento nákup svietidiel bol realizovaný v mesiaci december. K námietke žalobcu, že tvrdenie, že nemal zamestnancov, sa nezakladá na pravde, nakoľko v septembri 2011 mal troch a v októbri až decembri 2011 dvoch zamestnancov, žalovaný uvádza, že žalobca zamestnancov na trvalý pracovný pomer nemal žiadnych. Podľa evidencie správcu dane zamestnával troch pracovníkov na základe dohody o pracovnej

činnosti a to v mesiacoch 10, 11, 12/2011. Úhrn vyplatených miezd predstavuje sumu 140 Eur, z nich boli zrazené preddavky na daň zo závislej činnosti vo výške 28 Eur.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. .

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa , správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa , pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa , daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa , právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa , daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa , správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa v znení k 30.09.2012, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa

§ 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 a DPH za február až december 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9512401/5/636535/2014 zo dňa 17.02.2014. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie č. 9512401/5/5213569/2014 zo dňa 27.11.2014, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 22,48 Eur. V odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia správca dane uviedol, že neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za nákup rôzneho materiálu v celkovej výške 137,04 Eur, DPH vo výške 22,84 Eur z dokladov č. V-277 zo dňa 06.12.2011 vo výške 55,30 Eur z toho DPH 9,22 Eur - svietidlá, č. V-279 zo dňa 06.12.2011 vo výške 13,86 Eur z toho DPH 2,31 Eur - svietidlá, č. V-290 zo dňa 20.12.2011 vo výške 67,88 Eur z toho DPH 11,31 Eur - výroba profilov. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane z

uvedených dokladov bola skutočnosť, že žalobca nemal v evidencii faktúr a v evidencii DPH za rok 2011 zaevidovanú žiadnu faktúru za vykonané stavebné práce, kde bol tento materiál použitý. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, na ktorých stavbách bol materiál použitý, porušil a a , na základe čoho správca dane neuznal odpočítanie DPH z uvedených dokladov vo výške 22,84 Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100308/1/101993/2015 z 06.03.2015, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal včas žalobu žalobca, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe namietal, že nie je možné sa stotožniť so záverom správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne kúpeného materiálu v celkovej výške 137,04 Eur z toho DPH vo výške 22,84 Eur. Nakoľko žalobca vystavoval faktúry na vykonanie práce v hodinovej sadzbe nie za vykonané úkony, nie je možné spárovať vystavené faktúry s uvedenými výdavkami.

K tejto námietke súd udáva, že žalobca síce predložil k daňovej kontrole doklady preukazujúce nákup materiálu, avšak samotná existencia dokladov, na ktorých je uvedená DPH nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na tomto doklade. Splnenie formálnej strany je jednou z podmienok, aby bolo na základe tohto dokladu uznané odpočítanie dane, ale tento doklad musí byť odrazom reálneho plnenia, v danom prípade musí žalobca preukázať, že materiál na ňom uvedený bol použitý na dodávky tovarov a služieb.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že na faktúrach je uvádzaná hodinová sadzba a preto nie je možné spárovať faktúry s nákupom materiálu, je potrebné uviesť, že podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.

Žalobca má preto zabezpečiť také vedenie účtovnej evidencie, aby z nej bolo jednoznačne preukázateľné, na čo bol nakúpený materiál použitý.

Krajský súd dospel k záveru, že na základe uvedeného skutkového stavu veci a prijatý záver správcu dane týkajúci sa porušenia ustanovení a a je vecne správny, preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

K námietke žalobcu, že svietidlá používal na bočné nasvetľovanie omietok pred, resp. pri odovzdávaní prác, 1 ks svietidlo je stropné prachotesné, ktoré používa v malých stiesnených priestoroch súd uvádza, že žalobca stavebné práce nevykonával osobne ani jeho zamestnanci (traja) z tohto dôvodu nákup svietidiel bol neopodstatnený.

Vo vzťahu k námietke, že zamestnával v mesiacoch 10, 11, 12/2011 troch zamestnancov (ktorí mali vykonávať stavebné práce) súd uvádza, že žalobca nemal v uvedených mesiacoch zamestnancov na trvalý pracovný pomer. Vyplatená odmena (trom pracovníkom na základe dohody o pracovnej činnosti) bola vo výške 140 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca rozsiahlu stavebnú činnosť nevykonával.

Správca dane vykonal šetrenie v prospech žalobcu a dôkazné bremeno z tohto dôvodu nepreniesol na žalobcu. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že nakúpený materiál použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Žalobca porušil , a o DPH v znení neskorších predpisov na základe čoho správca dane neuznal odpočítanie DPH z uvedených doklaovu vo výške 22,84 Eur.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a po zistení, že námietky žalobcu súd vyhodnotil ako neopodstatnené, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .