Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-11-2015.pdf
PDF · 72.07 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudkýň JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci maloletých detí G. V., nar. XX.X.XXXX, N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. K. X, K., zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné a M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/272/2013 - 342 zo dňa 08.04.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a vo výroku o náhrade trov konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 10P272/2013 - 342 zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného podaného otcom odôvodnil tým, že otec požiadal o zníženie výživného na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima, počnúc od 10.01.2014. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom otec maloletých detí pracoval ako živnostník a poskytoval služby v oblasti lesníctva. Súhlasil so zvýšením výživného v tom čase zo sumy 70 Eur na sumu 90 Eur a zo sumy 25 Eur na sumu 50 Eur. Za rok 2012 bol príjem otca vo výške 5594 Eur a výdavky 2749,12 Eur. Otec je od 04.12. 2013 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a do 01.10.2014 nemal žiaden príjem. Od 01.10.2014 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 196,50 Eur. Dovtedy o dávku v hmotnej núdzi nepožiadal, pretože podľa vlastného vyjadrenia o tom nevedel. Dňom 03.12.2013 ukončil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, podľa daňového priznania za rok 2013 bol jeho príjem vo výške 19.773,66 Eur a výdavky vo výške 5.868,37 Eur. Otec maloletých detí tvrdí, že toto daňové priznanie je skreslené, pretože stratil doklady a doklad o príjme si zabezpečil od firiem, pre ktoré pracoval, ale doklady o výdavkoch nemal.
Súd prvého stupňa uviedol, že otec maloletých detí ukončil podnikanie bez vážneho dôvodu, resp. takýto dôvod súdu nepreukázal. Jeho hrubý príjem sa oproti roku 2012 zvýšil dvojnásobne. Otec po skončení podnikania sa zaevidoval na úrade práce a ani nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že otec maloletých detí sa bez vážnych dôvodov zbavil výhodnejšieho zamestnania,
ostal bez príjmu, a preto tu nie je reálny dôvod na zníženie výživného na minimum. Preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Proti tomuto rozsudku a to len proti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného podal odvolanie otec. Uviedol, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene k pomeru na strane odporcu. Jeho príjem nepostačoval na pokrytie základných životných potrieb, v roku 2012 navrhovateľ vykázal stratu. Z týchto dôvodov bol nútený od 03.12.2013 z dôvodu nepriaznivej hospodárskej situácie ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Otcovi pomáhajú jeho matka a súrodenci, bez pomoci ktorých by svoju zložitú finančnú situáciu sám nezvládol. Žije spolu so synom maloletým M., nar. XX.XX.XXXX, o ktorého sa stará. Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 196,50 eur. Je pravda, že je podielovým spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, avšak tieto sú len rozdrobenými malými časťami veľkých pozemkov a ich reálna hodnota je zanedbateľná. Otec ukončil podnikanie z dôvodu nedostatku zákazok a z dôvodu, že výdavky spojené s podnikaním sa zvýšili. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil výživné zo strany otca na obe maloleté deti na sumu 30% zo sumy životného minima pre každé dieťa.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok považuje za správny. Uviedla, že matka otca mu nemôže pomáhať, pretože je mŕtva už niekoľko rokov. Otec nepreukázal počas konania tvrdenú pomoc súrodencov. Taktiež nebolo preukázané ani tvrdenie otca, že bol nútený zrušiť svoju podnikateľskú činnosť, pretože oproti roku 2012 v roku 2013 došlo k zvýšeniu jeho príjmov. Matka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že otec ani po ukončení podnikateľskej činnosti nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z toho matka usudzuje, že nebol odkázaný na pomoc hmotnej núdzi.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku je vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd na zvýraznenie správnosti jeho dôvodov poukazuje na to, že súd prvého stupňa správne vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého príjem otca v roku 2013 oproti roku 2012 vzrástol.
Tvrdenia otca o tom, že stratil doklady o výdavkoch neboli preukázané, naviac oproti roku 2012 sa viac ako dvojnásobne zvýšil samotný príjem otca, a teda pri zachovanom pomere výdavkov by vzrástol aj jeho čistý príjem za rok 2013.
Otec síce podal odvolania a spochybňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale nijakým spôsobom nepreukázal (ani nenavrhol také dôkazy), že jeho príjem v roku 2013 klesol.
Za týchto okolností, keď príjem otca sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšil, je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že otec maloletých detí sa bez vážnych dôvodov zbavil výhodnejšieho zamestnania a nie je dôvodné rozhodnúť o znížení výživného otca na maloleté deti. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktoré vyplýva z § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., keďže sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.