Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-643-2013.pdf
PDF · 125.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/643/2013
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému L. M. - MERIDIAS, so sídlom Pliešovce, Jilemnického 740/44, IČO: 37553399, vedenej pod značkou EX 14978/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 6.465,74 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. j e v y l ú č e n ý z vykonávania exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 14978/13 a na tunajšom súde pod sp. zn. 7Er/643/2013.
Súd exekúciu z a s t a v u j e v časti o vymoženie istiny 3.364,- Eur spolu so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 3.364,- Eur od 20.09.2011 do zaplatenia a o vymoženie zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne zo sumy 6.465,74 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 19.09.2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na uspokojenie pohľadávky oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, vo výške 6.465,74 Eur istiny s príslušenstvom 0,25 % denným zmenkovým úrokom zo sumy 6.465,74 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia a s 6 % ročným zákonným úrokom zo sumy 6.465,74 Eur od 20.9.2011 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania ako aj trov exekúcie, na základe rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. č.k. SR 10999/11 zo dňa 28.03.2012.
Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom bolo povinnému doručené dňa 14.10.2013.
Dňa 28.10.2013 bolo Exekútorskému úradu JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. doručené podanie povinného, v ktorom tento uviedol, že podáva v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii a námietku zaujatosti voči exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému a žiada o jeho vylúčenie súdom s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 322/2010-37. Ďalej podáva námietky podľa § 50 Exekučného poriadku v exekúcii sp.zn. EX 14978/2013 s odôvodnením, že vyčíslená suma je 24.427,54€, keď podľa zmluvy o úvere zo dňa 30.7.2010 mu bola poskytnutá suma istiny vo výške 3.500,-€, ktorá mala byť splatená v 12 mesačných splátkach po 572,-€ spolu s odplatou 3.364€, celkovo 6.864,-€, z čoho je zrejmé, že oprávnený si dojednal v zmluve úrok za poskytnutý úver vo výške 95% ročne, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom ako aj je neplatným zmluvným dojednaním podľa §29 OZ pre rozpor s
dobrými mravmi. Povinný zaplatil dve splátky po 572,-€ a sumu 560,-€, t.j. spolu 1.704,-€, oprávnený sa však naďalej domáha istiny 6.465,74€. Súčasne namieta aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré je neplatne dojednané. Ďalej podáva aj námietku voči trovám exekúcie (č.l. 18-20 spisu).
Súd zistil zo zmluvy o úvere, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzavretá dňa 30.07.2010, že povinný, ktorý v tom čase vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, predmetnú zmluvu uzatvoril pod obchodným menomC.a M. U., IČO: 37553399, s miestom podnikania vo Pliešovce, Fraňa Kráľa 742/34.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „ Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Súd posúdil podanie povinného, ktoré súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie, pričom zistil, že predmetné podanie nie je dôvodné. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Povinný sa v podstate svojim podaním domáha aplikácie hmotnoprávnych ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, z obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že jej účastníkmi v postavení veriteľa, ale aj dlžníka boli osoby s podnikateľským oprávnením a to na strane veriteľa obchodná spoločnosť majúca v predmete podnikania poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane dlžníka osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Predpokladom toho, aby bolo možné v predmetnej veci pristúpiť k preskúmavaniu rozhodcovskej doložky z hľadiska jej posúdenia ako neprijateľnej podmienky, pričom dôsledkom jej neprijateľnosti je jej absolútna neplatnosť v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby išlo medzi účastníkmi zmluvy o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Pre pojmovú charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné, aby jej subjektmi boli na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý pri plnení a uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd však z predmetnej zmluvy o úvere zistil, že povinný zmluvu uzavrel ako osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod svojim obchodným menom, s uvedením IČO a miesta podnikania, a preto nebolo možné v danej veci aplikovať príslušné hmotnoprávne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a v dôsledku toho nebolo možné námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť. Na základe uvedeného súd o námietkach povinného proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie doručením upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 14.10.2013.
Dňa 28.10.2013 doručil povinný súdnemu exekútorovi podanie v ktorom okrem námietok proti exekúcii, námietke zaujatosti voči exekútorovi podáva námietky voči trovám exekúcie. Uvedené námietky odovzdal povinný pošte na doručenie dňa 25.10.2013 (č.l.18-20 spisu).
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie..
V predmetnej exekúcii doručil súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk dňa 14.10.2013 prostredníctvom pošty. Lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie začala povinnému plynúť dňa 15.10.2013, posledný deň lehoty pripadol na deň 17.10.2013. Povinný doručil námietky proti trovám exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28.10.2013, pričom podľa pečiatky pošty na listovej zásielke ich odovzdal pošte na doručenie dňa 25.10.2013. Na základe uvedeného odovzdal povinný námietky proti trovám exekúcie pošte na doručenie až po uplynutí lehoty na ich podanie, a preto súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
Ďalej povinný vo svojom podaní uviedol, že nesúhlasí, aby exekúciu vykonával súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, pretože tento bol v minulosti zamestnancom oprávneného. Povinný ďalej uviedol, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor bude svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych rozhodnutí vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom konania. S tým, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu, pričom povinný poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 322/2010. Vzhľadom na uvedené povinný vyslovil dôvodnú obavu o spôsobe výkonu exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.
V dotknutej časti súd podanie povinného posúdil ako námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
K predmetnej časti podania povinného sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa vo veci necíti byť zaujatý voči ktorémukoľvek účastníkovi a že exekúciu vykonáva v súlade s Exekučným poriadkom a podľa poverenia udeleného príslušným súdom. Poukázal na to, že zamestnancom oprávneného bol len krátke obdobie v trvaní 10 mesiacov, pričom tu pôsobil ako radový zamestnanec. Potom, čo bol vymenovaný do funkcie exekútora, sa jeho služby ako exekútora rozhodol využiť aj oprávnený. Vzhľadom na to, že právna úprava exekučného konania je založená na princípe voľného výberu osoby exekútora, má za to, že v dôsledku uvedeného je vzťah medzi oprávneným a súdnym exekútorom vzťahom subjektívne podmieneným. Súdny exekútor uviedol, že v náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 Ústavný súd SR rozhodol o jeho zaujatosti. Súdny exekútor v zmysle platnej právnej úpravy má len notifikačnú povinnosť, o svojom vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie súdu nemôže navrhovať, pričom o vylúčení súdneho exekútora rozhoduje výlučne súd. Na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 bol upozornený právny zástupca oprávneného pri spisovaní zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie a súdny exekútor naň reagoval v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Ďalej poukázal na to, že na otázky zaujatosti súdneho exekútora možno aplikovať aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zaoberajúce sa nestrannosťou (nezaujatosťou) sudcu, z ktorých možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne.
Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku, účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.
Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.
Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
Na základe podanej námietky zaujatosti súdneho exekútora zo strany povinného, sa súd zaoberal tým, či podaná námietka je dôvodná, a či teda existujú dôvody pre vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie.
Citovaný zákonným ustanovením § 30 Exekučného poriadku zákonodarca realizuje princíp nestrannosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. V zmysle Exekučného poriadku súdny exekútor musí vykonávať exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, súčasne sa musí javiť nestranným aj pre externé prostredie, v ktorom pôsobí pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. V prípade, ak súd zistí, že existujú dôvodné pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti povereného súdneho exekútora, je povinný ex offo súdneho exekútora z vedenia exekúcie vylúčiť. Takýto postup je nevyhnutný na zabezpečenie ochrany práv účastníkov exekučného konania a zachovanie nestranného a nezaujatého výkonu exekúcie. Výkladom a používaním ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním týchto zákonných ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu v súdnom konaní bez zákonného podkladu (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010).
Dôvodom pre vylúčenie exekútora z vykonávania exekúcie môže byť už len samotná pochybnosť o jeho nezaujatosti. Nestrannosť súdneho exekútora je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti a z objektívneho hľadiska nestrannosti. Pri skúmaní subjektívneho hľadiska platí prezumpcia nestrannosti a v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie exekútora. K nestrannosti však nestačí, že exekútor subjektívne nepociťuje k veci ani k účastníkom konania taký vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť na jeho rozhodovaní. Z objektívneho hľadiska je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o nestrannosti exekútora. Vzhľadom na uvedené možno dospieť k záveru, že má byť vylúčený každý súdny exekútor, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 211/2010 zo dňa 13.04. 2011 konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu rešpektujúc vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR konajúci súd dospel k záveru, že z objektívneho hľadiska existujú odôvodnené pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdneho exekútora vyvolané tým, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného, aj keď len na krátke obdobie, resp. nie je možné vylúčiť akúkoľvek legitímnu pochybnosť o jeho nezaujatosti a nestrannosti a priamom právnom záujme na prejednávanej veci. Pričom dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora nie je preukázanie toho, že súdny exekútor skutočne nekoná nestranne a nezaujato, ale dôvodom je už len samotná odôvodnená pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti súdneho exekútora; v danom prípade pre pomer k oprávnenému ako z jednému z účastníkov exekučného konania, ktorá bola nepochybne preukázaná tým, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčil.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok, súd zameral pozornosť aj na skúmanie, či v predmetnej veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 6.465,74 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 6.465,74 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 6.465,74 Eur od 20.09.2011 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 1.209,40 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 400,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu (oprávneného) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Ako už súd uviedol v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia, z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný, ktorý v tom čase vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pod obchodným menom E.vá Meridias, IČO: 37553399, s miestom podnikania vo Pliešovce, Fraňa Kráľa 742/34 uzatvorili dňa 30.07.2010 zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver v sume 3.500,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok v sume 3.364,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 572,- Eur, čo predstavuje navýšenie o 96% ročne. Ďalej súd zistil, že v deň uzatvorenia zmluvy o úvere účastníci uzavreli vo forme osobitnej listiny, zároveň aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Použitie výhrady verejného poriadku predpokladá okrem spoločenského neporiadku, ktorý predstavuje všetky porušenia práva, existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí teda len porušenie práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa základného záujmu spoločnosti. Súdny dvor
Európskej únie uznáva, že rôzne štáty môžu mať rôzne záujmy, ktorých sledovanie spadá pod pojem verejného poriadku a pojem verejného poriadku sa môže meniť v čase. Pri rešpektovaní požiadaviek určených judikatúrou Súdneho dvora je možné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre fungovanie demokratického štátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná teda o normy morálne, sociálne, politické, prípadne náboženské. Medzi normy morálne v našom spoločenskom poriadku určite patrí pojem dobré mravy, ktoré boli definované aj Ústavným súdom Slovenskej republiky ako pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak je výkon exekučného titulu v rozpore s dobrými mravmi je v rozpore aj verejným poriadkom.
Pokiaľ ide o výšku pohľadávky oprávneného vymáhanej v predmetnom exekučnom konaní, tak táto ku dňu rozhodovania súdu predstavuje:
- istinu v sume 6.465,74 Eur,
- 0,25 % denný zmenkový úrok zo sumy 6.465,74 Eur od 01.08.2011 ku dňu rozhodovania predstavuje sumu 24.262,68 Eur,
- 6 % ročný zákonný úrok 6.465,74 Eur od 20.09.2011 ku dňu rozhodovania predstavuje sumu 1.542,21 Eur,
- trovy rozhodcovského konania 1.209,40 Eur,
- okrem uvedeného sa oprávnený domáha aj vymoženia trov právneho zastúpenia v exekúcii v sume 303,12 Eur.
Pohľadávka, ktorá je v predmetnej exekučnej veci predmetom vymáhania predstavuje k 09.09.2015, teda ku dňu rozhodovania súdu sumu 33.783,15 Eur, čo znamená celkový nárast dlhu (vychádzajúc zo sumy 3.500,- Eur veriteľom skutočne poskytnutej) za 5 rokov od uzavretia zmluvy o úvere o viac ako 9,6 - násobok, pričom bez trov rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia v exekúcii samotná výška istiny, zákonného úroku a zmenkového úroku predstavuje sumu 32.270,63 Eur, čo predstavuje oproti sume, ktorú oprávnený povinnému ako istinu úveru skutočne poskytol (3.500,- Eur) 9,2 - násobné navýšenie.
Rozhodcovský súd neskúmal primeranosť odplaty za poskytnutý úver z pohľadu dobrých mravov. Z č.l. 3 rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ku dňu rozhodovania rozhodcovského súdu bola nesplatená dlžná suma 6.465,74 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny úveru v sume 5.720,- Eur a poplatkov za zasielanie upomienok vo výške 40,- Eur a trov mediačného konania v sume 705,74 Eur. Pokiaľ teda zo zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník bol povinný zaplatiť celkovo veriteľovi sumu 6.864,- Eur, je zrejmé, že ešte pred začatím rozhodcovského konania časť povinný časť istiny úveru v sume 1.704,- Eur uhradil. Z uvedeného skutkového stavu veci je zrejmé, že veriteľ poskytol dlžníkovi ako úver sumu 3.500,- Eur, z uvedenej sumy dlžník vrátil ešte pred začatím rozhodcovského konania sumu 1.704 - Eur. Teda rozdiel medzi veriteľom poskytnutou sumou úveru a dlžníkom vrátenou sumou je 1.796,- Eur. Naproti tomu ku dňu rozhodovania exekučného súdu (t.j. k 09.09.2015) predstavuje dlh dlžníka (povinného v exekučnom konaní) pozostávajúci z dlžnej istiny úveru, poplatku za poskytnutie úveru, zákonného úroku a zmenkového úroku celkovú sumu 32.270,63 Eur. Rozhodcovský súd sa nezaoberal výškou a ani primeranosťou odplaty za poskytnutý úver, a ani výškou a kumuláciou sankcií za omeškanie dlžníka z predmetnej zmluvy o úvere.
Exekučný súd podrobne zameral svoju pozornosť na výšku sankcií spojených s omeškaním, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade za jeden kalendárny rok nárast dlhu povinného voči oprávnenému o 5.899,98 Eur, keď toto navýšenie predstavuje vo vzťahu k sume ktorú veriteľ dlžníkovi ako úver skutočne poskytol (3.500,- Eur) - navýšenie o sadzbu 168,57 % ročne, a vo vzťahu k sume (1.796,- Eur), ktorá predstavuje rozdiel medzi veriteľom skutočne poskytnutou sumou úveru a dlžníkom vrátenou sumou ide o navýšenie v sadzbe 328,50 % ročne.
Nárok oprávneného na tento zmenkový úrok vyplýva zo zmenky nachádzajúcej sa v spise na č.l. 5, pričom účastníci exekučného konania v rámci zmluvy o úvere uzatvorili aj dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Z predloženej zmenky súd zistil, že zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25% denne. Primárnym účelom uvedenej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy, tak ako sa to uvádza v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa dohody o vyplnení zmeniek, zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatným celý dlh okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenku vystavil dlžník ako vystaviteľ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 30.07.2010. K vyplneniu zmenky veriteľom, a tým aj počiatku plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo strany dlžníka. Predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo s dlžníkom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 01.08.2011, teda odo dňa keď sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo výlučne z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany dlžníka. Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať zmenkový úrok za majetkovú sankciu spojenú s omeškaním úverového dlžníka s plnením jeho záväzkov.
Účel a plynutie zmenkového úroku v danej veci je v podstate obdobné ako pri úroku z omeškania, ktorý oprávnenému exekučným titulom nebol priznaný, ale odo dňa zosplatnenia celého dlhu v dôsledku omeškania dlžníka s jeho plnením dochádza k plynutiu zmenkového úroku.
Pokiaľ ide o účel zmenkového úroku, tento je v danej veci obdobný ako pri úroku z omeškania, v tom zmysle, že je majetkovou sankciou zaťažujúcou dlžníka, ktorý je s plnením svojho peňažného záväzku v omeškaní; táto sankcia však nie je samoúčelná, ale má najmä preventívny, resp. motivačný zmysel a účel, a teda má dlžníka motivovať k včasnému a riadnemu plneniu záväzkov voči veriteľovi, a tým predchádzať vzniku omeškania. Na to nadväzuje sankčný zmysel a účel tohto inštitútu, spočívajúci v tom, že predstavuje sankciu zaťažujúcu dlžníka, pričom v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku dochádza medzi subjektmi zmluvného vzťahu k zmene obsahu záväzku a dlžník je povinný plniť veriteľovi popri peňažnom záväzku vyplývajúcom zo zmluvy aj predmetnú sankciu za omeškanie, čo sa samozrejme nepriaznivo dotýka jeho majetkovej sféry.
Exekučný súd nespochybňuje právo oprávneného ako veriteľa na plnenie z predmetnej zmluvy o úvere pozostávajúce, či už z poskytnutej istiny úveru, a aj primeranej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, avšak výška a kumulácia sankcií za omeškanie v predmetnej veci je podľa názoru súdu pre dlžníka likvidačná a je v hrubom nepomere vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne svoj záväzok zo zmluvy o úvere. Zároveň výška a kumulácia sankcií vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či samotnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie neprimeraného majetkového prospechu z takto nastavených sankčných plnení.
Súdu je z rozhodovacej činnosti, ako aj z výpisu z OR známe, že oprávnený, ktorý v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne, je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný uzatvoril zmluvu o úvere ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Pokiaľ ide o okolnosti kontraktačného procesu, v danom prípade je zmluva o úvere medzi účastníkmi uzatvorená v adhéznej forme, v podobe vopred pripraveného a predtlačeného formulára, ktorý oprávnený ako veriteľ používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom dlžník ako druhá zmluvná strana nemala možnosť obsah zmluvy s výnimkou napr. výšky úveru a výšky a počtu jednotlivých splátok podstatným spôsobom ovplyvniť. Okolnosť, že zmluvu za veriteľa uzavrel mandatár v spojení s adhéznou formou zmluvy (vopred predtlačený formulár obsahujúci všeobecné obchodné podmienky) nenasvedčujú tomu, že by uzatvorenie zmluvy sprevádzali rokovania, či vyjednávanie o obsahu zmluvy, pričom najmä takéto okolnosti sú typickým konaním dvoch podnikateľov pri uzatváraní vzájomných zmlúv, a práve v tomto prostredí sa viac ako pri konaní iných subjektov súkromnoprávnych vzťahov prejavuje pôsobenie individuálnej autonómie subjektov súkromnoprávnych vzťahov a ich zmluvnej slobody.
V danom kontexte podľa názoru súdu v kontraktačnom procese proti sebe nestáli kontrahenti, ktorých vyjednávacia pozícia pri dojednávaní obsahu predmetnej zmluvy by bola rovnaká, alebo obdobná. Avšak podľa názoru konajúceho exekučného súdu, aj keby tomu bolo opačne a zmluva by bola uzatvorená medzi subjektmi s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, neobstojí a ani nemôže obstáť, pokiaľ ide o obsah zmluvných dojednaní týkajúcich sa sankcií za omeškanie, argumentácia zmluvnou slobodou zúčastnených subjektov. Pretože v oblasti súkromného práva ani medzi dvoma subjektmi, z ktorých každý je držiteľom oprávnenia na podnikanie, nemožno dohodnúť „čokoľvek“, pričom obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov je plne účinný aj v zmluvných vzťahoch medzi podnikateľmi. Korektívom dobrých mravov je teda modifikovaná aj zmluvná sloboda zúčastnených podnikateľov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní týkajúcich sa sankcií za porušenie povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy.
Aj keď dohoda o vyplnení zmenky a určení výšky zmenkového úroku sú v zásade právom dovolené a predvídané, s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov, a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.
Je potrebné zobrať do úvahy aj okolnosť, že dohoda o vyplnení zmenky je vo vzťahu k hlavnému záväzku medzi účastníkmi záväzkom akcesorickým, pričom zmenka vyplnená na základe tejto dohody bola vystavená za účelom zabezpečenia hlavného záväzku. Hrozba plynutia zmenkového úroku má viesť dlžníka k splneniu hlavného záväzku vyplývajúceho z uzavretej zmluvy, zmenkový úrok ako sankcia spojená s omeškaním dlžníka však nemôže byť zdrojom zisku a tvoriť podstatnú časť obratu obchodnej spoločnosti poskytujúcej úvery „ tzv. nebankovým spôsobom“. Sankcie za omeškanie dlžníka boli teda dojednaniami obsiahnutými v zmluve o úvere nakumulované tak, že v prípade omeškania dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy sa jeho dlh voči veriteľovi zvýši za obdobie jedného kalendárneho roka takmer dvojnásobne (t.j. zvýši sa za kalendárny rok o čiastku 6.287,92 Eur, ktorá pozostáva zo zmenkového úroku 0,25% denne za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 5.899,98 Eur a zo zákonného úroku 6 % ročne za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 387,94 Eur ) oproti sume, ktorá bola veriteľom dlžníkovi ako úver skutočne poskytnutá (3.500,- Eur).
Aj napriek tomu, že právna úprava nevylučuje dohodu účastníkov právneho úkonu o výške zmenkového úroku; v danom prípade je zásada zmluvnej slobody modifikovaná zmyslom a účelom sankčného a motivačného mechanizmu tohto inštitútu, pričom jeho výška by mala mať charakter motivačný a nie šikanózny.
V danom prípade exekučný súd neskúmal platnosť dojednaní, či už o neprimerane vysokej odplate za poskytnutie úveru, zodpovedajúcej navýšeniu o 96 % ročne alebo platnosť dojednaní umožňujúcich požadovať zmenkový úrok 0,25% denne z pohľadu rozporu s dobrými mravmi, a ani rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, keď v takom prípade by výkon práv z takýchto zmluvných dojednaní nepožíval právnu ochranu. Súd však v posudzovanej exekučnej veci vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zameral svoju pozornosť výlučne na to, či plnenie vyplývajúceho z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 10999/11 zo dňa 28.03.2012 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave neodporuje dobrým mravom.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy; ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí č.k. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Podľa názoru konajúceho exekučného súdu je v danom kontexte nepochybné, že právny úkon, ktorým boli medzi oprávneným v postavení veriteľa a medzi povinným v postavení dlžníka zo zmluvy o úvere „dojednané“, či už odplata úveru zodpovedajúca navýšeniu o 96 % ročne alebo neprimerané sankcie za porušenie dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne záväzky z predmetnej zmluvy o úvere, keď výška týchto sankcií pokiaľ ide o zmenkový úrok za jeden kalendárny rok je takmer dvojnásobná ako oproti sume, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne ako úver poskytol (3.500,-), pričom vo vzťahu k tejto sume predstavuje zmenkový úrok navýšenie o sadzbu 168,57 % ročne a vo vzťahu k sume (1.796,- Eur), ktorá predstavuje rozdiel medzi veriteľom skutočne poskytnutou sumou úveru a dlžníkom vrátenou sumou ide o navýšenie v sadzbe 328,50 % ročne. Tieto plnenia priznané rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní sú bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Pokiaľ teda rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí plnenia z týchto dojednaní oprávnenému priznal, je nepochybné, že takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu v dotknutej časti zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Záver, že plnenie, ktoré bolo oprávnenému predmetným rozhodcovským rozsudkom priznané je v rozpore s verejným poriadkom, a teda aj dobrými mravmi exekučný súd ustálil s poukazom na všetky uvedené okolnosti danej veci. Pokiaľ súd kedykoľvek počas exekúcie, resp. exekučného konania zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, má povinnosť kedykoľvek aj bez návrhu v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku takéto konanie zastaviť a to v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) ak, je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Toto ustanovenie Exekučného poriadku predstavuje právny prostriedok, prostredníctvom ktorého zákonodarca zveruje súdu právomoc zastaviť konanie aj v štádiu výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania, v prípadoch, kde bol inštitút rozhodcovského konania zneužitý na to, aby bolo jednému z účastníkov tohto konania priznané plnenie odporujúce dobrým mravom.
Na základe uvedeného konajúci súd postupoval tým spôsobom, že nakoľko rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť podkladom pre vykonanie exekúcie, zaväzuje povinného aj na plnenia v rozpore s verejným poriadkom, a teda aj s dobrými mravmi, súd exekúciu zastavil v časti o vymoženie istiny v sume 3.364,- Eur spolu so zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 3.364,- Eur od 20.09.2011 do zaplatenia, čo predstavuje odplatu za poskytnutie úveru spolu s príslušenstvom, a taktiež o vymoženie zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne zo sumy 6.465,74 Eur od 01.08.2011 do zaplatenia.
Keďže súd v danej exekúcii vylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, po právoplatnosti rozhodnutia oprávnený navrhne nového exekútora, ktorého vykonaním exekúcie v súlade s čiastočným zastavením exekúcie podľa výroku z tohto rozhodnutia poverí súd nového exekútora, ktorý vydá nové upovedomenie o začatí exekúcie a taktiež si nanovo vyčísli predbežné trovy exekúcie v súlade s týmto zastavujúcim uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).