Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13C-164-2015.pdf
PDF · 72.02 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/164/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právne veci navrhovateľov: X.) P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. 3, XXX XX G.-M., X.) C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X/X, XXX XX S. nad H., X.) O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. bl. F XXX, XXX XX Z. proti odporkyni: M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX Z. nad N., v konaní o vrátenie daru, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh navrhovateliek súd zamieta. II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľky domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť vrátiť dar, ktorý získala od ich nebohej matky O. S. na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.5.2005.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Bránila sa tým, že darovanie podielu na spornej nehnuteľnosti bolo matkine slobodné rozhodnutie, nebola k tomu nikým nútená, vedela čo robí ba čo viac., trvala na to, aby k darovaniu v jej prospech došlo s tým, aby sa o tom ostatné sestry nedozvedeli. Toto matkine rozhodnutie rešpektovala hoci pravý dôvod jej rozhodnutia neskúmala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, a to hlavne darovacou zmluvou zo dňa 10.5.2005, dedičským spisom č.k. 9D/14/2009, pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 14C/90/2012, inými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Z darovacej zmluvy zo dňa 10.5.2005 súd konštatuje, že bola uzavretá medzi darkyňou - O. S., matkou účastníkov konania a odporkyňou ako obdarovanou. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti v k.ú. Z. nad N., zapísaná na LV č. XX ako parc. č. 872 - záhrada o výmere 1105 m2, parc. č. 873 - zast. plocha a nádvoria o výmere 718 m2, rodinný dom č.s. 158 zast. plocha na parc. č. 873 pod B 5 v podiely 4/8. Vklad v KN bol Správou katastra v H. povolený dňa 7.7.2005 pod č. V/447/05.
Výsluchom navrhovateľky v 1. rade súd zistil, že o darovaní spornej nehnuteľnosti sa dozvedela od nebohej matky po niekoľkých rokoch, keď sa jej matka sťažovala na odporkyňu, obviňovala ju zo zanedbania starostlivosti o ňu, mala z nej strach lebo jej údajne znepríjemňovala život spolu so svojou rodinou lebo zneužívali matkinu situáciu vo svoj prospech. Tvrdila, že z matkinho rozprávania usúdila, že svoj krok oľutovala a nikdy jej nevysvetlila prečo sa rozhodla ostatné deti obísť a svoj podiel na rodičovskom dome darovať výlučne odporkyni. Bola presvedčená o nekalom úmysle odporkyne, ktorá vraj matku donútila k darovaniu a snahe získať celú nehnuteľnosť pre seba a matku umiestniť do domova dôchodcov k čomu však nikdy nedošlo. Mama žila až do smrti sama v žalostných podmienkach, odporkyňa sa vraj o ňu nestarala ale na druhej strane pripustila, že ona, ako jej dcéra, jej starostlivosť tak isto neposkytovala lebo vraj nemohla nakoľko bývala v G.. Z počutia od mamy vedela, že chcela dar získať späť ale sa jej to nepodalo zrealizovať lebo zomrela. Nevedela vysvetliť súdu prečo o tomto zistení neinformovala svoje sestry ak je pravda, že o darovaní sa dozvedela ešte za života matky. Žiadala,
aby odporkyňa dar vrátila a následne by sa matkin podiel spravodlivo rozdelil tak, aby každá sestra by dostala svoj podiel z neho. Navrhovateľky v 2. a 3. rade sa pripojili z výpovedi navrhovateľky v 1. rade a so všetkým čo uviedla súhlasili. Tvrdili, že o darovaní sa dozvedeli až po matkinej smrti pri dedičskom konaní a trvajú na tom, aby odporkyňa dar vrátila lebo aj oni chcú svoj podiel z rodičovského domu. Navrhovateľka v 3. rade považovala spôsob akým sestra získala dar za nečestný a v tento súvislosti uviedla, že nebohá matka jej v minulosti navrhla, že svoj podiel na spornej nehnuteľnosti jej podaruje ale ona to odmietla lebo nechcela ukrátiť svoje sestry a o nehnuteľnosť záujem nemala, nechcela tam ísť bývať, a tak matka od svojho zámeru ustúpila. Z jej výpovede súd zistil, že medzi ňou a odporkyňou dlhé roky pretrváva nevraživosť, nenávisť a zvada, odporkyňa jej veľmi ublížila zásahmi do jej súkromia čo si nevie vysvetliť.
Odporkyňa dôrazne odmietala všetky nepravdivé až urážlivé tvrdenia svojich sestier a bránila sa tým, že k darovaniu nebohou matkou došlo na základe jej slobodného a vážneho rozhodnutia v čase, keď sa o ňu dlhé roky starala výlučne ona lebo ostatné sestry o ňu nejavili záujem, nenavštevovali ju, nestarali sa o ňu ale hlavne syn navrhovateľky v 3. rade ju využíval na to, aby ako ručiteľka prevzala zodpovednosť za jeho dlhy, ktoré už nechcela znášať, bála sa možných následkov z toho vyplývajúcich a možno aj preto chcela chrániť rodinný majetok a rozhodla sa ho darovať výlučne jej. Zrejme z toho istého dôvodu túto skutočnosť pred ostatnými dcérami tajila a ona len rešpektovala matkino rozhodnutie. Tvrdila, že matke nikdy neublížila, nepoužila voči nej fyzické násilie, útoky sestier v tomto smere považovala za klamstvo a ničím nepreukázané, nezmyselné tvrdenia. Bránil sa aj tým, že ak by matka trvala ma tom, že má dar vrátiť, súhlasila by s tým ale nikdy o tom reč nebola, preto dnes, po jej smrti, nesúhlasí s vrátením daru.
Z dedičského spisu č.k. 9D/14/2009 po poručiteľke O. S., rod. S. súd konštatuje, že uznesením č.k. 9D/14/2009, Dnot/13/2009 zo dňa 8.4.2009 súd konanie zastavil pre nemajetnosť poručiteľky. Dedičky, jej dcéry v dedičskom konaní potvrdili, že po matke majetok neostal, nehnuteľnosť poručiteľky bola vysporiadaná za jej života a ostatný majetok nežiadajú prejednať.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 14C/90/2012 súd konštatuje, že sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu z podnetu navrhovateliek proti odporkyni. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie ceny spornej nehnuteľnosti.
Z LV č. XX, k.ú. Z. súd zisťuje, že účastníčky konania sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných ako parc. č. 872 - záhrady o výmere 1105 m2, parc. č. 873 _ zastavané plochy a nádvoria vo výmere 718 m2, rodinného domu č.s. 158 na parc. č-. 873 tak, že navrhovateľky vlastnia po 1/8 z týchto nehnuteľností titulom darovania po neb. otcovi v konaní D/712/66 a odporkyňa vlastní 5/8, z ktorých 1/8 získala darovaní po neb. otcovi v konaní D/712/66 a podiel 4/8 darovaním od matky titulom darovacej zmluvy V/447/2005.
Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že podiel na spornej nehnuteľnosti vo výške 4/8 bol získaný odporkyňou darovaním od neb. matky, ktorá počas života nežiadala dcéru o vrátenie daru. Aktívne legitimovaným na vrátenie daru je iba darca (§ 630 OZ). V danom prípade by mohla žalovať o vrátenie daru iba darkyňa, t.j. O. S., ktorá už nežije, a preto ak takýto návrh na súd podali jej dcéry, tieto nie sú aktívne legitimované v konaní, nie sú nositeľmi oprávnenia vyplývajúceho z § 630 OZ, a preto ich návrh súd musel zamietnuť.
Pre úplnosť súd dodáva, že tvrdenia navrhovateliek o okolnostiach smrti ich matky sú iba ich ničím nepreukázaným tvrdením, ktoré však nie je pre toto konanie právne významné, súd sa nimi nezaoberal lebo patria do právomoci orgánov činných v trestnom konaní, na ktoré sa mohli a môžu obrátiť ak sú presvedčené o pravdivosti svojich tvrdené v tomto smere.
Odporkyňa mala vo veci plný úspech ale náhradu trov konania nežiadal, navrhovateľky v konaní úspech nemali, preto súd účastníkom trovy nepriznal (§ 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistením, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.