Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Er-419-2009.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/419/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému: Q. o vymoženie 207,79 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e.
II. P o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
III. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 18.9.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. EP 80584/09 zo dňa 8.6.2009, na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky oprávneného.
Povinný doručil dňa 6.10.2014 návrh na odklad a zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá bola podpísaná s oprávneným je naformulovaná vopred v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je preto neprijateľná. Pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil. Podľa jeho názoru ide o spotrebiteľskú vec. Rozhodcovská doložka je hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou ale je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Podľa názoru povinného je exekučný titul nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukazuje na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora (ES) ako aj iné rozhodnutia súdov. Žiada exekúciu zastaviť a odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
K návrhu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.12.2014 uviedol, že navrhuje zamietnuť návrh na zastavenie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, teda je prekážkou opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Je teda spôsobilým exekučným titulom. Podľa názoru oprávneného, exekučný súd nie je príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou ES pre ľudské práva i Ústavného súdu SR. Pokiaľ sa týka samotných dôvodov pre zastavenie exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK, uviedol, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom.
Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Na základe uvedeného súd skúmal podmienky prebiehajúcej exekúcie z úradnej povinnosti.
Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Možno jednoznačne konštatovať, že ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 („ZRK“) sa použije aj na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, a to práve podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 54b ods. 1 ZRK platí len pre rozhodcovské konania a neplatí pre konania exekučné. Ustanovenie § 45 ZRK bolo/je svojou povahou ustanovenie „exekučného“ charakteru, teda v danom prípade možno hovoriť o exekučnej povahe tohto ustanovenia, ktoré sa nespravuje ustanovením § 54b ods. 1 ZRK ale ustanovením § 243d ods. 2 EP. Možno konštatovať, že dôvodom vypustenia § 45 ZRK nebolo jeho odstránenie za účelom znemožnenia jeho použitia na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, ale dôvodom vypustenia tohto ustanovenia bola iba skutočnosť, že toto ustanovenie bolo nesystematicky zaradené mimo Exekučného poriadku, a preto sa toto ustanovenia premietlo (de facto a zároveň de iure) do ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) EP. Ak § 243d ods. 2 EP ustanovuje, že na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, ( odkaz k textu : 4ead zákon č. 335/2014 Z.z.) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 - myslí sa tým aj ustanovenie § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ZRK. Uvedené je potrebné vykladať aj v priamej súvislosti s ustanovením § 73 ods. 1 ZoSRK v spojení s ustanovením § 73 ods. 3 ZoSRK v zmysle ktorých ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované a zároveň rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa má zároveň spravovať predpismi účinnými v čase jej uzavretia, pričom ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do
31.12.2014 („ZRK“) sa použije aj na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, a to práve podľa § 243d ods. 2 EP .
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
V priebehu exekučného konania, súd po znovupreskúmaní exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre začatie predmetného exekučného konania, zistil následovný skutkový stav:
V predmetnej exekučnej veci bola dňa 18.3.2015 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným Zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“). V zmysle uvedenej zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 15.000,-Sk ( 497,91 EUR), ktorý mal zaplatiť v mesačných splátkach po 905,-Sk (30,04 EUR).
Ako vyplýva z obsahu rozhodcovského rozsudku a zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, je zrejmé, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., ) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je ďalej nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).
Z hľadiska procesného postupu súdu je potrebné v každej fáze exekučného konania preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom a dobrými mravmi.
Z obsahu rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v bode 3 písm. o) článku VII. Všeobecných obchodných podmienok pôžičky súd zistil, že podľa tejto sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom.
Nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky.
Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov neexistuje, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, vyhovel návrhu povinného a exekúciu do času nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia odložil.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.