Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_7CoE-8-2015.pdf
PDF · 71.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/8/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: F. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 24Er/202/2005-56 zo dňa 11.10.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (ďalej len EP) vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Vychádzal zo záveru, že notárska zápisnica, na základe ktorej oprávnený vymáha svoju pohľadávku, je nulitným právnym aktom a nie je spôsobilá byť exekučným titulom. Nebolo totiž preukázané platné uzatvorenie dohody o splnomocnení medzi povinnou ako splnomocniteľom a Mgr. Kušnírom ako splnomocnencom, ktorý v jej mene uznal záväzok a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Okresný súd konštatoval, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná (§ 3, § 22, § 39 Obč. zák. v spojení s § 16 zákona č. 586/2004 Z. z. o advokácii). Plnomocenstvo bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere, a teda povinná nemala možnosť výberu zástupcu; naopak, zástupca bol vybraný oprávneným, keďže meno Mgr. Kušníra (ako zástupcu dlžníka) bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy o úvere. Je pritom evidentné, že Mgr. Kušnír všetky úkony robil v záujme oprávneného, ktorý si ho vybral a aj platil. Menovaný zároveň zastupoval oprávneného aj v mnohých podobných exekúciách. Okresný súd uzavrel, že ide o ukážkový príklad rozporu záujmov, keď jeden zástupca zastupuje dve sporové strany, pričom dlhodobo pracuje pre oprávneného a o úkonoch "v prospech" povinnej táto ani nemusí vedieť. Úkony "pre" povinnú mali teda len uľahčiť vymáhanie pohľadávky oprávnenému. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Namietal, že okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol podľa § 44 ods. 2 EP, keď uznal exekučný titul za súladný so zákonom, a udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Taktiež ani notár, ktorý plnomocenstvo skúmal, nezistil jeho rozpor so zákonom. Odvolateľ poukazoval na § 24 Obč. zák., t.j. na možnosť zástupcu ustanoviť si ďalšieho zástupcu. Zároveň povinná mohla kedykoľvek udelené plnomocenstvo odvolať. Odvolateľ tvrdil, že z platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznesenia presným číselným vyjadrením; takisto nie je predpísaná povinná účasť (oprávneného a povinného) pri spisovaní notárskej zápisnice. Aby exekučný súd mohol nahrádzať základné ("nachádzacie") konanie, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené; inak taký jeho postup ide nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ dodal, že v dôsledku plynutia času, v spojení s účinkami napadnutého uznesenia, nastane situácia, keď si nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jeho pohľadávka bude premlčaná.
Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.. Neopodstatnenou je argumentácia odvolateľa ohľadom prekážky veci právoplatne rozhodnutej, ak exekučný súd po tom, čo už udelil poverenie na vykonanie exekúcie, opätovne posudzoval možnú existenciu dôvodov zastavenia exekúcie. Odhliadnuc od toho, že poverenie na vykonanie exekúcie (udelenie poverenia) nie je súdnym rozhodnutím, a teda nemôže zakladať prekážku veci právoplatne rozhodnutej, odvolací súd zdôrazňuje, že Exekučný poriadok umožňuje (v zmysle prikazuje) exekučnému súdu posudzovať prípustnosť prebiehajúcej exekúcie v hociktorom jej štádiu. Ak by v dôsledku udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo vylúčené následné vyhlásenie exekúcie za neprípustnú/zastavenie exekúcie podľa § 57 a § 58 EP, uvedený záver by spochybňoval samotnú opodstatnenosť existencie ustanovenia § 57 EP. Exekučný súd rozhodne neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia plnomocenstva povinnou pre Mgr. Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej obsahom a vykonateľnosťou. Ak uvedené vykonáva osoba odlišná od povinného, je nutné dôsledne sa zaoberať existenciou riadneho (platného) plnomocenstva zo strany povinného pre túto osobu.Ani skutočnosť, že plnomocenstvo Mgr. Kušníra posudzoval aj notár pri spísaní exekučného titulu, nijako nelimituje exekučný súd v rozsahu jeho prieskumu. Opačný názor oprávneného nemá základ v platnom právnom poriadku. Vecne správnym je nadväzný záver okresného súdu o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr. Kušníra pri zastupovaní povinnej v procese spísania notárskej zápisnice/ exekučného titulu. V súdenej veci je nepochybné, že pri spísaní zápisnice, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k tomuto úkonu, Mgr. Kušnír bol v kontakte výlučne s oprávneným, ktorý uhradil menovanému aj trovy právneho zastúpenia za daný úkon. Stav, kedy zástupca koná v mene povinného, ale pri úkone komunikuje výhradne s oprávneným, pričom tento mu uhradí i súvisiace výdavky, nie je prípustné posúdiť inak, ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vo svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho úkonu. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že na dotknutom spôsobe "zastupovania" sa účastníci "dohodli" v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 06 zmluvy o úvere z 11.6.2004). Týmto dojednaním sa jednak obchádzajú kogentné ustanovenia týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom kolidujú (§ 22 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 18 ods. 1 a § 21 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii) a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva svojich práv.
Na základe konštatovaného odvolací súd, zhodne so súdom I. stupňa, nepovažuje notársku zápisnicu z 23.10.2004 za exekučný titul súladný so zákonom, keďže v mene povinného konal niekto, kto takéto oprávnenie (vzhľadom na rozoberanú kolíziu) nemal. Predmetný fakt predstavuje skutočnosť/dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Pre úplnosť je žiaduce poznamenať, že oprávnený v odvolaní ani konkrétne nenamietal úvahu a stanovisko okresného súdu o neplatnosti dohody o splnomocnení medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom z dôvodu konfliktu záujmov na strane zástupcu.
Rozoberaný záver činí neopodstatnenými aj ďalšie odvolacie dôvody oprávneného, ktoré navyše ani celkom nekorešpondujú s dôvodmi, na ktorých je založené napadnuté uznesenie. V tejto spojitosti zodpovedá stavu veci, že pokiaľ je dohoda o splnomocnení neplatným úkonom, nemá žiaden vplyv na posúdenie prejednávaného prípadu, že povinná túto nikdy nevypovedala. Bezpredmetnou je aj argumentácia odvolateľa o možnosti zástupcu ustanoviť si ďalšieho zástupcu. Napadnuté uznesenie sa totiž vôbec nezaoberá problematikou ďalšieho zastúpenia zástupcu. Obdobne nie je založené ani na úvahe, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, či na závere, že exekučný titul - notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná pre osobnú neprítomnosť účastníkov pri jej spisovaní.
Napokon je nenáležitou i námietka odvolateľa, že v dôsledku kvalifikovaného plynutia času si nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul. Uvedené je dôsledkom vlastnej činnosti oprávneného, ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal formulárové zmluvy, vrátane právnym predpisom odporujúceho plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu jeho trov nepriznal, keďže tento procesný nárok si neuplatňovali - § 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.