Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/354/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci maloletého G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom K. práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matka Alena Šipošová, nar. 4.7.1991, trvale bytom Markovce 36, otec Jozef Miker, nar. 26.10.1991, bytom Laškovce 4, o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.12.2014 domáhal, aby súd znížil výživné na mal. G. zo sumy 100 € na sumu 20 €, ktorú upresnil na základe výzvy súdu. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa ocitol v hmotnej núdzi a nie je schopný uhrádzať výživné vo výške 100 €.

Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že maloletý G.arodil so zdravotným postihnutím a jeho zdravotný stav si vyžaduje pravidelné neurologické kontroly a vyšetrenia, cvičenia, pravidelné injekcie na vývin mozgu, psychologické vyšetrenia, rehabilitácie a každý polrok pobyt v kúpeľoch. Vyšetrenia a kontroly maloletý absolvuje v Trebišove a v Košiciach, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletý nemôže cestovať autobusom, a preto matka využíva osobné motorové vozidlo, čo zvyšuje náklady maloletého.

Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, z toho dôvodu, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, vyjadrením matky, správou kolízneho opatrovníka o šetrení rodinného a výchovného prostredia u matky, s predloženými listinnými dôkazmi, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp zn. XXP/XX/XXXX, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností tak, že maloletá zvýšil výživné otca zo sumy 27,126 € mesačne na sumu 100 € mesačne.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti čistý priemerný mesačný príjem otca, ktorý v tom čase bol zamestnaný v spoločnosti YAZAKI ako robotník od októbra 2013 dosahoval výšku 355 € mesačne. Otec žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieval na domácnosť sumou 50 - 60 € mesačne, rodičia boli

čiastoční invalidní dôchodcovia s dôchodkami po 120 € mesačne. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20 € mesačne, bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým neprispievala na domácnosť. Obaja rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť.

Výsluchom otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že od 1.12.2014 je otec evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. Vzdelanie otca je základné, neovláda cudzí jazyk. Od 1.1.2015 poberá otec pomoc v hmotnej núdzi vo výške 124,70 € mesačne. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieva na náklady na bývanie v sume 30 € mesačne, na stravu minie 50 € mesačne, na ošatenie 20 € mesačne. Posledný pracovný pomer dohodnutý na určitý čas bol s otcom ukončený a zamestnávateľ s ním neuzavrel novú pracovnú zmluvu. Otec uviedol, že to bolo z dôvodu jeho práceneschopnosti s chrbticou a tiež z dôvodu, že bol nachladený, maródoval a preto s ním zamestnávateľ neuzavrel novú pracovnú zmluvu. Prácu si hľadá, zatiaľ neúspešne. Do zahraničia neplánuje vycestovať za prácou, keďže neovláda jazyk. Otec si plní vyživovaciu povinnosť v sume 26,50 € mesačne.

Výsluchom matky, z písomného vyjadrenia matky a zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných pomerov u matky súd zistil, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke s maloletou Sofiou Šipošovej, nar. 15.4.2015, u ktorej otcovstvo nebolo určené. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne, rodinné prídavky na každé maloleté dieťa po 23,52 € mesačne a náhradné výživné vo výške 100 € na maloletého G.. Matka žije v dome svojich rodičov.

Maloletý G. v dôsledku svojich zdravotných problémov (maloletý má od narodenia diagnózy hyperexcitabilný syndróm, hypertonický syndróm, pedes calcaneovalgi praec. 1 Sin) absolvuje vyšetrenia v Košiciach a Trebišove, náklady na cestu autom sú okolo 200 € mesačne. V mesiaci máj 2015 dieťa absolvovalo rehabilitačný pobyt v Trebišove. V mesiaci júl 2015 dieťa absolvovalo kúpeľnú liečbu v Dunajskej Lužnej. Matka 2-krát v týždni dochádza do Trhovíšť k detskej pediatričke na injekcie. Pravidelné náklady na lieky a injekcie pre maloletého dosahujú výšku 80 €. Ďalej náklady na plienky sú vo výške 20 € mesačne a hygienické potreby 50 € mesačne. Na stravu, oblečenie a chod domácnosti prispievajú matke starí rodičia maloletého zo strany matky.

Matka uviedla, že od decembra 2014 otec neplatil žiadne výživné, podala naňho trestné oznámenie, teraz platí posledné tri mesiace výživné 26,50 € mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, z toho dôvodu, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynula doba len jeden rok, náklady na maloletého sú v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu vyššie a súčasne stanovené výživné pokrýva len malú časť výdavkov, ktoré matka musí vynaložiť. Úhradu nákladov maloletého matka zvláda na hranici svojich možností, znížením výživného by došlo k zníženiu životnej úrovne maloletého, čo nie je v záujme maloletého.

Podľa z. č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh otca je potrebné zamietnuť.

Od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti uplynula jedného roka. U matky nedošlo k zmene príjmových pomerov, pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k dieťaťu, u ktorého nie je otcovstvo určené a teda o jeho výživu sa stará matka sama. Otec je od 1.12.2014 nezamestnaný, poberateľ dávky v hmotnej núdzi. avšak ku skončeniu jeho pracovného pomeru došlo na základe skončenia pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím tejto doby. Nová zmluva nebola zo strany zamestnávateľa uzavretá z dôvodu práceneschopnosti otca, avšak aj z toho dôvodu, že mal v práci absencie, teda otec si sám svojim nezodpovedným prístupom k práci a dochádzke do práce spôsobil, že je v súčasnosti nezamestnaný a prišiel tak o príjem 355 €. Zdravotný stav maloletého si vyžaduje vysoké náklady na liečbu, návštevu lekárov, pohonné hmoty za účelom týchto návštev, keďže zdravotný stav maloletého neumožňuje cestovať prostriedkami hromadnej prepravy, náklady na lieky, kúpeľnú liečbu a rehabilitačné potreby. Okrem toho má maloletý bežné náklady na stravu, hygienu, ošatenie a plienky. Matka zvláda krytie potrieb maloletého na hranici svojich možností, ak by ju finančne nepodporovali jej rodičia, neuniesla by úhradu týchto nákladov. Navyše nie je predpoklad, že zdravotný stav maloletého sa v budúcnosti upraví do takej miery, že by došlo k poklesu jeho nákladov na zdravotnú starostlivosť, práve naopak, náklady budú s vekom maloletého zrejme rásť. Otec má síce len základné vzdelanie, avšak jeho zdravotný stav je dobrý, a preto je jeho prioritnou povinnosťou zamestnať sa, aby mohol prispievať na výživu svojho zdravotne postihnutého syna. Napriek tomu, že neovláda otec cudzí jazyk, má možnosť nájsť si prácu aj v zahraničí, keďže v súčasnosti mnohé pracovné agentúry na Slovensku sprostredkúvajú prácu v zahraničí a pri výkone práce, ktorá by bola vzhľadom na základné vzdelanie otca manuálna, otec nepotrebuje ovládať cudzí jazyk. Vzhľadom na vyššie uvedené, berúc do úvahy najmä tú skutočnosť, že otec sa svojím nezodpovedným správaním pripravil o možnosť naďalej pracovať a dosahovať príjem 355 € mesačne, súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, návrh zamietol. Takéto nezodpovedné správanie zo strany otca nemôže byť na ujmu maloletého, keďže znížením výživného by došlo k poklesu jeho životnej úrovne a k ohrozeniu alebo zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keďže doteraz určené výživné sotva pokryje odôvodnené náklady maloletého.

O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.