Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/59/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému Y. V., nar. XX.X.XXXX, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, 2 písm.b) Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. a § 127 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. mája 2014, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. septembra 2015, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Y. V. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 28.5.2014 bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, 2 písm.b) Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. a § 127 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.8.2010 okolo 7:00 hod. v L., na U. ulici č. X/X, v spálni bytu prišiel za poškodenou U. Q., nar. XX.X.XXXX, ľahol si k nej na manželskú posteľ, počas spánku jej vyzliekol tepláky a nohavičky a vykonal s ňou súlož, a to až do času, keď sa poškodená zobudila, po čom ho odsunula rukami, obliekla sa a ušla do kúpeľne.

Za to bol odsúdený podľa k trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa písmeno a) zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa bola poškodená U. Q., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom D., N. XX/X, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním obžalovaný, ktoré písomne neodôvodnil.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní konanom za splnenia všetkých zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, obhajca podané odvolanie odôvodnil tým, že obžalovaný súlož s poškodenou nepopiera, avšak z dokazovania podľa jeho názoru vyplynulo, že sa tak stalo s jej súhlasom a až neskôr sa poškodená vyjadrila, že išlo o znásilnenie. Podľa názoru obhajoby mala byť vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou, výsledky ktorej by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje napriek dôvodom odvolania prednesenými obhajcom na verejnom zasadnutí za správny a zákonný v celom rozsahu, preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obhajca obžalovaného v súlade so svojim predchádzajúcim prednesom v konečnom návrhu žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý rozsudok v intenciách , pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia , , preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie sú pochybnosti o tom, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo dňa 22.8.2010 okolo 7:00 hod. k súloži. Obžalovaný túto skutočnosť nepoprel, pričom vedel, že poškodená ešte nemá 18 rokov. Obhajoval sa však tým, že k súloži zo strany poškodenej došlo dobrovoľne, s jej súhlasom, vzájomne sa pri styku i bozkávali, poškodenú aj vyzliekol. V rozpore s týmto tvrdením je však výpoveď poškodenej, ktorá poprela, že by s obžalovaným mala styk s jej súhlasom a že by sa bozkávali, obžalovaný zneužil to, že spala a proti jej vôli vykonal s ňou súlož. Ona spala v izbe so svedkyňou E. R., spala v teplákoch, nohavičkách a tričku. Obžalovaný ju vyzliekol, ako bol oblečený resp. vyzlečený obžalovaný, nevedela. Ráno okolo 7:00 hod. sa zobudila na to, ako niekoho cítila na sebe i v sebe. Uvidela obžalovaného, ten bol pohlavným údom vniknutý v jej vagíne, ona ležala na chrbte, mala roztiahnuté nohy, obžalovaný bol na nej. Rukami ho odsunula, pýtala sa ho, čo robí, aby prestal. Obliekla sa, ušla do kúpeľne, kde plakala, prišlo jej zle. Tam za ňou prišla svedkyňa E. R., ktorej povedala, čo sa jej stalo. Poškodená uviedla, že keď spí, má veľmi tvrdý spánok, a tak sa nezobudila hneď, ako ju obžalovaný vyzliekal, resp. ako začal so stykom, zobudila sa až neskôr. Svedkyňa E. R. potvrdila výpoveď poškodenej a vypovedala, že spolu s poškodenou spali v izbe. Aj ona sa zobudila na to, ako obžalovaný ležal vedľa nej a obchytával ju. Odtlačila ho a z izby odišla. V izbe ostala poškodená a obžalovaný, pričom ráno počula, ako z izby s plačom vybehla poškodená U. Q., tá bola na WC, kde jej prišlo zle a povedala svedkyni, čo sa jej stalo. Po chvíli išla poškodená za obžalovaným a s plačom mu vyčítala, čo jej to urobil, ten najprv popieral, no potom len skonštatoval, že „...jáj, viem - zajebal som si....“. Uvedené chovanie poškodenej v podstate ihneď po skutku a skutočnosť, že táto bola uplakaná a vyčítala obžalovanému, čo jej urobil, potvrdili aj svedkovia D. E., K. D., C. L.. Svedkyňa R. tiež vypovedala, že je dobrou kamarátkou poškodenej, vie o tom, že máva poškodená veľmi tvrdý spánok, keď u nich spala, mala ju problém zobudiť. Svedkyňa G. Q., matka poškodenej taktiež potvrdila, že jej dcéra máva veľmi tvrdý spánok, na prirovnanie uviedla, že mladší syn dokáže po nej skákať a ona spí. Pravdivosti výpovede poškodenej nasvedčujú tiež závery znaleckého posudku z Odboru zdravotníctvo - psychiatria a posudku nimi vyžiadaného konzultanta z Odboru klinickej psychológie, ako aj výpovede znalca, z ktorých okrem iného vyplynulo, že poškodená nemá patologicky zmenenú schopnosť objektívne vnímať vonkajšie podnety, jej pamäťové schopnosti sú neporušené. V čase skutku išlo u nej o simplexnú ebrietu (jednoduchú opitosť) ľahkého stupňa. Úroveň intelektových schopností spadá do pásma vyššieho priemeru až nadpriemeru. Nezistili u poškodenej sklony ku skresľovaniu výpovede, nezistili sklony k fantazírovaniu, je schopná rozoznať hranice medzi fantáziou a skutočnosťou. Spánok je stav, o ktorom sa vie veľmi málo, vychádzali pri svojich záveroch z poznatkov od poškodenej ako i jej okolia o povahe spánku poškodenej a zistené údaje vzhľadom na nezistené sklony k patologickej konfabulácii, fantazírovaniu, hodnotia ako vierohodné. V spojitosti i s ovplyvnením poškodenej požitým alkoholom, aj keď nie výrazným, hodnotiac schopnosť poškodenej reagovať na konanie obžalovaného došli k záveru, že poškodená nebola schopná reagovať na konanie obžalovaného v dôsledku hlbokého spánku.

Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa správne skonštatoval, že obžalovaný vykonal s poškodenou súlož, pričom zneužil jej bezbrannosť v tom, že táto spala hlbokým spánkom. Odvolací súd uvádza, že v súlade s judikatúrou za stav bezbrannosti ženy v zmysle <aspi:// module='ASPI'&link='%2523199'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. možno považovať aj hlboký spánok. Obrana obžalovaného bola vyvrátená nielen výpoveďou poškodenej, ale i ďalšími dôkazmi, ktoré korešpondujú práve s jej tvrdeniami, ale je v rozpore aj s chovaním poškodenej po čine a jeho slovnou reakciou na výčitky poškodenej, čo jej urobil. Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa správne konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa , písmeno b) , v spojení s písmeno a) a .

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré odvolací súd považoval za nutné poukázať z pohľadu podaného odvolania, pričom s ďalším podrobným odôvodnením týkajúcim sa hodnotenia dôkazov, ustálenia skutkového stavu i právnej kvalifikácie, odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Návrh obhajoby na vrátenie veci súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania vykonaním konfrontácie medzi poškodenou a obžalovaným vyhodnotil odvolací súd za nadbytočný s poukazom na ich výpovede tak v prípravnom konaní, ako aj pred súdom.

Napokon preskúmajúc výrok o treste odvolací súd zistil, že obžalovanému súd prvého stupňa uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov, pričom je nutné skonštatovať, že tento výrok v rozsudku nie je riadne odôvodnený. Odvolací súd však uvádza, že z vykonaných dôkazov bolo o osobe obžalovaného zistené, že tento je v mieste bydliska hodnotený dobre, súdne trestaný bol v minulosti dvakrát, pričom v prvom prípade sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený a u druhého odsúdenia rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. sa osvedčil zo zákona. Na tieto odsúdenia súd prvého stupňa neprihliadol z hľadiska zistenia priťažujúcich okolností a poľahčujúce okolnosti mu tiež neboli priznané. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal len obžalovaný, nemohol už odvolací súd predchádzajúce odsúdenia hodnotiť v neprospech obžalovaného, preto sa obmedzil len na konštatovanie, že trest uložený súdom prvého stupňa je uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby a to na jej spodnej hranici, pričom nezistil zákonné podmienky pre uloženie trestu pod spodnú hranicu, teda za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia Tr.zák. a odvolanie obžalovaného ani v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného podľa písmeno a) na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, toto je v súlade so zákonom, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Napokon aj keď si poškodená uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 33.000 Eur, tento svoj nárok žiadnym spôsobom nekonkretizovala a nedoložila, správne okresný súd poškodenú U. Q. v zmysle s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.