Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/468/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: G. zast. JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD, advokát, Vazovova 9/B, Bratislava, proti odporcovi: B. o vylúčenie manžela z užívacieho práva k domu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania 1.238,93 eur, trovy právneho zastúpenia 579,88 eur, všetko na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava trovy štátu 84,11 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd vylúči odporcu z jeho práva užívať dom č. s. XX v F. - dom, záhrada, zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX a XXXX k. ú. F. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti C. Odporca sa voči nej správa dlhodobo veľmi dehonestujúco a agresívne, častuje ju najrôznejšími nadávkami, urážkami, vo februári 2012 ju fyzicky napadol, bil rukami, päsťami, za prítomnosti všetkých troch dcér. Dcéra TY. ju chránila vlastným telom, JS. plakala až vrieskala. Za toto konanie bol odporca trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, vec bola dvakrát prokuratúrou zrušená a napokon postúpená na priestupkové konanie. Predbežným opatrením bolo odporcovi uložené, aby dočasne nevstupoval do domu a bola jej uložená lehota 30 dní na podanie návrhu vo veci samej. Odporca je dlhodobo vlastnou vinou nezamestnaný, menil zamestnania, resp. ho zamestnávateľ vyhodil, neplnil si svoje povinnosti. Odporca sa choval tak, že dlhší čas nevedela, že ho zo zamestnania vhodili, trikrát naviedol mal. C. aby neprezradil, že nikde nepracuje. Keď podnikal, narobil dlho, exekútori im zablokovali všetky účty a museli a doteraz im pomáhajú jej rodičia. Keď poberal príspevok pre nezamestnaných 700 eur, neprispieval na domácnosť. Navrhovateľke povedal, že je bláznivá a že má voči nemu vyživovaciu povinnosť. Rozhodnutie súdu - predbežné opatrenie o výživnom na deti nerešpektoval, využival domáci servis, stravoval sa doma, sedel pri počítači pre zábavu, pri televízore, nechával svietiť v pivnici, elektrickú energiu neplatil. Rozhodnutie súdu o zákaze vstupu do domu nerešpektoval a bola nútená podať na neho trestné oznámenie pre prečin marenia súdneho rozhodnutia. V dome sa všade rozťahuje, robí neporiadok a vyháňal ju z neho. V minulosti odporca pracoval ako vyhadzovať a obáva sa preto napadnutia. Je milovníkom zbraní, tie mu polícia po napadnutí jej osoby odobrala. Na zbrane použil značné finančné prostriedky. Sám používa spoločné auto. Odporca vlastní rodinný dom s dvoma bytmi v D.h, ktoré sú voľné k nasťahovaniu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že asi 2 roky po uzavretí manželstva ju manžel začal ponižovať, znevažoval jej prácu, prácu v domácnosti, starostlivosť o deti, vysmieval sa tomu, čo robí, ako varí, že má neupratané a stále treba niekoho volať, aby upratal. Podľa jej názoru dom nemohol byť pri starostlivosti o štyri v 100%nom stave. O deti sa riadne starala, varila, deti boli čisté. Označoval ju za neschopnú, že robí z detí magorov, neskôr, že si doma váľa šunky a že je lenivá ako voš. Naposledy sa vyjadril, že najlepšie bude ak deti na jej pomník dajú napísať „tu leží vaša matka lenivá ako voš“. Tieto prejavy robil aj pred deťmi. Viackrát bol nezamestnaný a keď mu v tomto smere dohovárala, vysmial ju s tým, prečo robím cirkus, že je hysterka, že ona má peňazí dosť, exekútori sú blázni. Viackrát mal exekúcie, nemienil si aktívne hľadať zamestnanie, lebo má podporu, vyhlasoval ju za nenormálnu, s tým, že je psychicky chorá. Keď deti pribúdali, všetko sa nabaľovalo a prejavovalo sa to v plne hĺbke. Ako veriaca sa nechcela rozviesť, ale situácia bola neúnosná, tak návrh podala. Manžel ju viackrát vyhadzoval z domu, v roku 2002 alebo 2003 tak urobil pred Vianocami, keď mala dieťa na rukách. Vo februári 2012 ju fyzicky napadol, lekára vtedy nenavštívila. Vec bagatelizovala a aj keď to deti videli, snažila sa to prehliadať. Prebieha trestné konanie za týranie blízkej osoby, odporca doposiaľ odsúdený nebol. Jedná sa o druhé trestné oznámenie, prvé bolo postúpené na priestupkové konanie. Vec sa prešetruje znova pod novým číslom. K ďalším fyzickým útokom nedochádzalo, hlavne preto, že sa snažila obmedziť komunikáciu. Dva roky odporca neplatil žiadne platby. Prístup k účtu odporcovi nedala s prihliadnutím na prebiehajúce exekúcie, domáhal sa ho opakovane, ale neurobila to. Napriek tomu, že na domácnosť neprispieval, dom užíval, doma sa aj stravoval. Po pol roku prejavila s týmto nesúhlas, tak si začal zabezpečovať stravu sám. Odporca bez toho, aby jej to oznámil, odišiel do zahraničia, koncom augusta a medzitým dostala z katastra oznámenie, že na LV je exekučné záložné právo. Sú voči nemu vedené exekúcie. Na dom dali peniaze jej rodičia. Odporca ju bezprostredne na živote a zdraví fyzicky neohrozoval, ale po psychickej stránke bola na tom veľmi zle, bez pomoci blízkych by to neuniesla. Pred 10 rokmi navštívili s manželom manželskú poradňu na úrade práce, kde jej psychologička MUDr. L. povedala, že má od manžela odísť. Bol pri tom aj manžel. Ako veriaca to však neurobila. Potom ju viackrát navštívila sama. Manžel ju opakovane žiadal, aby od rodičov pýtala peniaze. Keď to z morálnych dôvodov odmietla, robil si z nej posmech a povedal, že je psychicky chorá. Naposledy to povedal v lete tohto roku, keď povedal, že ju mal rád dovtedy, kým odmietla pýtať peniaze od rodičov a vtedy začal pochybovať o jej normálnosti. Zástupca navrhovateľky uviedol, že proti odporcovi sú vedené tri trestné konania, jedno je pre marenie úradného rozhodnutia, po nariadení PO býval v dome 4 mesiace a teraz čakala polícia, kedy príde a znemožnili mu prístup. Navrhovateľka mu zbalila veci, ktoré si prišiel zobrať. Koncom augusta si večer ľahli spať a ráno už tam odporca nebol, nič nepovedal. 4.10. znova prišiel, zobrala ho ale polícia a nemohol sa vrátiť. Z každého zamestnania odporcu vyhodili. Naposledy pracoval v televízii Karpatia a navrhovateľka sa dozvedela, že ho vyhodili, lebo nebol spoľahlivý. Je to ťažký asociál. V posudku v trestnom konaní znalkyňa uviedla, že syndróm tyranizovania zistený nebol. Zo svojej praxe vie, že syndróm tyranizovania je druh, ktorý nevie nikto definovať. To, že nie je nájdený, môže záležať na odbornej nedostatočnosti znalca. Považujem za dôveryhodné iba to, čo sa stalo, čo zodpovedá skutočnosti. Znalci psychológovia vládnu v justícii. Trestné stíhanie je vedené aj pre to, že odporca vnuka naviedol na vykrádanie jeho počítača. nepozná syndróm týranej osoby a pokiaľ súd poukázal na záver znalkyne, uberá sa zlou cestou. Dúfa, že aj pre súd platia zákony tohto štátu. Súdy podliehajú v trestných konaniach aj ostatných konaniach znaleckým posudkom, a to nielen z odboru psychológie, ale vôbec, bez toho, aby si uvedomili, že znalecký posudok aj vymenúva ako jeden z dôkazov, ale nie ako iba jeden dôkaz, ako hlavný. So znaleckým posudkom súhlasí, s výnimkou toho, že u navrhovateľky neboli zaznamenané príznaky syndrómu týranej osoby. To, či taký syndróm bol zistený, môže závisieť od schopnosti znalca, aj od schopnosti týranej osoby psychicky sa utiahnuť tak, aby to bolo poznať. Bolo by vhodné vypočuť historika profesora Vnuka, ktorý sa odsťahoval do K. byt nechal navrhovateľke, aby sa mohla zo sporného domu presťahovať. Medzičasom však odporca už v dome nebýval, tak to nebolo potrebné. Profesor H. by dosvedčil, že sa mu zástupca navrhovateľky sťažoval a bol ochotný dcére byt nechať. V trestnom konaní prebieha ďalšie znalecké dokazovanie z odboru psychológie, robí ho MUDr. V.. Jedná sa o obdobie, odkedy odporca odišiel z bytu a aký je psychický stav navrhovateľky po jeho odchode. Odporca na základe svojho konania a postoja bol vyšetrovaný nezávislými policajnými orgánmi, ktorý konštatoval, že došlo k hrozbe násilia, a to fyzickému

a psychickému násiliu. Raz to riešili formou priestupkového konania, a bola mu uložená poriadková pokuta 600 eur. A to preukazuje, že vykonal fyzické násilie. Odporca napriek tomu, že krajský súd predbežným opatrením rozhodol, že nemá právo vstúpiť do domu, toto rozhodnutie porušil a nezávislé policajné orgány konštatovali, že maril výkon úradného rozhodnutia. Nechce odporcu kriminalizovať, jemu to neprislúcha. Ale svoje konanie voči navrhovateľke preukazuje tak, že ju psychicky týra. Znalci sa zaoberali pojmom týranie, nie násilie. § 146 používa pojem fyzické a psychické násilie a hrozby takého násilia. Tento skutok bezprostredne napĺňal svojím konaním, chovaním a konfliktnými vystúpeniami voči navrhovateľke a treba povedať, že je vzájomná animozita taká veľká, že nie je možné, aby spoločne užívali dom. Súd vykonal obrovské dokazovanie, kde meritórne podkladne spisové podklady zabezpečil a mal dostatok dôkazov k tomu, aby vyniesol objektívny rozsudok, keď má celý spis odfotený.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Návrh považuje za nedôvodný a neopodstatnený, vylúčenie manžela z užívacieho práva domu, ktorý patrí do BSM je veľmi závažný zásah do jeho vlastníckeho práva, a malo by ísť o krajné a výnimočné riešenie. Navrhovateľka v návrhu neuvádza žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol jej návrhu vyhovieť. Vo veci bolo tunajším súdom nariadené PO, resp. o tom rozhodol Krajský súd v Trnave. Toto však bolo vydané za nejasných okolností a sťažnosťami žiadal nápravu. Tvrdenia navrhovateľky v návrhu sú len v rovine tvrdení, pričom žiadne z týchto z týchto tvrdení žiadnym spôsobom nepreukázala. Trestná vec, ktorej číslo udala navrhovateľka je vo veci marenia výkonu úradného rozhodnutia a trestné konania ohľadne týrania blízke osoby bolo vedené pod č. O. na OR PZ Trnava, toto konanie je skočené. Vec bola postúpená na priestupkové oddelenie. Pokiaľ ide o fyzické napadnutie, manželka napadla jeho miskou a udierala ho, bolo to po hádke. V podstate som sa snažil iba ju spacifikovať. Nie je pravdou, že som manželku ponižoval. Nesúhlasil s tým, ako sa prehnane „zdravo“ snažila stravovať deti. Dávala im v podstate vegetariánsku stravu. Vytkol jej napr. že nevetrá a urobil to on, keď prišiel z práce. Celé napätie vznikalo z toho, že otec manželky sa snažil manipulovať celú rodinu. Manželka mu referuje všetky podrobnosti z ich života a on jej potom radí, ako to má riešiť, hovorí, aký je odporca neschopný. Pokiaľ ide o zamestnanie manželky, iba jej povedal, že by mohla mať ambulanciu, lebo má dve atestácie. Pokiaľ sám menil zamestnávateľov, aj na tom má podiel svokor, ktorý ho ohováral. Nikdy manželku neposielal pýtať k rodičom peniaze, dvakrát ju o to požiadal, či sa môže opýtať, raz to bolo pri dome a raz na auto, lebo nemali dosť peňazí. Z jeho správania nemohla mať manželka v žiadnom prípade strach o život. K deťom má podľa jeho názoru lepší vzťah ako manželka a deti majú takisto k nemu výborný vzťah. Je pravdou, že manželke vytkol, že vysáva napr. iba raz za mesiac. Vytkol jej napr. že zle ukladá veci do umývačky, teda polovica vecí je neumytá. S deťmi chodil na krúžky, čo bolo treba, pomohol, robil v nedeľu obed, práce okolo domu. Z jeho chovania nemohla byť manželka frustrovaná. Deti sa manželky boja a keď nie je doma, je tam príjemná atmosféra. Manželka je na deti zbytočne prísna. Išla pracovať ako učiteľka a jej argumentom bolo, že bude mať čas na domácnosť a deti. Pritom chodila domov večer o 18 alebo o 19.00 v niektorých obdobiach. Deti diriguje aj cez telefón. Po dobu 5 rokov intímne spolu nežijú apo dobu dvoch rokov spolu ani nekomunikujú, teda od obdobia, kedy podala na neho trestné oznámenie. Možno raz za týždeň si vymenia nejakú vetu. V Nemecku je od septembra 2013. Manželku nikdy neurážal a s jej rodičmi nie je asi od roku 2006 v kontakte. Nikdy manželku nevyhadzoval z domu, len povedal, nech ide za svojím ocinkom, keď je pre ňu taký dôležitý. V rámci trestných oznámení nemal doposiaľ žiadny postih. Pokiaľ ide o trestné oznámenie pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, bol iba vypočutý a viac nevie. Presvedčenie, že manželku ovplyvňuje otec má z toho, že keď tam ešte chodil, otec všetko okomentoval, vždy mal svoj názor, čo odporca urobil, bolo zle. Minimálne hodinu denne s rodičmi telefonovala. Keď bol otec navrhovateľky v nemocnici išiel tam síce s manželkou, ale nie za ním, nebol za otcom navrhovateľky. Nie je pravda, že bol od neho v nemocnici pýtať peniaze. Po voľbách v roku 2006 bol u rodičov manželky, jej otec sa ho pýtal, koho volil. Keď odpovedal, začal to kritizovať a pri odchode mu otec navrhovateľky povedal, že sa má ospravedlniť svojim deťom za to, koho volil. Nikoho nenapadol. Pokiaľ ide o psychické a fyzické týranie, toto bolo robené na neho zo strany navrhovateľky, ktorá bola svojimi rodičmi navádzaná a manipulovaná. V ich spoločnom živote čokoľvek on navrhol, či už úpravu v dome, ale výlet rodinný, aktivity s deťmi, všetko odmietala. Posledné štyri roky manželstva odmietala sexuálny styk a samotný fyzický útok začala ona sama, čo aj v rámci vyšetrovania potvrdila. Pri incidente sa iba bránil a snažil sa ju ukľudniť. Celý tento proces je len snahou jeho bývalého svokra pripraviť ho nejako o majetok a sťažiť mu vyrovnanie alebo niečo podobné.

Svedkyňa Q., matka navrhovateľky, uviedla, že s manželstvom účastníkov nikdy nebola nadšená. Dcéra sa musela starať o dementnú tetu odporcu. Kým účastníci nemali deti, navštevovali sa málo a problémy nevidela. Keď po narodení prvého dieťaťa k účastníkom chodila, dcéra bola utrápená.

Keď tam svedkyňa bola, odporca prišiel z práce, vyzliekol sa do slipov, púšťal vetry a nepovedali ani prepáčte. Hovorila s ním málo. Keď dcéra krátko po pôrode znova otehotnela a svedkyňa povedala, že nemajú ešte bývanie, zreval na ňu, čo sa do toho stará. Potom sa s ním kontaktovala len veľmi málo, lebo videla, že to je namyslenec, že to je nula. Keď tam prišla a dcéra mala opuchnuté oči, táto tvrdila, že deti v noci nespali. Dcéra jej nikdy na manžela nič nepovedala, viní sa však z toho, že nezasiahla. Nebola nikdy svedkom konfliktov účastníkov. Videla ale, že odporca nemá dcéru za nič, keď povedal, že dcéra robotu nemá, nič nerobí. Nebola nikdy svedkom ich hádok. Keď bola u nich, všimla si, že je odporca voči dcére nevšímavý. Bola svedkom toho, ako jej povedal, že si váľa šunky a nič nerobí. Keď videla, že už vzťahy účastníkov nie sú dobré, vyčíta si, že to nikomu, ani manželovi. nepovedala. Vyčíta si tiež, keď sa manžel rozhodol, že im dá peniaze na dom, vnútorne s tým nesúhlasila. Odporca chcel od manžela, aby mu vybavil vedúce miesto. Kričal na neho, že nič pre neho neurobil. Odporca aj od nej pýtal peniaze na nadstavbu, teda ďalšie. Keď bol manžel pred operáciou, odporca večer za ním prišiel pýtať peniaze, ona pri tom nebola, povedal jej to manžel. Od nej pýtal odporca peniaze s krikom, povedal „dáte nám peniaze“. Povedal, že dedo najskôr zomrie. Spojila sa s jeho sestrou a tá jej povedala, že navrhovateľka sa jej dlho sťažuje. Povedala jej, že má otca právnika, ten jej môže pomôcť. Prisahá, že dcéra sa s otcom nikdy neradila. Odporca sa jej vždy ponúkal, že ju odvezie na stanicu a vždy odo nej pýtal peniaze. Raz na nadstavbu raz na dom, raz na auto. Po prepustení odporcu zo zamestnania to bola jej iniciatíva pýtať sa prečo. Bolo to tri mesiace po prepustení. Sestra odporcu sa na manželstvo účastníkov vyjadrila tak, že nech niečo navrhovateľka robí, lebo odporca čaká iba na smrť jej rodičov. To povedala odporcova sestra svedkyni. Povedala aj, že mali s ním trápenie od mladosti. Navrhovateľka sa vzorne starala o domácnosť. Deti svedkyni hovorili, že odporca vyháňal dcéru z domu. K tehotenstvu so štvrtou dcérou sa odporca vyjadril, že keď už mala dobré zamestnanie, tak si otehotnie. Dcéra nikdy nepovie všetko čo sa stalo, lebo odporca dáva všetko čítať synovi a dcéra deti chráni. Situácie, ktoré vznikli nie sú jej zásluhou. Napísala vnukovi list, ktorý odporca zneužil. Po voľbách v roku 2006 sa manžel pýtal odporcu, koho volil a keď to odporca povedal, manžel mu povedal, že by sa mal ospravedlniť svojim deťom. Odporca vyskočil z kresla a stál nad jej manželom a svedkyňa sa postavila medzi nich. Manžel kvôli vnúčatám nevolal policajtov. Odvtedy s ním manžel neprehovoril.

Svedok JUDr: E., otec navrhovateľky, uviedol, že z jeho skúseností a stretnutí s účastníkmi nie je možné, aby účastníci boli v nejakom vzájomnom styku a zdieľali spoločný byt. Na Veľkú noc v roku 2012 prišiel k účastníkom, mal kľúč a bez zazvonenia si odomkol bránu. Vonku počul krik, odporca kričal: Ja ťa aj tak raz zabijem. A tvoj ocko... ďalej nerozumel. Keď vošiel do domu, začali sa tváriť, že je všetko v poriadku. Dcéra mu vždy hovorila, že všetko je poriadku. Potom raz prišla k nim dcéra uplakaná, hodila sa v kuchyni na zem, že to už nevydrží. Bolo to už po tej bitke. Dovtedy bolo všetko utajované, potom to vybuchlo. Kľúče mal od manželky a tej ich dala - nevie - asi dcéra.

Svedkyňa DA., sestra odporcu, uviedla, že posledné tri roky sa s účastníkmi nenavštevuje, ale ani predtým sa ako rodiny veľmi nenavštevovali, bolo to iba pri príležitosti krstín, prijímanie, birmovka. Občas si s navrhovateľkou telefonovali, hovorila jej, že brat jej nedáva peniaze. Nevie, či to bol stav dlhodobý. Doporučila jej, aby si založila vlastný účet. Pokiaľ bola s účastníkmi v kontakte, brat jednal s navrhovateľkou spočiatku veľmi pekne, potom normálne. Nebola svedkom toho, že by sa voči navrhovateľke nevhodne správal. Od navrhovateľky vie, že malo prísť medzi účastníkmi raz k nejakej potýčke. Nebola však konkrétne ničoho svedkom. Aj keď jej niečo navrhovateľka hovorila, brata nikdy nekontaktovala. Býva v R. a účastníci v F.e, sama má 7 vnúčat, preto bližšie vzťahy s bratom nemali. Keď sa vydávala, brat mal 13 rokov, potom odišiel študovať, takže k jeho osobnosti sa nevie vyjadriť. Nevie o tom, že by s ním boli väčšie problémy. K spolužitiu účastníkov sa bližšie vyjadriť nevie. Na otázku navrhovateľky uviedla, že ak sa vyjadrila, že má s odporcom zlé skúsenosti, myslela tým detstvo, nie spolužitie účastníkov. Nespomína si, čo konkrétne tým myslela. Keď sa jej navrhovateľka sťažovala na peniaze, povedala jej, že má otca právnika, nech to rieši. Na nič iné si nepamätá. Pripúšťa, že povedala, že má bratovi zbaliť kufre a vyhodiť ho. Má za to, že problémy si majú riešiť sami. Povedala, že inak jej pomôcť nevie, iba ak bude potrebovať peniaze, pomôže jej. K pracovnej morálke brata sa vyjadriť nevie. Navrhovateľky sa pýtala, či odporca ešte pracuje, pretože často sa vyjadrila, že zase končí u zamestnávateľa, nevie koľkokrát to bolo. Nepamätá si, že by povedala, že majú odporcu poslať do basy. Vie, že navrhovateľka povedala, že je zúfalá, ale nevie prečo. Nespomína si iné rady, ktoré jej dala ako tú, že si má založiť svoj účet a má otca právnika. Keď raz bol u nich odporca so synom na Vianoce, pochytil sa s manželom svedkyne ohľadne zamestnania, konkrétne okolnosti nevie, nedávala mu žiadne rady. Má za to, že v manželstve sú vinní obidvaja, preto povedala, že problémy si musia riešiť oni a ona im iba môže požičať peniaze. Nepamätá si úplne všetko, čo povedala ako svedok v konaní

o rozvod manželstva. Na dotaz navrhovateľky, či si svedkyňa pamätá, ako sa navrhovateľka sťažovala okrem finančných problémov ako sa o nej odporca vyjadruje, ako hodnotí jej starostlivosť o rodinu, ako ju zosmiešňuje, a obviňuje z nenávisti voči nemu, svedkyňa uviedla, že na toto si nepamätá. Nevie, či povedala, že ho má navrhovateľka stále rada a čuduje sa jej. Na dotaz navrhovateľky: „Pamätáš si, že si povedala bratovi, že čokoľvek mu povieš sa odráža od neho ako pinpongová loptička?“ svedkyňa uviedla, že si to nepamätá. Navrhovateľka tiež neurobila, čo jej radila. Rady ktoré dávala navrhovateľke mohli v určitom smere zachrániť manželstvo. Svedkyňa ďalej viedla, že jej rada, aby navrhovateľka o pomoc požiadala svojho otca bola myslená tak, že keď majú problémy v manželstve, majú to riešiť a otec je právnik. Nepamätá si, že by povedala, že brat čakal na smrť rodičov. Na dotaz navrhovateľky: „Pamätáš si, že si povedala, že odporca mi bude robiť zle aj po rozvode? „ svedkyňa uviedla, že to myslela tak, že vždy si ľudia, ktorí sa rozvádzajú, robia prieky.

Od výsluchu svedka C. syna účastníkov, súd upustil z dôvodu, že navrhovateľka odmietla jeho účasť zabezpečiť, pričom uviedla, že k otcovi je nekritický a jeho osobnosť sa podobá otcovi. Zástupca navrhovateľky uviedol, že odporca syna C. tak spracoval, že aj jemu vykradol počítač v prospech otca. Súd nepovažoval za hospodárne a účelné vynucovať prítomnosť maloletého ako svedka na pojednávaní i s prihliadnutím na jeho vek, pričom považoval za dostačujúce závery znaleckých posudkov /v rámci ktorých bol maloletý vyšetrený/, s ktorými sa oboznámil. Svedka H.a súd nepovažoval za účelné vypočuť jednak vzhľadom na jeho pobyt v K. ale predovšetkým z dôvodu, že nemal byť svedkom spolužitia či konfliktov účastníkov, mal im podľa navrhovateľky iba ponúknuť byť na bývanie po sprostredkovaných informáciách od otca navrhovateľky.

Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. F., zapísaných na LV č. XXXX SK F.ko parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere XXX mX, dom č. s. XXXX na parc. č. XXXX.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa X. X. XXXX č. k. XXC XX/XXXX-XX bolo BSM účastníkov zrušené v zmysle § 148a ods. 2 Obč. zák., keď odporca vykonával podnikateľskú činnosť. BSM doposiaľ vyporiadané nebolo. Manželstvo účastníkov bolo v priebehu konania rozvedené.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 15. 4. 2013 č. k: -54 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené odporcovi, aby dočasne nevstupoval do domu č. XX, dvora a záhrady na R. do právoplatného skončenia vo veci samej s tým, že navrhovateľke bola uložená lehota 30 dní na podanie tohto návrhu. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka osvedčila nutnosť nariadenia predbežného opatrenia, keď je predpoklad daný - že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia. Vychádzal z Uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 23. 8. 2012 č. ČVS ORP-536/1- OVK-TT-2012-Ta, kde sa udáva, že trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby sa zastavuje, lebo tento skutok nie je trestným činom a vec bola postúpená Obvodnému úradu Trnava ako priestupok. Z obsahu spisu však vyplýva, že odporca mal najmenej od r. 1998 svoju manželku obviňovať a zosmiešňovať jej úsilie, pohŕdavo sa vyjadrovať o jej práci, zamestnaní a domácnosti, znevažovať jej výchovné snahy, vyčítať jej, že nič normálne nerobí, nepýta peniaze od rodičov, ku ktorým sa odmietavo správal. Kričal na ňu, že ju nenávidí, čim jej spôsobil psychickú traumu, 20. 2. 2012 ju verbálne a fyzicky napadol, lekárske ošetrenie nepotrebovala, zranenia neutrpela. Z posudku PhDr. R. vyplýva, že odporca je emočne sociálne nezrelou osobnosťou, neprimerane vysoko sebavedomou, psychopaticky štruktúrovanou, neharmonickou, s problematickou prispôsobivosťou a nerešpektovaním vyšších hodnôt. Jeho vzťah k manželke je ľahostajný. Dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia je ochrana života a zdravia, ktoré je silnejšie ako vlastnícke právo. Toto právo zostáva zachované, obmedzí sa iba jedna jeho zložka a to ius iutendy na určitý čas.

Zo spisu tunajšieho súdu /predmetom ktorého bol rozvod manželstva a ÚPP/ - posudku G., ktorý súd použil ako listinný dôkaz, pretože nebolo hospodárne v tomto smere priberať do konania znalca, vyplýva, že deti majú dobrý vzťah k obom rodičom, staršie deti prežívajú konflikt lojality s priklonením na stranu jedného rodiča /mal. C.n na stranu otca a mal. F. na stranu matky/. Medzi rodičmi je dlhodobo disharmonický vzťah so známkami gradácie, ktorá prerástla až do konfliktogénnosti. Matka je schopná zvládnuť v adekvátnej miere výchovu všetkých štyroch detí, u otca je predpoklad nižší vzhľadom k dlhodobej reaktívnej depresívnej symptomatike, celkovému hypothýmnemu fungovaniu a nižšiemu podielu zložky zodpovednosti či už vo vlastnom fungovaní alebo v jeho implantácii pri výchove detí. Deti nemanifestujú zásadnejšie negatívne vplyvy terajšieho prostredia, matka zabezpečovala vo výchove

praktickejšiu zložku, povinnosti a zodpovednosť, prípadne i výchovné tresty, voľnočasové vyťaženie, otec predstavoval skôr voľnejšie, s nízkymi limitmi pre systém a povinnosti fungujúce výchovné vplyvy. Nie sú preukázané zistenia, ktoré by odôvodňovali potrebu obmedzenia alebo zákazu styku niektorého z rodičov s maloletými deťmi. Pedofilné prvky, na ktoré navrhovateľka poukazovala, neboli u otca zistené. Tento posudok bol vypracovaný za účelom zistenia vhodnosti striedavej starostlivosti, resp. zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov na čas po rozvode manželstva. Jeho závery sú však smerodatné i pre rozhodnutie v danej veci z komplexného hľadiska a posúdenia osobnostných zložiek účastníkov. Z posudku vyplýva, že odporca je v ambulantnej starostlivosti psychiatra MUDr. Y. od r. 2007 s depresívnou symptomatikou reaktívneho charakteru, jedná sa skôr o hypothýmnu osobnosť s častými subdepresívnymi stavmi, nikdy nebol v stave ťažkej depresie, rovnako sa u neho nikdy nemanifestovala psychotická kvalita stavu, liečený strednými dávkami antidepresív. Mentálna úroveň orientačne v širšom pásme priemeru, myslenie s dostatočnou asociačnom produktivitou, nižšou variabilitou asociačného toku, šablonovité. Osobnosť diferencovaná, egocentrická s pohotovosťou k prežívaniu sebaľútosti, vracaním sa ku krivdám minulosti, nezrelá s neadekvátnym sebahodnotením, pri vlastnom zlyhávaní tendencia k vzťahovačnosti a presúvaniu zodpovednosti na iných. Agresivita nepatrí medzi dominantné konštitučné faktory osobnosti s možnosťou prípadného prejavovania v kontexte situačných faktorov, pri dlhodobej frustrácii alebo pri afektívne vystupňovaných afektoch, s pravdepodobnosťou skôr verbálnych prejavov. Nebola zistená žiadna patológia, či už v zmysle psychózy, organického poškodenia CNS alebo látkovej či nelátkovej závislosti. Nie sú manifestné ani známy výraznejšej depresie. Navrhovateľka samotná znalkyňu nekontaktovala, robil tak jej otec, resp. matka, táto opakovane. U navrhovateľky znalkyňa zistila, že je osobnostne diferencovaná rigídnejšia, menej autentická, s ambivalenciou v postojoch k medziľudským väzbám, neistá, s pocitmi vlastnej nedostačivosti, subjektivisticky nastavená, so sklonom prežívať všetko cez vlastnú osobu, so známkami nekompromisnosti, afekto-emotivita labilnejšia. V základnej osobnostnej výbave nie sú zakomponované agresívne prvky ako dominantné rysy, prípadne agresívne podfarbené reakcie sa viažu na afektívne napätie. Patologické rysy v podobe psychotických zmien, organického poškodenia CNS alebo závislosti nepreukázané. U žiadneho z detí nebol zistený negatívny vzťah k otcovi, teda odporcovi, mal. C. dokonca preferuje v prípade rozvodu osobnú starostlivosť otca, ich komunikácia je otvorenejšia. Nebola pritom zistená manipulácia dieťaťa zo strany otca. Ani u jedného z rodičov, teda ani u otca, z pohľadu osobnostnej výbavy nie sú závažné prekážky vylučujúceho niektorého z rodičov z adekvátnej starostlivosti o deti, obaja rodičia majú svoje deti radi.

Zo spisu OR PZ Trnava ČVS:ORP-1412/1-OVK-TT-2013 vyplýva, že navrhovateľka podala trestné oznámenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Navrhovateľka tu uviedla, že odporca ju zosmiešňoval pred deťmi, aj cudzími ľuďmi, i rodinnými príslušníkmi. Zľahčoval jej prácu v domácnosti, starostlivosť o deti, vulgárne jej nadával, hovoril, že je psychicky chorá, hysterická, infantilná. Jeho správanie v nej vyvolávalo pocit strachu, neistoty, nedostatočnosti, nepochopenia, neskôr bezmocnosti a zúfalstva, bezvýchodivosti. Mala obavy o zdravý vývoj detí. Fyzicky ju napadol jedenkrát vo februári 2012. Keď odporca odišiel, cítila úľavu. Chodili na manželské poradenstvo, psychologička jej poradila rozvod. Za citové vydieranie považuje, že keď mala mimomaternicové tehotenstvo, odporca od nej požadoval intímny styk, keď mu vysvetlila, že to nie je možné, povedal, že je hlúpa a odmietanie môže skončiť rozvodom. Citové vydieranie vidí aj v tom, že podmieňoval jej hodnotu a starostlivosť o rodinu tým, že jej povinnosťou je pýtať peniaze od svojich rodičov. Vyjadril sa, že ju mal rád dovtedy, kým odmietla pýtať peniaze od rodičov a vtedy začal pochybovať o jej normálnosti, vysmieval sa i z jej otca. Odporca v tomto konaní uviedol, že koncom augusta 2013 odišiel pracovať do U.. Uviedol tiež, že svokor je psychicky narušený, vplýva na navrhovateľku tak, že ho nenávidí a rozbije manželstvo, v zamestnaniach ho zrejme ohováral a poškodzoval jeho povesť, pričom sám bol vedený ako agent ŠtB 10 rokov. Sám sa dlhodobo snažil manželke ustupovať, ale manželka s otcom robili úskoky, ktoré sú dnes v jeho neprospech. Vo februári 2012 ho manželka rozčúlila, hodila do neho plastovú misku, ktorá sa rozbila, zaútočila na neho päsťami a udierala ho po hlave a ramenách. Bránil sa, chytal ju za ruky. Nikdy jej nepovedal, že ju zabije. Počas hádky jej mohol povedať, že je hysterická a psychicky chorá. Manželka je introvert, odmieta zdieľanie svojich problémov. V čase mimomaternicového tehotenstva bola nervózna, neschopná komunikácie, ale k pohlavnému styku ju nenútil pod hrozbou rozvodu. Pred kúpou domu povedal manželke, aby sa opýtala rodičov, či im finančne prispejú. To ona odmietla, preto ich požiadal on a prispeli im. Potom ju oslovil, či nepožiada rodičov o peniaze na auto, to odmietla, on sám ich nepýtal. Viac od nej nežiadal, aby pýtala od rodičov peniaze. Na domácnosť prispievali na spoločný účet, potom zriadili účet, na ktorý

mala prístup iba manželka a keď chcel prístup aj on, odmietla mu to umožniť. Preto na účet už nedával peniaze, ale platil stravu, hygienické potreby, domovú daň, vodu, odpad, občasné vreckové. Ostatné platby platila manželka z účtu. Navrhovateľka je na deti zbytočne prísna, vyžaduje nadmernú disciplínu.

Obvodný úrad Trnava dňa 28. 12. 2012 pod č. ObU-TT-OVVS3-2012/16319 odložil priestupkovú vec proti občianskemu spolunažívaniu, keď mal navrhovateľku odporca 20. 2. 2012 verbálne a fyzicky napadnúť. Tvrdenia navrhovateľky sa nepreukázali.

Z Registra priestupkov vyplýva, že odporca okrem priestupkov v cestnej premávke nebol potrestaný za žiadny skutok.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom PhDr. ZZ. vo veci OR PZ Trnava O. /ktorá vec je už na OP Trnava -31/. Z posudku vyplýva, že u navrhovateľky bola zistená psychotraumatizácia osobnosti v dôsledku viacročného matrimoniálneho konfliktu, jej vzťah k manželovi je primerane citovo sýtený s vlastným dominantným postojom voči nemu. Je u nej mierne zvýšená nepriama agresivita /schopnosť provokatívne sa správať/, iritabilita, úzkostnosť, pocity viny. Vyžaduje rešpekt od okolia. Neboli zaznamenané príznaky syndrómu týranej osoby. Odporca je k navrhovateľke ľahostajný, sám seba vníma na okraji rodiny v opozičnom postavení bez citových väzieb voči rodine. Nezistili sa u neho tendencie klamať, resp. nehovoriť pravdu, jeho výpovede sú skreslené nevedomými fabuláciami, tendenciami bagatelizovať prežité udalosti. Je psychopaticky štruktúrovaná / neharmonická, nevyvážená osobnosť s problematickou prispôsobivosťou, nerešpektovaním vyšších hodnôt/. Bola zistená neprimerane vysoká deteriorácia intelektu, čo ukazuje na možné príznaky organického poškodenia CNS postihujúce oblasť pamäti a psychomotorického tempa, čo môže mať vplyv na jeho agresivitu v správaní a prejavy psychopatie.

Znalkyňa PhDr. Q. v posudku vypracovanom v trestnom konaní charakterizovala osobnosť navrhovateľky ako primerane sebavedomú, no v postojoch sú ambivalencie - na jednej strane je závislá na druhom pohlaví, na strane druhej prežíva ľahostajný postoj k opačnému pohlaviu. V sociálnom kontakte je u nej zdôraznená neistota, nerozhodnosť, je ostýchavá až kŕčovitá, má zábrany pri vyjadrení emócií, čím sa u nej hromadia afekty a vnútorné konflikty. Mierne je zvýšená nepriama agresivita / schopnosť provokatívne sa správať/, oblasť záujmov je oklieštená na rodinu, má pocity straty pôdy pod nohami. Je na seba prísna, nedovolí si pohodu a požaduje rešpekt od blízkeho sociálneho okolia. Je zameraná na výkon, čo očakáva aj od svojho sociálneho prostredia. Rodinu prežíva intenzívne s vlastnou prirodzenou dominanciou voči manželovi. Osobnosť odporcu charakterizovala ako emočne aj sociálne nezrelú disharmonicky štruktúrovanú /psychopatia/, neprimerane vysoko sebavedomá s adaptačnými ťažkosťami. Je presadzujúci sa v úzkom aj širšom sociálnom prostredí, musí byť zabezpečená jeho nadradenosť, pri narazení na odpor je jeho správanie agresívne. V prežívaní je pre neho dôležitá oblasť komunikačného správania, čo očakáva aj od svojho okolia. Odmieta autoritatívne predpisy a ovplyvňovania, nechce byť závislý od žiadnej citovej väzby po sklamaní. Z ťaživej situácie chce uniknúť, sú mu kladené prekážky, čo považuje za nerešpekt a neúctu voči nemu. Chcel by rozhodovať sám a bez nátlaku. Sám seba vníma na okraji rodiny v opozičnom postavení bez citových väzieb voči rodine, ako súčasť rodiny prežíva manželku s rovnocenným postavením a najstarším synom a tri dcéry, pričom ich vzájomné vzťahy vníma s primeranými citovými väzbami. V tomto konaní pred súdom uviedla, že pojem „ syndróm týranej osoby“ je kategória, ktorú používa psychopatológia a je to súbor príznakov, ktoré vytvárajú diagnostickú kategóriu. Vychádza z praxe, ale aj z literatúry: Psychopatológia pro pomáhající profese - autorka Vágnerová - vydavateľstvo Portál. Základné príznaky syndrómu sú: dlhodobé popieranie konfliktu - že sa medzi tyranizujúcim a týraným človekom niečo deje, neustále popieranie a vzťahovanie viny týranej osoby na seba, neschopnosť ochrániť deti pred tyranom, fyzické týranie týraná osoba zastiera tak, že povie, že spadla zo schodov, z bicykla a podobne. Je tam vždy ťažká neurotizácia osobnosti, neschopnosť niečo so situáciou robiť, úplné stiahnutie zo sociálneho prostredia. Uviedla, že účastníci sú úplne odlišné osobnosti, teda od počiatku žili v konfliktnom prostredí, neboli schopní ani ochotní konflikty riešiť. U pani Pravdovej to možno bolo dané tým, že je veľmi nábožensky založená, utiekala sa k Bohu. Na druhej strane odporca je psychopatická osobnosť, teda vidí problémy svojimi očami. Pre psychopatiu je typické, že daná osobnosť skreslene nazerá na svet, chybu hľadá u druhého. Je tam emočná otupelosť, neschopnosť empatie, vcítenie do toho druhého, neschopnosť ústupkov, aj v prípade, že by to bolo v jeho prospech. Kombinácia týchto dvoch osobností nemala šancu racionálne problém riešiť. Navrhovateľka vyšla z rodinného prostredia, jednak citlivého - citlivosť zabezpečovala matka a v prostredí bolo striktné dodržiavanie všetkých morálnych, mravných noriem,

zásad, pravidiel. Akékoľvek vybočenie sa trestalo psychickým nátlakom. Podľa jej názoru zo strany otca. Ak takto potom nebol nastavený manžel, navrhovateľka túto rolu prebrala. Napríklad deti museli mať iba jednotky, dôsledne uložené veci. Na druhej strane otec ako psychopat dáva deťom voľnosť. Otec má deti rád, a aj keď je u neho citová plochosť, dáva deťom vzťah akého je schopný. Odporca sa ako psychopat nevie správať inak ako sa správa. Je to abnormálny vývoj osobnosti, s ktorým sa nedá nič robiť, nedá sa korigovať. Neuznával pravidlá navrhovateľky, jej výchovu, názory, chcel to dosiahnuť inak. Pritom navrhovateľka má sklony k tomu, aby odporcu vyprovokovala. A provokatívne sa správa aj vo všeobecnosti. Ak sa takto správa voči psychopatovi, zákonite z toho vzniká konflikt, aj z úplne najbanálnejších vecí. Navrhovateľka je osobnosť, ktorá sa dokáže odporcovi vzoprieť, intelektuálne je na vyššej úrovni a znalkyňa má teda za to, že dôsledky správania odporcu nemajú na navrhovateľku taký negatívny vplyv, aby sa jednalo o psychické týranie. V danom prípade sa jedná o manželský konflikt, nie o týranie. Navrhovateľka odporcu trestala tým, že sa s ním sexuálne nestýkala, pritom sa jedná o mladých ľudí. Psychicky týraná žena nie je schopná správať sa tak, ako navrhovateľka. Táto každého podozrieva, že jej ubližuje, na každého sa sťažuje, každý je proti nej. Tieto vlastnosti je možné zistiť hlavne z neverbálnej komunikácie, a prostredníctvom psychodiagnostických neverbálnych techník a to sa vyšetrovanému nepáči. Sťažnosti podala navrhovateľka aj na znalkyňu.

Podľa § 146 ods. 2 Obč. zák. ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Nezhody môžu vznikať nielen za trvania manželstva a existencie BSM, ale aj v čase, keď toto BSM síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Každý z manželov môže podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. Uplatňuje sa konštrukcia, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci patriacej do BSM. V zásade nemožno, a to ani výnimočne, vydať predbežné opatrenie takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený. Bolo by to však možné napríklad za predpokladu, že tento manžel svojím doterajším správaním a vzťahom k veciam v BSM, najmä svojím správaním a vzťahom k veci, o užívanie ktorej ide, vzbudzuje obavy, že by mohol ďalším užívaním tejto veci spôsobiť škodu /napr. automobilu a podobne/. S účinnosťou od 1. 1. 2003 bolo upravená možnosť súdu riešiť problematiku BSM v prípade, ak jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, teda jeden z manželov, fyzicky alebo psychicky týra druhého manžela. Ide o možnosť domáhať sa, aby súd na návrh jedného z manželov obmedzil užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu, ktorý je v BSM. Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon zakotvil podmienku, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome alebo byte druhému manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Súd môže právo užívať dom alebo byt druhému manželovi obmedziť alebo ho môže z užívania úplne vylúčiť. Takéto obmedzenie časti domu je možné uplatniť len vtedy, ak to bude z hľadiska charakteru domu možné /ak má dom samostatný vchod do jedného z bytov či miestnosti/.

Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že druhý z manželov, a teda aj spoluvlastník, nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu. Právo musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili práve situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka,. · Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. · Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. · Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. · Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

· Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. · Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. · Násilím je aj nezabránenie násiliu." Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že pre úspešnosť žaloby musia byť splnené dve podmienky: 1. Navrhovateľ musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti, 2. Úmysel osoby, ktorá má násilie páchať. V rámci prvej uvedenej podmienky zákon zakotvil podmienku, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome alebo byte druhému manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Predbežným opatrením bolo zabránené odporcovi užívať nehnuteľnosť, pričom predbežné opatrenie dočasný charakter. Odporca reálne nehnuteľnosť neužíva, pracuje v zahraničí. V rámci nariadenia predbežného opatrenia nie je možné vzhľadom na zákonnú lehotu vykonať dostatočné dokazovanie, v rámci ktorého je možné preukázať, či v danom prípade skutočne dochádza k násiliu alebo toto bezprostredne hrozí.

V danom prípade súd konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti do takej miery, aby bol ohrozený jej život, zdravie, rovnako detí. Je nesporné, že vzťahy účastníkov sú vážne narušené a to bol aj dôvod rozvodu manželstva. Treba však uviesť, že v obdobných situáciách sa nejedná o jav neobvyklý, keď narušenie vzťahov a rozvodové konanie ovplyvňujú zásadne spolužitie manželov. Vnímanie tejto situácie môže negatívne vplývať na niektorého z manželov väčšou mierou. Pre obmedzenie alebo vylúčenie jedného z manželov /bývalých manželov/ je potrebné preukázanie takej miery psychického alebo fyzického násilia, že spolužitie objektívne nie je možné bez ohrozenia života alebo zdravia a v tomto smere dôkazné bremeno spočívalo na navrhovateľke. Z posudku Dr. R. vyplýva, že navrhovateľka vyšla z prostredia, kde bola vyžadovaná disciplína a dodržiavanie pravidiel, čo preniesla i do svojej rodiny, pričom porušenie pravidiel sa v rodine trestalo psychicky. Z posudku je pritom zrejmé, že situácia účastníkov predstavuje manželský konflikt /dvoch rozdielnych osobností, ktoré v zásade nemôžu spolu žiť/, nejedná sa pritom o násilie /i keď navrhovateľka to subjektívne tak môže pociťovať za situácie, kedy sa pravidlá nedodržiavajú podľa jej predstáv/.

Svedkyňa M. nebola priamym svedkom žiadnych konfliktov, jej vyjadrenia sú len jej osobné dojmy a sprostredkované informácie od manžela, resp. navrhovateľky. Treba tiež prihliadnuť na skutočnosť, že o odporcovi sa nevyjadrovala s akoukoľvek úctou a prijatím jeho osoby - vyjadrila sa, že je to nula, málo sa s ním kontaktovala a na jeho adresu uviedla iba negatíva. Svedok C. /ktorý však bol pôvodne zástupcom navrhovateľky, a teda súd síce jeho výpoveď pripustil, avšak treba poukázať na skutočnosť, že bol oboznámený s celým obsahom spisu a rozhodujúcimi dôkazmi, a teda jeho výpoveď súd považuje len za okrajovú/ takisto nepotvrdil priame konflikty účastníkov, nakoľko nebol ich svedkom, počul len krik z domu /do ktorého chodil bez zvonenia, hoci sa jednalo o domácnosť účastníkov a nie je rozhodujúce v záujme ochrany súkromia účastníkov,, že mal kľúče, nasvedčuje to však pravdivosti tvrdenia odporcu, že zasahoval do ich spolužitia/, zrejme hádku účastníkov a vyhrážanie odporcu /ktoré mohlo byť len verbálnym prejavom ostrejšej hádky za predpokladu, že sa jednalo skutočne o odporcu/ a potvrdil len psychický stav navrhovateľky, ktorá podľa jeho vyjadrenia v plači uviedla, že už nevládze.

Svedkyňa N. takisto nebola svedkom žiadnych konfliktov, hádok či nevhodného správania sa odporcu voči navrhovateľke, jej informácie sú od navrhovateľky len ohľadne finančných prostriedkov.

K výpovediam svedkov je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o blízkych príbuzných /rodičov navrhovateľky, sestry odporcu/, a teda ich výpovede nemožno považovať za celkom objektívne - zvlášť u rodičov navrhovateľky, ktorých vzťahy s odporcom sú výrazne narušené, naviac ako bolo uvedené, neboli priamymi svedkami konfliktov a prípadného psychického násilia.

Z uvedených dôvodov súd vychádzal pri rozhodovaní predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov, ktoré v tomto smere /používanie násilia alebo jeho hrozba/ považoval za rozhodujúce, nakoľko zásadným spôsobom popísali osobnosti účastníkov, ich narušené vzťahy a takisto vzťah k deťom.

Z posudku Mgr. G.j vypracovaného vo veci tunajšieho súdu 1XP XX/XXXX vyplýva, že medzi účastníkmi je dlhodobo disharmonický vzťah so známkami gradácie, ktorá prerástla až do konfliktogénnosti. Nie sú preukázané zistenia, ktoré by odôvodňovali potrebu obmedzenia alebo zákazu styku niektorého z rodičov s maloletými deťmi. Pedofilné prvky, na ktoré navrhovateľka poukazovala, neboli u otca zistené /v tomto smere súd poukazuje práve na obvinenie zo strany navrhovateľky voči odporcovi, ktoré je veľmi závažné/. Z posudku ďalej vyplýva, že u odporcu agresivita nepatrí medzi dominantné konštitučné faktory osobnosti s možnosťou prípadného prejavovania v kontexte situačných faktorov, pri dlhodobej frustrácii alebo pri afektívne vystupňovaných afektoch, nebola zistená žiadna patológia ani známy výraznejšej depresie. Znalkyńa tiež uvádza, že ju nekontaktovala navrhovateľka, ale jej otec /čo nasvedčuje vplyvu rodiny navrhovateľky ako uvádza aj znalkyňa PhDr. R.á/. Navrhovateľka je osobnostne diferencovaná, menej autentická, neistá, s pocitmi vlastnej nedostačivosti, subjektivisticky nastavená, so sklonom prežívať všetko cez vlastnú osobu, so známkami nekompromisnosti, afekto- emotivita labilnejšia. U žiadneho z detí nebol zistený negatívny vzťah k otcovi, teda odporcovi, mal. Ján dokonca preferuje osobnú starostlivosť otca, pričom nebola zistená manipulácia dieťaťa otcom. Z tohto posudku súd považuje za rozhodujúce, že deti nemajú k otcovi negatívny vzťah a tu práve súd poukazuje na skutočnosť, že nebolo preukázané, že by správaním odporcu bolo ohrozené ich zdravie alebo dokonca život. Pokiaľ by tvrdenia navrhovateľky boli jednoznačne pravdivé, nepochybne by sa správanie odporcu v tomto smere prejavilo aj na správaní detí, pochádzajúcich zo vzťahu účastníkov a ich vzťahu k odporcovi.

Znalkyňa PhDr. Q. v tomto konaní pred súdom uviedla, že pojem „ syndróm týranej osoby“ je kategória, ktorú používa psychopatológia a je to súbor príznakov, ktoré vytvárajú diagnostickú kategóriu. Základné príznaky syndrómu sú: dlhodobé popieranie konfliktu - že sa medzi tyranizujúcim a týraným človekom niečo deje, neustále popieranie a vzťahovanie viny týranej osoby na seba, neschopnosť ochrániť deti pred tyranom. Je tam vždy ťažká neurotizácia osobnosti, neschopnosť niečo so situáciou robiť, úplné stiahnutie zo sociálneho prostredia. Účastníci sú úplne odlišné osobnosti, teda od počiatku žili v konfliktnom prostredí, neboli schopní ani ochotní konflikty riešiť. Z výpovede znalkyne súd považuje za dôležitú skutočnosť, že u navrhovateľky to bolo dané tým, že je veľmi nábožensky založená, na druhej strane odporca je psychopatická osobnosť, teda vidí problémy svojimi očami, je tam emočná otupelosť, neschopnosť empatie. Kombinácia týchto dvoch osobností nemala šancu racionálne problém riešiť. Navrhovateľka vyšla z rodinného prostredia, kde bolo striktné dodržiavanie všetkých morálnych, mravných noriem, zásad, pravidiel. Akékoľvek vybočenie sa trestalo psychickým nátlakom, podľa názoru znalkyne zo strany otca. Navrhovateľka túto rolu prebrala. Vyžadovala disciplínu a poriadok, otec dáva deťom voľnosť, deti má však rád. Osobnosť otca nie je možné korigovať, navrhovateľka má sklony provokovať ho a provokatívne sa správa aj vo všeobecnosti. Vo vzťahu k odporcovi - psychopatovi zákonite vznikne potom konflikt. Navrhovateľka je však osobnosť, ktorá sa dokáže odporcovi vzoprieť, znalkyňa má za to, že dôsledky správania odporcu nemajú na navrhovateľku taký negatívny vplyv, aby sa jednalo o psychické týranie. V danom prípade sa jedná o manželský konflikt, nie o týranie. Navrhovateľka odporcu trestala tým, že sa s ním sexuálne nestýkala, pritom sa jedná o mladých ľudí. Psychicky týraná žena nie je schopná správať sa tak, ako navrhovateľka. Táto každého podozrieva, že jej ubližuje, na každého sa sťažuje, každý je proti nej. Tieto vlastnosti je možné zistiť hlavne z neverbálnej komunikácie, a prostredníctvom psychodiagnostických neverbálnych techník a to sa vyšetrovanému nepáči. Sťažnosti podala navrhovateľka aj na znalkyňu. Z tohto posudku súd považuje za rozhodujúce, že /ako bolo uvedené/ navrhovateľka prebrala rolu zo svojho rodinného prostredia, v ktorom sa vybočenie z noriem trestalo psychickým nátlakom /podľa názoru znalkyne zo strany otca/, navrhovateľka sa dokáže odporcovi vzoprieť a jedná sa o manželský konflikt, nie násilie ani týranie, pričom navrhovateľka sa nespráva ako týraná osoba.

Z uvedených posudkov vyplýva, že odporca sa sám osebe nespráva voči navrhovateľke a vôbec nie deťom násilne, a to ani psychicky. Naviac vzhľadom na charakter jeho osobnosti /ktorá sa nedá korigovať/ nie je daný úmysel, ktorý je pre úspešnosť žaloby v danej veci potrebný.

Pokiaľ navrhovateľka namietala pojem týranie /používané v posudku/ a násilie /uvádzané v , treba poukázať na skutočnosť, že týraniu predchádza násilie, teda pojem týranie je vyšším stupňom

násilia - syndróm týranej ženy je vlastne súborom špecifických charakteristík a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú ku zníženej schopnosti ženy efektívne reagovať na prežívané násilie. Na rozdiel od násilia týraním rozumieme spravidla nie jednorazový akt násilia, ale dlhodobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí nie sú schopní z najrôznejších dôvodov chrániť samých seba.

V danom prípade však nebolo preukázané psychické násilie na navrhovateľke, vôbec nie úmysel odporcu. Znalkyňa PhDr. teda v posudku riešila nielen samotné týranie /z hľadiska charakteru trestného činu, ktorého sa mal odporca dopustiť/, ale aj jednotlivé prvky prípadného psychického násilia páchaného na navrhovateľke a zásadne vylúčila akékoľvek psychické násilie či týranie - naviac znalkyňa uviedla, že navrhovateľka sa dokáže odporcovi vzoprieť a správanie odporcu nemá na navrhovateľku taký vplyv, aby sa jednalo o násilie či dokonca týranie. Ust. uvádza pre úspech žaloby ako dôvod fyzické alebo psychické násilie alebo hrozbu takého násilia, vyžaduje sa preukázaný úmysel a treba konštatovať, že žiadna z týchto základných zákonných podmienok nebola preukázaná. Ani v jednom z posudkov nebolo zistené akékoľvek násilie voči deťom, pochádzajúcim z manželstva účastníkov, tieto k otcovi nemajú negatívny vzťah /ak by jeho správanie skutočne bolo možné považovať za násilné, tieto skutočnosti by sa nepochybne prejavili i vo vzťahu k deťom prinajmenšom tým, že v domácnosti žijú/. Skutočnosť, že osobnosti účastníkov nemôžu objektívne spolu žiť, nasvedčuje síce nemožnosti ich spolužitia v spoločnej domácnosti, nemôže byť však sama osebe dôvodom na vyhovenie návrhu bez preukázanie vyššie uvedených zákonných podmienok. Súd nespochybňuje skutočnosť, že spolužitie účastníkov v jednej domácnosti je obtiažne až nemožné, nie je to však v danom prípade dôsledok násilia odporcu páchaného na navrhovateľke a nebolo preukázané, že by bol ohrozený život alebo zdravie navrhovateľky alebo detí a v takom prípade bez preukázania týchto rozhodujúcich skutočností nemožno zasahovať naďalej do vlastníckych práv odporcu, u ktorého nebolo nepochybne preukázané takéto správanie a úmysel. Konflikty účastníkov sú dané podľa názoru súdu, vychádzajúc z posudku PhDr. R., diametrálnou odlišnosťou osobností účastníkov a objektívnej nemožnosti ich spolužitia, čo v konečnom dôsledku dospelo k rozvodu manželstva. Aj zo záverov znalkyne vyplýva, že v danom prípade sa jedná o manželský konflikt, nie o týranie. Subjektívne pocity u navrhovateľky pri uvedených konfliktoch sú dané podľa názoru súdu charakteristikou jej osobnosti uvedenej v posudku Dr. BB., z ktorého vyplýva u navrhovateľky prísnosť voči svojej osobe, očakávanie od okolia - rešpekt, výkony a v neposlednom rade provokatívne správanie /nepriama agresivita/, ktoré skutočnosti v spojení s osobnosťou odporcu môžu prerásť do väčších konfliktov, o to viac v jej prežívaní. Tieto skutočnosti však samy osebe nemôžu byť dôvodom na vyhovenie návrhu bez preukázania vyššie uvedených zákonných dôvodov, ktoré však v prejednávanom prípade neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané. U navrhovateľky nebolo zistené ani preukázané, že by u nej došlo k takému stavu, ktorý by narúšal jej každodenný život a že by ňou uvádzané skutočnosti viedli k dlhodobým psychickým poruchám s nutnosťou liečenia či iným závažným poruchám /ktoré skutočnosti sú tiež znakmi násilia a týrania/. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nepreukázala násilie páchané na jej osobe alebo deťoch účastníkov, ani úmysel odporcu. Naopak, znalecké posudky jej tvrdenia vyvrátili. Uvedené posudky súd považoval za rozhodujúce v kontexte vykonaných dôkazov, nakoľko sa zrozumiteľne a podrobne zaoberali osobnosťami účastníkov, vzťahu ako vzájomného tak i vo vzťahu k deťom, dostatočne a presvedčivo popísali rozhodujúce skutočnosti, keď výpovede svedkov /ako bolo uvedené/ neboli tými, ktoré by preukazovali a potvrdzovali tvrdenia navrhovateľky a táto iné dôkazy neoznačila. Súd z vlastnej iniciatívy potom nemal možnosť vykonať, len použiť posudky znalcov, ktorých závery boli pre rozhodnutie súdu zásadné i s prihliadnutím na ich objektívnosť a komplexnosť. Súd pritom nepovažoval za hospodárne a účelné pribrať do konania ďalšieho znalca, nakoľko sa jednalo o dva samostatné posudky, ktorých závery boli použiteľné pre toto konanie a závery znalcov boli v zásade totožné z hľadiska vzťahu účastníkov aj ich vzťahov s deťmi a posúdenia skutočnosti, či dochádza k násiliu alebo týraniu či už navrhovateľky alebo blízkych osôb, resp. či je daná táto hrozba zo strany odporcu.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný, keď nebola splnená a predovšetkým preukázaná ani jedna zo zákonných podmienok na vyhovenie návrhu.

Podľa úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, pojednávanie 10. 10. 2013, 5. 12. 2013 á 60,08 eur, 3xpaušál á 7,81 eur, pojednávania 13. 2. 2014, 10. 4. 2014, 9. 9. 2014, 4. 12. 2014 á 61,85 eur, paušál á 8,04 eur, v zmysle , , vyhl. č. Trovy právneho zastúpenia

zaviazal súd navrhovateľku uhradiť na účet odporcu a nie k rukám advokáta, nakoľko tento už odporcu nezastupuje. Zároveň súd priznal odporcovi trovy jeho konania za účasť na pojednávaní 5. 12. 2013, 8. 9. 2015 za každé pojednávanie cesta Moringen - Trnava a späť km = 2028 km x0,183 eur= 371,12 eur, spotrebované palivo 2028 km/100x5,4l=109,51 eur = 172,91 eur, nevyplatené diety za tri dni x 8 hodínx4,35 eur/hod. = 104,40 eur, za dve pojednávania 1.238,93 eur /za každé pojednávanie náhrada za použitie vozidla 371,12 eur, PHM 5. 12. 2013 - 172,91 eur, 8. 9. 2015 - 114,98 eur, diety za každé pojednávanie 104,40 eur/, keď odporca predložil vozidla, zmluvu so zamestnávateľom výplatnú pásku a doklad o cene PHM. Výsluch odporcu a jeho účasť na pojednávaní boli nutné, jedná sa o účelné trovy konania, keď odporca pracuje v zahraničí, teda vzhľadom na vzdialenosť bola nutná preprava osobným motorovým vozidlom a patrí mu aj náhrada mzdy v podobe ušlého zárobku /diety/. Trojdňovú náhradu priznal súd vzhľadom na potrebu presunu z miesta pracoviska odporcu do sídla súdu, za ktorým účelom bolo potrebné čerpať voľno bez náhrady diet.

Podľa súd zaviazal neúspešnú navrhovateľku na zaplatenie trov štátu titulom znalečného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.