Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5Co-252-2015.pdf
PDF · 74.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/252/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanej L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. X, štátnej občianke SR o zaplatenie sumy 598,64 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 21C/79/2015 - 38 z 10.03.2015 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (v ďalšom aj len „súd prvého stupňa“) rozsudkom č.k. 21C/79/2015 -38 z 10.03.2015 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že 21.03.2009 uzatvoril žalobca so žalovanou úverovú zmluvu č. 3903077520, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1400 eur. Úver mala žalovaná žalobcovi zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 50,85 eura. Ročná úroková sadzba z úveru bola dohodnutá vo výške 23,61 % RPMN bola 32,6 % a priemerná hodnota RPMN predstavovala 34,49 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli 790,72 eura, žalovaná zaviazala sa taktiež platiť poplatok za vedenie úverového účtu 1,63 eur mesačne, ktorý je zahrnutý v splátke. Súd prvého stupňa zistil, že žalovaná na úhradu záväzku z úverovej zmluvy zaplatila žalobcovi spolu sumu 1718,78 eura, žalobcovi zaplatila viac ako to, čo na základe zmluvy dostala, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko podľa jeho názoru v zmluve je dohodnutá úroková sadzba, ktorá má byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa uviedol, že preveroval úrokové miery obdobného úveru v bankách, pričom zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad jeden rok do päť rokov predstavoval úrok iba 13,91 % ročne a nad päť rokov 13,46 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol vyšší. Prevýšil obvyklú úrokovú mieru a takéto dojednanie je preto podľa názoru súdu prvého stupňa pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, poskytnutý úver je teda z uvedených dôvodov bezúročný a bez poplatkov. Vec právne posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa ust. § 3 ods. 1, § 39 a § 52 ods. 1 až 4 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to voči všetkým výrokom rozsudku má za to, že mu tým bola spôsobená materiálna ujma. Poukázal na to, že súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, zmluva bola uzatvorená dňa 21.03.2009, zmluvný vzťah sa preto riadi zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý bol účinný do 01.04.2010. V čase poskytnutia úveru platilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z., ktorým sa stanovuje výška, ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Túto právnu úpravu súd prvého stupňa ani nebral do úvahy pri posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, uplatnil si taktiež náhradu trov konania.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (v ďalšom aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutí o odvolaní (§ 10 ods.1 O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
Obsahové náležitosti rozsudku, ktorý predstavuje individuálny akt aplikácie práva určuje ust.§ 157 O.s.p. Správnosť a úplnosť obsahových náležitosti rozsudku je predpokladom jeho vykonateľnosti a preskúmateľnosti. To, či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
V tejto súvislosti je právne významné ust.§ 157 ods.2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na spravodlivý proces. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust.§ 157 ods.2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozsudku má byť objektívne zrozumiteľné, aby bolo možné z neho zistiť relevantnosť postupu súdu, tiež zistiť ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach účastníkov, dôkazmi vykonanými k týmto tvrdeniam a aké z nich, z akých dôvodov, urobil závery. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkovi konania posúdiť to ako súd v jeho veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní vo veci samej. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu (sp. zn. II.ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04) pričom rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aplikácia ktorého je vylúčená, nakoľko zmluvný záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona - zmluva bola uzatvorená 21.03.2009. V čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a platilo, ako správne poukázal žalobca, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z., ktoré stanovilo výšku, ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Touto právnou úpravou sa súd prvého stupňa nezaoberal, pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom konania nezistil dostatočne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V dôvodoch zamietnutia žaloby obmedzil sa len na porovnanie dohodnutého úroku z úveru s úrokom, za ktorý poskytovali úvery banky v rozhodnom období konštatujúc, že dohodnutý úrok medzi účastníkmi v danom prípade bol vyšší. Keďže podľa názoru súdu prvého stupňa úrok prevýšil obvyklú úrokovú mieru, mal dojednanie o úroku vo výške 23,61 % ročne za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, a teda neplatné.
Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy. V občianskom súdnom konaní musí súd poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( Európsky súd pre ľudské práva vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29.04.1993, séria A, č. 254 - B, s. 49, § 30).
Je zrejmé, že k nedostatočne odôvodnenému rozhodnutiu je problematické zaujímať stanoviská. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že vec posúdi podľa právneho predpisu, ktorý má byť vo veci aplikovaný a odôvodnenie rozhodnutia bude zodpovedať zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
V prípade, že súd prvého stupňa zotrvá na názore, že dohodnutá ročná úroková sadzba z úveru má byť v rozpore s dobrými mravmi, tento svoj názor riadne odôvodní nielen v zmysle kompilácie úrokových sadzieb, za ktoré v rozhodnom období poskytovali spotrebiteľom úvery banky. Žalobca je nebankovou spoločnosťou a nielen súdu je z jeho rozhodovacej činnosti, ale je aj všeobecne známe, že nebankové subjekty sú veriteľmi osôb práve preto, že tieto v bankách so svojimi žiadosťami o poskytnutie úveru nepochodia . Nebankové spoločnosti, ktoré si často požičiavajú peniaze na poskytovanie úverov na medzibankovom trhu za odplatu nesú pri poskytovaní úverov vyššie riziko, nielen preto, že ich pohľadávky nebývajú zabezpečené tak, ako pohľadávky bánk, ale aj preto, že nepodnikajú s takou štruktúrou produktov ako banky, čo im neumožňuje eliminovať riziká z poskytovania produktov tak ako bankám, z čoho nutne vyplýva vyššia úroková sadzba z úverov, ktoré dlžníkom poskytujú, ako je to u bánk.
Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.