Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6P-139-2015.pdf
PDF · 69.65 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/139/2015
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci starostlivosti o maloletých, mal. T. L., nar. XX.X.XXXX a mal. B. L., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom pri matke, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov matky W. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. M. A., t.č. bytom X L. Z. B. K..K. I. a otca T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.W. XXX/XX, F. M. A., o udelenie súhlasu na predĺženie pobytu mal. detí v zahraničí a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o udelenie súhlasu na predlženie pobytu maloletých detí v zahraničí z a s t a v u j e a v y h l a s u j e, že v danej právnej veci nemá právomoc konať.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
II. Návrh na zvýšenie výživného v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa podaným návrhom na tunajšom súde domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd udelil súhlas k predĺženiu pobytu maloletých detí v zahraničí na dobu neurčitú a zároveň otca detí zaviazal platením výživného na mal. T. sumou 150,- eur mesačne a na mal. B. sumou 100,- eur mesačne. Z obsahu podania vyplýva, že matka maloletých detí od septembra 2009 žije v zahraničí, v Írsku a od októbra 2010 tam s ňou žijú aj jej maloleté deti, ktoré tam navštevujú základnú a strednú školu.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa Článku 8 bod 1 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, ktorý bol uverejnený v úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 23.12.2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Článku 16 ods. 1 písm. a) citovaného nariadenia, konanie na súde sa považuje sa začaté, momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi.
Podľa Článku 17 citovaného nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať of offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do ich rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p., zastaví.
Pre účely určenia právomoci súdu treba vychádzať z článku 8 Nariadenia Brusel II bis, a preto treba skúmať obvyklý pobyt maloletých detí v čase začatia konania. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členských štátov, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúcim je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania v určitom mieste.
Z vyššie uvedeného, s poukazom na citované ustanovenia O.s.p. ako aj citované Nariadenie rady ES, ktorým sa musí súd Slovenskej republiky riadiť, nakoľko je členským štátom Európskej únie tak ako aj Írsko, je zjavné, že tunajší súd nemá právomoc konať vo veci udelenie súhlasu na predĺženie pobytu mal. detí v zahraničí, pretože ide o konanie vo veci rodičovských práv a povinností a matka mal. detí spolu s nimi má v súčasnosti obvyklý pobyt v Írsku, čo vyplýva priamo z podaného návrhu. Súdom príslušným na konanie v zmysle uvedeného kritéria je súd príslušný pre mesto Kinsale v Írsku, kde majú maloleté deti v súčasnosti obvyklý pobyt a mali tam obvyklý pobyt aj v čase začatia súdneho konania.
Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované ustanovenia súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie vo veci udelenia súhlasu na predĺženie pobytu mal. detí v zahraničí pre nedostatok právomoci zastavil.
Pre úplnosť súd poučuje matku mal. detí že je potrebné, aby podala návrh o udelenie súhlasu na predĺženie pobytu mal. detí v zahraničí na príslušnom súde v Írsku, ktorý má v zmysle vyššie uvedeného právomoc vo veci konať.
O trovách tohto konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Podľa § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Súd v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami uplatnený nárok pokiaľ sa jedná o zvýšenie výživného na mal. detí vylúčil na samostatné konanie a rozhodnutie.
Poučenie:
Proti Výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Proti Výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.