Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17P-20-2015.pdf
PDF · 66.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/20/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti F. W., T.. XX.XX.XXXX, F. W., T.. XX.XX.XXXX, S. W., T.. XX.XX.XXXX, J. W., T.. XX.XX.XXXX, W. W., T.. XX.XX.XXXX Z. W. W., T.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelením sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Lučenec, deti rodičov G. H., T.. XX.XX.XXXX, H. X., H. O.. XXX/XX Z. V. W., T.. XX.XX.XXXX H. , X., H. O.. XXX/XX v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad maloletými deťmi F. W., T.. XX.XX.XXXX, F. W., T.. XX.XX.XXXX, S. W., T.. XX.XX.XXXX, J. W., T.. XX.XX.XXXX, W.Š. W., T.. XX.XX.XXXX Z. W. W., T.. XX.XX.XXXX,ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v S. S. „., D., C. XX.
Rodičia sú p o v i n n í platiť výživné na maloleté deti, každý na každé dieťa zvlášť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred, na adresu S. S. „., C. XX, D. od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Na základe žiadosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, zo dňa 23.02.2015 bolo uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. XPPOm/X/XXXX zo dňa 23.02.2015 nariadené predbežné opatrenie ktorým boli maloleté deti umiestnené do S. S. , „., D., C. XX.
Kolízny opatrovník trval na nariadení ústavnej starostlivosti.
Okresná prokuratúra a rodičia súhlasili s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ods. 2 , súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie, alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 3 , ak súd nerozhodol podľa § 39 ods.2 a 3, alebo podľa § 56 sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa ods. 4, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa ods. 5, súd v rozhodnutí, v ktorom nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti, súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ods. 6, z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 55 ods.1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ods. 2, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ods. 3, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej ú rovni rodičov.
Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods.5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
O náhrade trov konania súd nerozhodol, pretože z § 146 ods. 1 , písm. a) O.s.p. vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a konanie mohlo začať aj bez návrhu, ako v tomto prípade.
Po vyhlásení rozsudku účastníci konania spolu s kolíznym opatrovníkom zhodne uviedli, že sa vzdávajú právo podať voči rozsudku odvolanie.
Podľa § 157 ods.3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na základe uvedeného sú vyhotovil rozsudok v zmysle § 157 ods.3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhod- nutie v určenej lehote, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.