Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-234-2014.pdf
PDF · 94.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/234/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Marek Czompoly s.r.o., AK so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcom v rade: 1/ N. S., nar. X.X.XXXX, bytom M. R. Š. XXXX/X, Č. a 2/ R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.. C.. Š. XXXX/X, Č., obaja odporcovia právne zastúpení V4 Legal, s.r.o., AK so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, v konaní o zaplatenie 4222,88 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 161,65 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 161,65 € od 13.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením dlhu jedným z odporcov zaniká v rozsahu platby povinnosť druhého odporcu.
II. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
III. Odporcom v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 13.10.2014 sa navrhovateľ domáhal od odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy 4222,88 € spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,98% ročne:
- zo sumy 4709,19 € od 3.8.2013 do 24.9.2013,
- zo sumy 4622,88 € od 25.9.2013 do 24.10.2013,
- zo sumy 4422,88 € od 25.10.2013 do 21.11.2013,
- zo sumy 4222,88 € od 22.11.2013 do zaplatenia
a úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne:
- zo sumy 4622,88 € od 15.10.2013 do 24.10.2013,
- zo sumy 4422,88 € od 25.10.2013 do 21.11.2013,
- zo sumy 4222,88 € od 22.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 19.10.2009 uzavrel s odporcom v rade 1/ Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol odporcom celkovú sumu úveru vo výške 6000,- €, ktorú sa odporca v rade 1/ zaviazal uhradiť v pravidelnými 72 mesačnými splátkami vo výške 146,37,- €. Odporca v rade 1/ porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu v rade 1/ navrhovateľ vypovedal úverovú zmluvu dňa 12.8.2013. Dňa 14.10.2013 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu. Ku dňu podania návrhu na súd zaplatil odporca v rade 1/ navrhovateľovi sumu v celkovej výške 5838,35 €.
Na pojednávaní dňa 8.9.2015 súd verejne vyhlásil rozsudok. Súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu 16C/234/2014 (návrh č.l. 1, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.l. 8, výpoveď zo zmluvy č.l. 9, 10, špecifikácia platieb č.l. 11 a nasledujúce spisu, výzva na odstránenie vád podania č.l. 15, špecifikácia dlžnej sumy č.l. 17, potvrdenie o prijatí splátok č.l. 20 až 23, žiadosť zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.l. 24, 25 vrátane všeobecných podmienok, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania č.l. 27, 32, návrh na schválenie súdneho zmieru č.l. 34, oznámenie súdu vedľajším účastníkom konania č.l. 39, oboznamuje uznesenie, ktorým súd neschválil prijatý zmier účastníkov konania na č.l. 43 spisu, právoplatný dňa 31.7.2015, zápisnica o pojednávaní zo dňa 8.9.2015 č.l. 56 až 57), a zistil nasledujúcu skutkový a právny stav:
Vstup do konania oznámil vedľajší účastník konania na strane odporcov v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľov (čl. 27 a 32). Bol súdom poučený a vyzvaný k predloženiu súhlasu odporcov v rade 1/ a 2/ so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na ich stranu podľa § 93 ods. 2 a 3 novely O.s.p. (čl. 31). Keďže súhlas nedoručil, v súlade s § 93 ods. 2 a 3 novely O.s.p. (zákon č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 2 O.s.p.: „Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta O.s.p.: „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Nestotožnil sa s názorom vedľajšieho účastníka konania, že je potrebné aplikovať O.s.p. platný a účinný do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania v čase do 1.1.2015. Preto nie je, podľa názoru VÚK, jeho povinnosťou doručiť súhlas odporcov v rade 1/ a 2/ s ich vstupom do konania. Súd je povinný na jeho vstup prihliadať a doručiť mu návrh a ostatné podania. Prvostupňový súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 2 a 3 novely O.s.p., účinnej od 1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 2 a 3 novely O.s.p. a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal. Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. § 44 ods. 1 O.s.p. umožňuje nahliadať do spisu účastníkovi konania, ktorým však vedľajší účastník konania nebol. Preto podľa § 44 ods. 2 O.s.p. súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa. Toto právo vedľajší účastník konania nevyužil. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval. Dňa 15.10.2009 uzatvoril odporca v rade 1/ s navrhovateľom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6000,- € odporcovi v rade 1/, ktorú sa odporca zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 72, pričom výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 146,37 €. Odporca v rade 2/ bol v zmluve uvedený ako partner odporcu v rade 1/. Celkové náklady spotrebiteľa boli určené v zmluve vo výške 4538,64,00 €, teda odporca v rade 1/ sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi za poskytnutú pôžičku celkovú sumu 10538,64 €. Ročná úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 17,98%, RPMN vo výške 22,85% a priemerná RPMN vo výške 17,46%. Termín konečnej splatnosti v zmluve určený nebol. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú manželia. Dňa 14.10.2013 nadobudla účinnosť výpoveď navrhovateľa a dlh odporcov v rade 1/ a 2/ sa stal splatný v celom rozsahu. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľ Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania spotrebiteľský úver odporcovi v rade 1/ ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal navrhovateľ už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcu, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis úpravy úverových zmlúv resp. zmlúv o pôžičke, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere / pôžičke predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Taktiež údaj o uvedení mesiaca a roka ako termín konečnej splatnosti pôžičky/úveru nie je postačujúci, musí byť uvedený presný deň, mesiac a rok ako termín konečnej splatnosti úveru, vtedy bude zmluva obsahovať náležitosť podľa uvedeného písmena g). Súd tiež zistil, že v zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 17,98 %, od ktorej sa mali odvíjať jednotlivé splátky, pri každej splátke však nebolo jednoznačne uvedené, akú časť splátky predstavuje takto uvedená ročná úroková sadzba, čiže celá suma budúcich úrokov a odmeny ako výnosov bola zahrnutá v mesačnej splátke vo výške 146,37 € a odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť zistiť z čoho mesačná splátka pozostáva, koľko z mesačnej splátky vo výške 146,37 € tvorí úrok, koľko tvoria poplatky, aké poplatky a koľko istina. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z., a to ust. § 4 ods. 2 písm. i), podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver, a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. Zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je postačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované v ust. § 4 ods. 2 písm. g) a i) citovaného zákona, súd považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Z predmetnej zmluvy sa navrhovateľ domáhal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia sumy 4222,88 € s príslušenstvom. Vzhľadom k tomu, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov mal súd nepochybne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne len v časti istiny vo výške 161,65 €, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy úveru 6000,00 €, od ktorej súd odpočítal sumu 5838,35 € zaplatenú odporcami 1/ a 2/ navrhovateľovi. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti odplaty (pozostávajúcej z úroku a odmeny) spolu s príslušenstvom súd návrh ako nedôvodný z uvedených dôvodov zamietol. Nezaplatením úveru riadne a včas sa odporcovia v rade 1/ a 2/ dostali do omeškania, preto sú v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. povinní zaplatiť navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % úz priznanej sumy od 13.10.2014 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Navrhovateľ sa v danom konaní domáhal zaplatenia sumy 4222,88 € s príslušenstvom, avšak úspešný bol len v časti zaplatenia sumy 161,65 € s príslušenstvom, t.j. mal úspech v rozsahu 4 % a neúspech v
rozsahu 96 % a naopak odporcovia v rade 1/ a 2/ boli úspešní v rozsahu 96 % a neúspešní v rozsahu 4 %. Celkový čistý úspech odporcov v rade 1/ a 2/ predstavuje potom 92 % (96 % - 4 %). V zmysle ustanovenia § 142 ods. O.s.p. by odporcom v rade 1/ a 2/ patrila náhrada trov konania v rozsahu ich čistého úspechu (92%), nakoľko odporcovia v rade 1/ a 2/ si náhradu trov konania neuplatnili a súd mal zároveň zo spisu zistené, že im žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).