Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-167-2013.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Sobotom, so sídlom Nitrianske Rudno, Hlavná 659, proti odporcovi: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. X, o 2.489,54 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.489,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.489,54 Eur od 11.09.2010 do zaplatenia, na účet navrhovateľa vedený v Poštovej banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a náhradu trov konania v sume 218,12 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 11.09.2013, doplnenom 12.12.2013, žiadal súd o zaviazanie odporcu zaplatením sumy 2.489,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.489,54 Eur od 11.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 3T 144/2009 - 261, zo dňa 13.08.2013, bol odporca uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v mesiaci august 2003 podvodným spôsobom získal od navrhovateľa sumu 75.000,- Sk (2.489,54 Eur). Náhradu škody v tejto výške si navrhovateľ uplatnil v trestnom konaní, ale súd ho v rozsudku odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 3T 144/2009 - 261, zo dňa 13.08.2013, odpor proti platobnému rozkazu, výsluchom navrhovateľa a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:
Súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti odporcu (§ 101 ods. 2 O.s.p.), keď predvolanie na pojednávanie mal odporca doručené fikciou doručenia dňa 21.08.2015 (3. deň odo dňa uloženia na pošte dňa 18.08.2015).
Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva a ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Súd sa preto oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 3T 144/2009, najmä s rozsudkom zo dňa 13.08.2013, právoplatným dňa 13.08.2013, podľa ktorého sa odporca, v trestnom konaní obžalovaný, uznal za vinného, že v presne nezistený deň v mesiaci august 2003 navrhol poškodenému - navrhovateľovi v tomto konaní, aby zaplatil sumu 75.000,- Sk (2.489,54 Eur) za prestup svojho syna T. V. z futbalového klubu ZŤS Dubnica nad Váhom do futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava, s čím poškodený súhlasil a následne zaslal na bankový účet č. XXXXXXXX/XXXX, vedený v Slov. sporiteľni, a.s. Bratislava, dňa 14.08.2003 sumu 25.000,- Sk (829,84 Eur) a dňa 19.03.2006 sumu vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 Eur), pričom však nešlo o účet klubu ŠK Slovan Bratislava; odporca prestup nezabezpečil a nemal ani splnomocnenie na realizáciu hráča T. V., čím odporcu uviedol do omylu a spôsobil mu tak škodu vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 Eur), teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku takým činom škodu nie malú, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Navrhovateľ bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13.08.2013 vyplýva, že odporca ako obžalovaný v trestnom konaní podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody je nutné splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody je z teoreticko - právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk; pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Po ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je nutné v každom konkrétnom prípade s určitosťou preukázať, nestačí ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenie právnej povinnosti k následku - vzniku škody. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu (priameho alebo nepriameho) alebo vo forme nedbanlivosti (vedomej či nevedomej); pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakladajú škodcovi zákonnú možnosť zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpácia, vyvinenie sa. Škodca však v takom prípade musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyhodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody. Na druhej strane navrhovateľ musí pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súdnom konaní preukázať vznik škody a jej výšku. Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu § 135 ods. 1 O.s.p. je dôležité vymedziť, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody musí súd prevziať z trestného rozsudku bez toho, aby ich nemusel v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať. V každom takomto spore ide predovšetkým nutné riešiť viazanosť súdu v súvislosti s okolnosťami náhrady škody. Je nesporné, že súd je v občianskom súdnom
konaní viazaný trestným rozsudkom v otázke zavineného protiprávneho konania škodcu, t. j. odporcu v tomto konaní. Z výrokov o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť, z jej obsahu je zrejmé naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti súdu rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. ublíženie na zdraví), ako aj záver o existencii v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou. Je ustálené, že súd v občianskoprávnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku trestného rozhodnutia, ani procesný postup predchádzajúci príslušnému rozhodnutiu. Súd mal v danom prípade z obsahu výrokovej časti rozsudku pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 3T 144/2009, zo dňa 13.08.2013, právoplatným dňa 13.08.2013, za preukázané, že odporca v presne nezistený deň v mesiaci august 2003 navrhol poškodenému - navrhovateľovi v tomto konaní, aby doplatil sumu 75.000,- Sk (2.489,54 Eur) za prestup svojho syna T. V. z futbalového klubu ZŤS Dubnica nad Váhom do futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava, s čím poškodený súhlasil a následne zaslal na bankový účet č. XXXXXXXX/XXXX, vedený v Slov. sporiteľni, a.s. Bratislava dňa 14.08.2003 sumu 25.000,- Sk (829,84 Eur) a dňa 19.03.2006 sumu vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 Eur), pričom však nešlo o účet klubu ŠK Slovan Bratislava, odporca prestup nezabezpečil a nemal ani splnomocnenie na realizáciu hráča T. V., čím odporcu uviedol do omylu a spôsobil mu tak škodu vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 Eur), teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku takým činom škodu nie malú, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. V trestnom konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku škody, bol definovaný odporca ako ten, kto škodu spôsobil (škodca); škodu spôsobil úmyselným trestným činom (jeho konanie bolo súdom vyhodnotené ako trestný čin podvodu), bola ustálená škoda a jej výška (75.000,- Sk) a príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody. Na základe skutočností preukázaných v trestnom konaní súd priznal navrhovateľovi náhradu škody v sume 2.489,54 Eur (75.000,- Sk) a úrok z omeškania od 11.09.2010, t. j. tri roky spätne odo dňa doručenia návrhu na súd (11.09.2013), v zákonnej výške 8% ročne z priznanej istiny 2.489,54 Eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 2 úkonov právnej služby á 101,25 Eur uplatnených v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) - d) Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žalobného návrhu na súd,
- z 2 x režijný paušál á 7,81 Eur za úkon (§ 16 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb); náhrada trov právneho zastúpenia celkom v sume 218,12 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) .