Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/84/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Pohoda seniorov, n.o., Hodská 360/33, Galanta, IČO: 45 732 213, zastúpeného: MARCO & LUCAS Legal, s. r. o., Zelená 2, Bratislava, IČO: 35 816 317, proti žalovanému: V. N., T.. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, X., o zaplatenie 1.997,33 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -81, zo dňa 6.4.2022, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -109, zo dňa 17.5.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 79,67 eura s príslušenstvom zastavil; zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.11.2019 a postúpenou na Okresný súd Bratislava III dňa 3.7.2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.997,33 eura spolu s úrokmi z omeškania a iných nákladov vo výške 121,31 eura za predžalobnú výzvu. Žalobu odôvodnil najmä tým, že žalovaný je dedičom poručiteľky N. N. F. S. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX/XX, K.. Žalobca poskytoval poručiteľke sociálne služby na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Podľa uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. , , zo dňa 31.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.09.2017 je dedičom po poručiteľke žalovaný. Záväzok poručiteľky voči žalobcovi bol 1.997,33 eura a prešiel na žalovaného. Žalovaný zároveň uznal svoj dlh, resp. záväzok voči žalobcovi a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v splátkach na základe Uznania záväzku a splátkový kalendár zo dňa 10.11.2016. Predmetný záväzok v celkovej výške 1.997,33 eura sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 12 splátkach, pričom prvá bola splatná 30.11.2016 a posledná 31.10.2017. Žalovaný doposiaľ ani sčasti neuhradil žiadnu zo splátok a je tak v omeškaní s úhradou záväzku voči žalobcovi. Žalovaný bol vyzvaný tak samotným žalobcom ako aj advokátskou kanceláriou na zaplatenie dlžnej sumy, a to aj v roku 2017 aj v roku 2019; napriek týmto výzvam doposiaľ nedošlo ani len k čiastočnej úhrade.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ) súd prvej inštancie vo veci nariadil termín pojednávania na deň 6.4.2022, na ktorom strany zotrvali na svojich postojoch. Právny zástupca žalobcu po realizácii postupu súdu podľa najmä uviedol, že nejde o prechod záväzkov resp. prevzatie dlhu po poručiteľovi v rámci dedičstva, ale o samostatný dlh, ktorý neprechádza v rámci dedenia, ale vzniká iba medzi žalobcom a žalovaným bez ohľadu na dedičstvo. Žalovaný sa viac nevyjadril a dlh neuznal.

4. Pretože žalobca podaním zo dňa 22.3.2021 vzal žalobu v časti o zaplatenie 79,67 eura späť, súd prvej inštancie podľa , , konanie v časti o zaplatenie 79, eura zastavil.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je synom poručiteľky N. N., T. S. XX.X.XXXX, F. S.Z. XX.XX.XXXX, ktorá bola klientkou žalobcu - prijímateľkou sociálnej služby. Z odseku 6. uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. , , zo dňa 31.8.2017 vyplynulo, že poskytovateľ sociálnych služieb Pohoda seniorov, n.o. v rámci protokolu k prejednaniu dedičstva zo dňa 30.11.2016 zn. potvrdil, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok a súčasne si uplatnil pohľadávku z titulu nedoplatku na sociálnych službách poskytnutých poručiteľke v zariadení pre seniorov na R. XXX/XX, K. vo výške 1.997,33 eura. Nakoľko konanie z dôvodu nemajetnosti poručiteľky neprebehne, tento dlh veriteľa nie je možné vyporiadať. Z citovaného uznesenia ďalej vyplynulo, že majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúci zo zostatku na osobnom účte poručiteľky v čase smrti poručiteľky vo výške 346,65 eura vrátane všetkých práv a povinností spojených s vedením a zrušením tohto účtu súd vydal žalovanému pozostalému synovi poručiteľky, ktorý sa postaral o jej pohreb. Z písomnosti označenej ako „uznanie záväzku a splátkový kalendár“ zo dňa 10.11.2016 zistil, že žalovaný (čo v konaní nerozporoval) podpísal tento dokument, na základe ktorého žalobca a žalovaný ako zmluvný zástupca prijímateľa sociálnej služby uzatvorili dohodu o uznaní záväzku v sume 1.997,33 eura za poskytnutú sociálnu službu poručiteľke zo strany žalobcu na základe zmluvy č. zo dňa 7.1.2016.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie sporným v konaní bol samotný nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe dohody strán zo dňa 10.11.2016 vzniknutej titulom dlhu poručiteľky ako prijímateľa sociálnej služby od žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby. Nesporným v konaní najmä bolo, že v dedičskej veci po poručiteľke bolo vydané Okresným súdom Galanta uznesenie sp. zn. , , zo dňa 31.8.2017 z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca si v rámci dedičského konania uplatnil pohľadávku z titulu nedoplatku na sociálnych službách poskytnutých poručiteľke vo výške 1.997,33 eura, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, nakoľko však dedičské konanie z dôvodu nemajetnosti poručiteľky neprebehlo, tento dlh veriteľa nebolo možné vyporiadať.

7. Vychádzajúc z dedičského konania, dátumov dotknutej dohody strán a predmetného uznesenia, mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalobca si zároveň uplatnil dotknutú pohľadávku v dedičskom konaní po poručiteľke a taktiež predložil žalovanému na podpis dokument už dňa 10.11.2016 označený ako „Uznanie záväzku a splátkový kalendár“ a nečakal na výsledok dedičského konania, ktoré bolo ukončené uznesením zo dňa 31.8.2017, v ktorom bolo konštatované, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je minimálne rozporné s dobrými mravmi takto obchádzať riadne prejednanie dedičstva po poručiteľke vrátane jej dlhov, a to podpisom dokumentu tak, ako to urobil žalobca. V tejto súvislosti v prvom rade najmä poukázal na skutočnosť, že dokument označený ako „Uznanie záväzku a splátkový kalendár“ zo dňa 10.11.2016 možno za daných okolností vyhodnotiť nielen ako úkon, ktorý žalovaný podpísal v evidentne ťaživej životnej situácii, ale aj ako úkon minimálne priečiaci sa dobrým mravom, a teda absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť vyplývajúcu zo zákona pritom súd prihliada ex offo. Mal ďalej za minimálne rozporuplné, že žalobca si jednak uplatnil tú istú pohľadávku v dedičskom konaní po poručiteľke a jednak v tomto sporovom konaní uviedol, že sa jedná o dlh žalovaného, a že nejde o prechod záväzkov resp. prevzatie dlhu po poručiteľovi v rámci dedičstva, ale ide o samostatný dlh, ktorý neprechádza v rámci dedenia, ale vzniká iba medzi žalobcom a žalovaným bez ohľadu na dedičstvo. V tejto súvislosti poukázal na to, že uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh vznikol. Uznaním dlhu nie je možné založiť nový záväzok, ale len existujúci. Z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. , , zo dňa 31.8.2017 pritom jednoznačne vyplýva, že súd dedičstvo po poručiteľke neprejednal a iba vydal majetok nepatrnej hodnoty žalovanému pozostalému synovi poručiteľky, ktorý sa postaral o jej pohreb, pričom jasne ustanovuje, že dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

8. Súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že predmet sporu sa týka dlhu poručiteľky N. N. a nakoľko žalovaný ako obstarávateľ pohrebu poručiteľky, ktorému bol vydaný nepatrný majetok poručiteľky, nevstúpil do jej práv ako jej dedič, aj keby inak patril do okruhu dedičov, nenesie zodpovednosť dediča za poručiteľkine dlhy a náklady jej pohrebu, ktorá je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ozrejmil, že žalovaný sa nedostal do pozície dediča aj keď zo zákona by ním bol v prípade riadneho prejednania dedičstva. Obstarávateľ pohrebu, v danom prípade žalovaný, ktorému bol nepatrný majetok vydaný, nevstupuje do práv poručiteľky ako jej dedič.

9. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že žalovaný dlhuje žalobcovi žalovanú sumu, súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil, keďže išlo o dlh poručiteľky. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že uznanie dlhu sa vo všeobecnosti týka uznania tou osobou, ktorá uznáva, že zaplatí svoj dlh.

10. Na uvedenom základe, keďže v danom prípade dlh, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, nie je dlhom žalovaného, a tento vznikol ako dlh poručiteľky, po ktorej by žalovaný ako dedič dedil až v prípade, ak by bolo dedičstvo po poručiteľke riadne prejednané; súd prvej inštancie za použitia , , , , , , , , žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa v spojení v a plne v spore úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom žalobu zamietajúcom výroku zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) možno konštatovať, že v ňom namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po stručnej rekapitulácii skutkového stavu, žalobca súdu prvej inštancie vyčítal, že uznanie záväzku a splátkový kalendár spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, a to špecifikácia dlhu, dohoda s veriteľom že dlh zaplatí a jednoznačný prejav vôle zaplatiť tento špecifikovaný dlh; teda žalovaný sa dohodol so žalobcom, že zaplatí dlh, ktorý sa navyše zaviazal plniť aj s poukazom na uzavretú zmluvu, ktorej je zmluvnou stranou. Žalovaný bol solidárnym dlžníkom spolu s poručiteľkou už od začiatku ich zmluvného vzťahu so žalobcom, čomu zodpovedá aj textácia zmluvy. Navyše dokumenty sa neposudzujú podľa názvu, ale podľa obsahu, čo tiež súd prvej inštancie opomenul a namietal to, keď uznanie záväzku a splátkový kalendár posúdil iba podľa názvu a nie podľa obsahu a v súvislosti so zistením skutkovým stavom. Samotné uznanie záväzku vo svojom texte odkazuje na zmluvu. Dôkazy sa posudzujú jednotlivo, ale zároveň všetky spoločne a v súvislosti so skutkovým stavom. Žalovaný sa zaviazal plniť dlh s poukazom na uzavretú zmluvu už pred smrťou poručiteľky, preto následné uznanie záväzku (záväzku žalovaného) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi a ani sa tým neobchádza zákon. Žalovaný sa dobrovoľne rozhodol uhradiť záväzok za poskytnutú sociálnu službu už pred smrťou poručiteľky. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaného dôkazu k nesprávnemu skutkovému záveru, keď mal za to, že uznaním záväzku sa žalovaný zaviazal zaplatil svoj vlastný záväzok. Súd prvej inštancie v odseku 27. rozsudku poukázal na to, že uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh vznikol a uznaním dlhu nie je možné založiť nový záväzok, ale len existujúci. S uvedeným žalobca súhlasil, napokon samotné uznanie záväzku a splátkový kalendár odkazuje na zmluvu, ktorou je zaviazaný plniť aj žalovaný. Z vykonaných dôkazov ako aj nesporných tvrdení jednoznačne vyplýva, že uznaním záväzku a splátkovým kalendárom mal žalovaný zámer splniť neuhradenú časť za poskytnutú sociálnu službu poručiteľke žalobcom. Toto súd prvej inštancie úplne opomenul, resp. sa s tým vôbec nezaoberal. Taktiež mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný bol v čase podpisu uznania záväzku a splátkového kalendára v rozpoložení, kedy nevedel čo podpisuje. Ako sme uviedol vo vyjadreniach, žalovaný vedel čo podpisuje, keďže svojím konaním ovplyvnil obsah uznania záväzku a splátkového kalendára, z pôvodnej jednorazovej platby na splátky, a tak musel mať vedomosť o tom, aké bude mať podpísanie uznania záväzku a splátkového kalendára následky. Navyše, žalovaný sa zaviazal uhradiť dlh už v samotnej zmluve za života poručiteľky, teda tvrdenie žalovaného v súdnom spore sa absolútne nezakladá na pravde. Súd prvej inštancie tak vychádzal z nesprávneho skutkového stavu, čo sa týkalo vnímania reality. Súd prvej inštancie dospel okrem iného k nesprávnemu skutkovému záveru, že si žalobca uplatňoval dlh na základe dedičstva. Toto nie je pravda, pričom sa to snažili vysvetliť tým, keď uvádzal, že nejde o prechod (na základe okolností, t. j. udalostí ktoré nevieme ovplyvniť ako napríklad práve smrť) záväzku, resp. dlhu. Žalobca si uplatňoval dlh, resp. nárok v konaní na základe toho, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť existujúci dlh na základe zmluvy, ktorý následne verifikoval podpisom uznania záväzku a splátkového kalendára. Vo vyjadreniach (tak písomných ako aj ústnych) uviedol, že dlh uplatnený v konaní nie je záväzok žalovaného z dedičstva. Súd prvej inštancie toto úplne opomenul, keď sa neustále pridržiaval prechodu povinnosti zaplatiť dlh, teda na základe dedenia, resp. právnej okolnosti. Žiadny právny predpis nezakazuje dedičom uhradiť akýkoľvek dlh, ktorý existoval, ale v rámci dedenia neprešiel na dedičov. Pretože ako súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza , ods. 1 , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Toto ustanovenie, ktoré aplikoval aj súd prvej inštancie (ale nesprávne), upravuje iba zodpovednosť. Ak aj dlh v rámci dedenia neprejde na dedičov, dlh nezaniká. Dedič zaňho iba nezodpovedá. Dlh existoval a žalovaný sa ho zaviazal dobrovoľne zaplatiť už na základe zmluvy a následne uvedené verifikoval podpisom uznania záväzku a splátkového kalendára, v ktorom si strany sporu dojednali konkrétne podmienky úhrady tohto dlhu. Žalobca vyšiel žalovanému v ústrety, keď mu umožnil plniť dlh v splátkach. Že by pohľadávka bola dlhom poručiteľky v rámci dedičstva a uplatňoval by si pohľadávku na základe dedičstva, nikdy netvrdil; a toto ani nebolo preukázané, tvrdené či sporné (nesporné). Titul vzniku dlhu, neplatenie za poskytovanú sociálnu službu v domove dôchodcov žalobcu, nebol a ani nie je medzi stranami sporu sporný. Ako už opakovane uviedol, dlh žalovanému nevznikol na základe uznania záväzku po smrti poručiteľky, ale vznikol už za života poručiteľky tým, že žalovaný uzavrel popri poručiteľke zmluvu, čo je bežným úkonom v zariadeniach sociálnych služieb (keďže väčšinou príjmy prijímateľov sociálnych služieb nepostačujú na úhradu poskytnutých služieb zo strany poskytovateľov sociálnych služieb). Žalobca ďalej namietal, že konštatovanie žalovaného, že nevedel čo podpisuje lebo prišiel z pohrebníctva nemôže obstáť, pretože v danom čase už bolo viac ako 2 týždne po úmrtí poručiteľky. Ak by súd z právneho hľadiska akceptoval, že právne úkony hocikoho viac ako 2 týždne po úmrtí matky sú absolútne neplatné, lebo bol z toho čo sa stalo pred dvoma týždňami v zlom psychickom rozpoložení, ak by sa takejto neplatnosti dovolával, nastalo by zneužívanie práva, lebo každý by si mohol s časovým odstupom rozmyslieť, či to čo urobil, je pre neho výhodné alebo nie, vrátane úverov, pôžičiek a pod. a následne by sa mohol dovolávať ich neplatnosti. Žalovaný o dlhu vedel a zároveň svojím konaním ovplyvňoval obsah uznania záväzku a splátkového kalendára, ktorý navrhol samotný žalovaný, čo malo byť preukázané svedeckou výpoveďou, ktorú navrhol ešte pred pojednávaním, avšak súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Súd prvej inštancie v rozsudku tiež neodôvodnil, prečo je uznanie záväzku a splátkový kalendár v rozpore s dobrými mravmi; len to konštatoval, bez náležitého odôvodnenia, a preto je v tejto časti rozsudok arbitrárny, a v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, keďže každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.997,33 eura s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný je dedičom po poručiteľke N. N., F. S. XX.XX.XXXX, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. , zo dňa 31.8.2017. Žalobca poskytoval poručiteľke sociálne služby na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb a dlh poručiteľky bol v sume 1.997,33 eura, ktorý záväzok prešiel na žalovaného. Žalovaný svoj dlh na základe Uznania záväzku a splátkového kalendáru zo dňa 10.11.2016 uznal a zaviazal sa ho splatiť v 12 splátkach.

14. Z Uznania záväzku a splátkového kalendára zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že žalovaný ako dlžník vyhlásil, že dlží žalobcovi sumu 1.997,33 eura za poskytnutú službu N. N. na základe Zmluvy č. ŠZ 9/2015 uzatvorenej dňa 7.1.2016, vrátane jej dodatkov č. 1 a č. 2, v ktorej bol žalobca poskytovateľom sociálnej služby; poručiteľka prijímateľom služby a žalovaný zmluvným zástupcom prijímateľa.

15. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

20. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že s účinnosťou od 1.7.2016 zaviedol princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými a ). Dôraz sa tu kladie na procesnú diligenciu strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd tak nemusí vždy zistiť skutočnú (materiálnu) pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu. Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj veta prvá , podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností (skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela účinným spôsobom ( ).

21. Limitom tohto prístupu je však existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení; za „dôvodnú pochybnosť“ možno považovať pochybnosť, ktorá by spôsobila, že súd po komplexnom, starostlivom a objektívnom zhodnotení skutkových tvrdení, by bol tak nerozhodný, že by nemohol povedať, že konkrétne skutkové tvrdenie je pravdivé; nie je to však imaginárna pochybnosť ani pochybnosť založená na rozmare alebo určitej náhode, či na domnienke alebo dohade, ale musí sa jednať o pochybnosť rozumnú, teda majúcu vecný a racionálne odôvodniteľný základ. Ak nadobudne súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh strán a plne v súlade s podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná).

22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, hoci žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 18.10.2021 poprel akékoľvek uzatvorenie zmluvy so žalobcom, napriek tomu, že žalobca k žalobe pripojil Uznanie záväzku a splátkový kalendár zo dňa 10.11.2016, avšak v odpore doručenom súdu dňa 27.1.2020 uviedol, že uznanie dlhu podpisoval v tiesni, keďže práve prišiel z pohrebníctva po vybratí truhly pre matku a bol v takom psychickom stave, že si nemohol uvedomovať čo podpisuje; nemožno aj s poukazom na považovať za účinné popretie skutkového tvrdenia žalobcu. Odvolací súd sa totiž stotožňuje so žalobcom v tom, že dátum podpisu Uznania záväzku a splátkový kalendár dňa 10.11.2016 a smrť poručiteľky dňa 25.10.2016, t. j. časové rozpätie 16 dní, nepredstavuje okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na vôľovú zložku žalovaného natoľko, že by pre právny úkon bol nespôsobilým, v čoho dôsledku by bolo Uznanie záväzku a splátkový kalendár, absolútne neplatným právnym úkonom; a ak súd prvej inštancie o tom mal pochybnosť, mal vykonať dôkaz vypočutím svedkyne K. Y., ktorého vykonanie žalobca navrhoval v dôsledku procesnej obrany žalovaného.

23. A hoci by bolo možné vytknúť žalobcovi určitú mieru nejednoznačnosti v opise podstatných skutkových tvrdení žaloby, nakoľko v nej primárne akcentoval okolnosť dedenia žalovaného ako dediča po poručiteľke, ktorej bola sociálna služba žalobcom poskytovaná; bolo v prípade pochybností podľa názoru odvolacieho súdu procesne vhodným na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle Tým viac, ak z Uznania záväzku a dlhu zo dňa 10.11.2016, ktoré bolo uvedené v žalobe a k nej pripojené, bolo markantné, že právna pozícia žalovaného ako dlžníka má svoj vlastný hmotnoprávny základ spočívajúci v Zmluve o poskytovaní sociálnej služby a nie v dedení po poručiteľke, nakoľko je nepochybné, že ak bolo dedičské konanie po poručiteľke uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. , zo dňa 31.8.2017, zastavené a nepatrný majetok poručiteľky bol vydaný žalovanému, ktorý sa postaral o jej pohreb; žalovaný nenadobudol žiadne dedičstvo titulom dedenia po poručiteľke.

24. Ak súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že dlh, ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, nie je dlhom žalovaného, ale dlhom poručiteľky; nečinil tak vecne správne, pretože táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná z dôvodu, že toto skutkové tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným účinne popreté.

25. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie 1.917,66 eura s príslušenstvom titulom neuhradeného dlhu, ktorý žalovaným písomne uznal, založil na nesprávnych skutkových záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku nezaoberal; v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nezohľadnil nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu ohľadom existencie platného uznania dlhu a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaný právne účinným spôsobom nepoprel, resp. nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa vychádzať. Súd prvej inštancie zváži, či je na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie ( ), berúc do úvahy, že s účinnosťou od 1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi (Čl. 16 ods. 1 Základných princípov ); na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

26. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (, ).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).