Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-143-2015.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/143/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa/žalobcu: Lawyer Partners a. s., IČO: 35944471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti odporcovi/žalovanému: U. U., bytom XXX XX U. P. XXX, VS XXXXXXXXXX v konaní o zaplatenie 970 Sk /32,20 Eur/, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 32,20 eur a to do 31.10.2015.
Navrhovateľovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 22,04 eur, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava do 30.11.2015.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu pôvodne dňa 31.03.2006 na CD nosiči - (evidované pod Spr. 584/2006) sa navrhovateľ Lawyer Partners a. s., IČO: 35944471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava (pôvodne BSP Lawyer Partners a. s., IČO: 35944471, so sídlom Benediktiho 5, 811 05 Bratislava) domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 32,20 Eur / pôvodne 970,- Sk/ titulom úhrady nedoplatku z koncesionárskych poplatkov. Uvedený návrh bol v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu IV. ÚS 34/08 (na tunajšom súde založené pod Spr. 2104/2008) zapísaný dňa 22.01.2014 ako nový návrh na začatie konania. Navrhovateľ na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že odporca bol povinný platiť koncesionárske poplatky v zmysle ustanovení zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch za rozhlasový prijímač v období od 01.09.1999 do 31.07.2003 vo výške 30,- Sk mesačne a v období od 01.08.2003 do 30.06.2005 vo výške 40,-Sk mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Nakoľko odporca si svoju povinnosť riadne neplnil, vznikol mu nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch. Uvedená pohľadávka bola následne na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, 817 55 Bratislava postúpená na navrhovateľa, pričom o postúpení pohľadávky bol odporca právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenským rozhlasom oboznámený listom zo dňa 20.10.2005, ktorým Slovenský rozhlas zároveň odporcu vyzval na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov v celkovej výške 1.360,- Sk, pričom navrhovateľ si návrhom uplatnil len nepremlčanú časť dlhu za mesiace 01/2002 - 06/2005, t.j. nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch vo výške 32,20 € (970,- Sk). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v označení návrhu (súdu bolo doručené väčšie množstvo návrhov s označením odporcov a adresy bydliska bez diakritiky) neuviedol označenie odporcu, ako aj adresu odporcu s diakritikou, súd vykonal šetrenie z dôvodu jednoznačnej identifikácie odporcu. Na základe vykonanej lustrácie prostredníctvom registra obyvateľov súd zistil, že v registri obyvateľov sa nachádza viac osôb s označením U. U., pričom z oznámenia Obce Liptovská Osada zo dňa 20.5.2015 vyplynulo, že na adrese U. P. č. XXX má hlásený trvalý pobyt U. U. nar. X.X.XXXX.
Súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") konal a rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom právny zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a v prítomnosti odporcu, ktorý vo svojich prednesoch uviedol, že koncesionárske poplatky boli písané na neho, nevie ako mohlo dôjsť k dlhu, keď sa to platilo na inkase spolu s elektrinou, pričom sa mu nepodarilo doma nájsť už žiaden doklad, ktorý by preukazoval úhradu koncesionárskych poplatkov za rozhlas, preto žiadal, aby mu súd povolil uhradiť dlh navrhovateľovi do konca októbra 2015 a trovy do konca novembra 2015 s poukazom na jeho pomery, nakoľko je starobný dôchodca a poberá dôchodok 298 eur mesačne, z čoho musí uhrádzať výdavky na živobytie, doplatok za lieky, nakoľko má zdravotné problémy, pričom sa podieľa aj na výdavkoch spojených s bývaním - na elektrinu, na kúrenie, vodu, daň z nehnuteľností, poplatok za komunálny odpad. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými spise, a to s návrhom na začatie konania, s fotokópiou výzvy na úhradu nedoplatku zo dňa 20.10.2005, s fotokópiou potvrdenia, s výpisom nedoplatkov odporcu EČV 9047391366, s internetovým výpisom z obchodného registra navrhovateľa, s protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve zo dňa 20.09.2005, s opisom realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.07.2005, lustráciou v registri obyvateľov, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Odporcovi vznikla v zmysle § 3 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o koncesionárskych poplatkoch), povinnosť platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa mesačne koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača. Nakoľko odporca si svoju povinnosť riadne neplnil, vznikol mu nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch v uplatnenej výške 970,- Sk. Právny predchodca navrhovateľa - Slovenský rozhlas následne listom zo dňa 20.10.2005 oznámil odporcovi, že ku dňu 20.09.2005 eviduje jeho nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch vo výške 1.360,- Sk a tiež, že túto pohľadávku dňa 20.09.2005 postúpil obchodnej spoločnosti BSP Lawyer Partners a.s. (teraz Lawyer Partners a.s.). Zároveň ho vyzval, aby nedoplatok zaplatil na účet spoločnosti BSP Lawyer Partners a.s.. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o koncesionárskych poplatkoch"), platného a účinného do 1.4.2008 platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, 1a) ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Podľa § 3 ods. 6 zákona o koncesionárskych poplatkoch, povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Podľa § 3 ods. 9 zákona o koncesionárskych poplatkoch povinnosť platiť poplatok zaniká, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak prijímač predá, daruje alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona o koncesionárskych poplatkoch, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas. Podľa § 4a ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch účinného do 31.7.2003 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30 Sk a televíznych prijímačov je 75 Sk. Podľa § 4a ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch účinného od 1.8.2003 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odporcovi vznikla na základe § 3 ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch povinnosť platiť právnemu predchodcovi navrhovateľa (t.j. Slovenskému rozhlasu) koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača, pričom odporca si túto povinnosť za mesiace január 2002 až jún 2005 (navrhovateľ si uplatnil len nepremlčanú časť dlhu) nesplnil a koncesionárske poplatky nezaplatil. V konaní nebolo preukázané, že by v tomto období odporca rozhlasový prijímač predal, daroval alebo zveril na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe, alebo že by sa prijímač zničil alebo sa stal neopraviteľným, a teda nebol zistený dôvod, na základe ktorého
by mu zanikla povinnosť platiť koncesionársky poplatok podľa § 3 ods. 9 zákona o koncesionárskych poplatkoch. Zároveň odporca nepreukázal svoje tvrdenia, že koncesionárske poplatky, ktoré sú predmetom konania v rozhodnom období uhradil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vznikla voči odporcovi za uvedené obdobie pohľadávka z neuhradených koncesionárskych poplatkov vo výške 32,20 eur (970,-Sk), ktorú následne postúpil navrhovateľovi. Nakoľko v tejto časti návrh navrhovateľa nebol sporný a bol dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi, súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 32,20 eur. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., upravuje samostatný dôvod moderačného práva súdu a vzťahuje na drobné spory, t.j. spory nepresahujúce sumu 1.000,- eur (§ 29 ods. 6 O.s.p., § 200ea ods. 1 O.s.p.), pričom je podmienené pomerom pohľadávky vo veci samej a náhrady trov konania, na ktorú by inak úspešný účastník konania mal právo. Je výlučne vecou súdu, či toto moderačné oprávnenie využije alebo nie. V danej veci účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 22,04 eur, ktoré boli vyčíslené a priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 eur + náhrada hotových výdavkov tzv. režijný paušál vo výške 5,44 eur. Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnych služieb + 3 x režijný paušál, súd mu takto uplatnenú náhradu trov konania nepriznal, nakoľko trovy právneho zastúpenia v danej výške nepovažoval za účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené a odvíjajú sa od iných predpokladov. Súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom nepovažuje v celom rozsahu za účelné po zistení, že sa jednalo o drobný spor, vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov navrhovateľom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška nedoplatku, t.j. sumy, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha podľa priložených dokladov. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné právne znalosti. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov. V súlade s vymedzením účelu civilného procesu, ktorým má byť ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv, nie sú situácie, keď sa civilné konanie zneužíva a stáva sa nástrojom slúžiacim k vytváraniu rýchleho a ľahkého zisku v podobe náhrady trov konania na úkor protistrany. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že k rovnakej aplikácii procesných predpisov o náhrade trov konania v spotrebiteľských - formulárových sporoch dospela aj súdna prax v Českej republike, podľa ktorej typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný (nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012). Napokon súd poukazuje na to, že môže priznať náhradu len takých trov konania, ktoré boli účastníkom platené v bezprostrednej spojitosti so súdnym konaním, pričom podľa názoru súdu výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov - predsúdna upomienka právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi na úhradu pohľadávky zo dňa 20.10.2005 (t.j. výzva protistrane pred podaním žaloby) so súdnym konaním bezprostredne nesúvisí, pričom právny zástupca navrhovateľa súdu ani nepreukázal vykonanie tohto úkonu, a preto odmena za uvedený úkon právnej pomoci navrhovateľovi nepatrí. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval všetky výdavky spojené so zastupovaním advokátom za nevyhnutné k riadnemu uplatňovaniu alebo bráneniu práva na súde, a preto navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia primerane znížil. Súd zároveň vzhľadom na osobné a majetkové pomery odporcu, ktorý je starobný dôchodca a jeho príjmom je starobný dôchodok vo výške 298 eur mesačne, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť uplatnenú istinu navrhovateľovi do 31.10.2015 a trovy konania do 30.11.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.