Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-259-2015.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/259/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Bratislava, Námestie Martina Benku 6 proti odporcovi: F. Q., T.. XX.XX.XXXX H. Š. Č.. X o zaplatenie sumy 546,_- Eur s prísl. a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 394,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 394,- Eur od 12.03.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa odmeny vo výške 152,- Eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 07.12.2013 do zaplatenia, v časti zaplatenia 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 394,- Eur od 07.12.2013 do 11.03.2014 a v časti zmluvnej pokuty vo výške 158,40 Eur z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 12.12.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 546,- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
546,- Eur od 07.12.2013 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 158,40 Eur a ako aj trov konania.
Odporcu žaloval navrhovateľ ako úverového dlžníka, pretože nesplatil navrhovateľovi úver, ktorý od neho dostali na základe zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2013 vo výške 400,-Eur za odplatu 152,-Eur.
Súd výzvou zo dňa 03.07.2015 č. 13C/259/2015-18 doručovanou odporcovi vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu. Návrh spolu s prílohami a procesným poučením bol postupom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. odporcovi doručený dňom vrátenia nevyzdvihnutej zásielky súdu a to 30.07.2015. Odporca sa k návrhu sa nevyjadril.
Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) a vo veci dňa 08.09.2015 verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere zo dňa 27.05.2013 vrátane obchodných podmienok (ďalej len zmluva), s výzvami k úhrade dlžnej sumy zo dňa 03.09.2013 vrátane podacieho poštového hárku, s oznámeniami o zosplatnení záväzku zo dňa 04.03.2014 vrátane podacieho hárku.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok - neuhradený zostatok úveru vo výške 546,- Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva, súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2013 súd zistil, že odporca ako dlžník prevzali od navrhovateľa úver vo výške 400,- Eur za odplatu vo výške 152,- Eur s tým, že tento bude splácať prvé tri mesiace v splátkach po 2,- Eur a zvyšných desať mesiacov v splátkach po 54,60 Eur, so splatnosťou prvej splátky 10.dňa po uzavretí zmluvy, pričom každá ďalšia splátka je splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN bola dohodnutá vo výške 48,52 %. V zmysle bodu I. zmluvy odplata zahŕňa úrok z úveru a odmenu za poskytnutie úveru.
Nakoľko si odporca riadne a včas neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy a dlhodobo meškal s úhradou splátok úveru, vyzval ho navrhovateľ listom zo dňa 03.09.2013 k úhrade dlžnej sumy.
Listom zo dňa 04.03.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi, že z dôvodu omeškania v súlade so zmluvnými podmienkami bol záväzok zo zmluvy zosplatnený ku dňu 06.12.2013. Tento dlh predstavoval istinu vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 546,- Eur.
Podľa bodu 1. Obchodných podmienok má veriteľ právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške.
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že úverové splátky boli uhradené v celkovej sume 6,- Eur.
Žalovaný nárok navrhovateľa vo výške 546,- Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru 400,- Eur vrátane dohodnutej odplaty vo výške 152,- Eur, čo spolu predstavuje sumu vo výške 552,-,- Eur a zaplatenou sumou vo výške 6,- Eur.
Uzavretú zmluvu o úvere zo dňa 27.05.2013 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver odporcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania s tým, že táto zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V prípade danej úverovej zmluvy uzavretej s odporcom ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh odporca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Z tejto zmluvy vyplýva iba to, že odporcovi navrhovateľ poskytol úver vo výške 400,- Eur, za odplatu 152,- Eur s tým, že tento bude splácať prvé tri mesiace v splátkach po 2,- Eur a zvyšných desať mesiacov v splátkach po 54,60 Eur, so splatnosťou prvej splátky 10.dňa po uzavretí zmluvy, pričom každá ďalšia splátka je splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN bola dohodnutá vo výške 48,52 %. V zmysle bodu I. zmluvy odplata zahŕňa úrok z úveru a odmenu za poskytnutie úveru. Odporca zaplatil spolu sumu 6,- Eur .
Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle Zák.č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust § 9 ods. 2 pím. k/ citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Primárnemu účelu tejto právnej úpravy pritom zodpovedá len taký výklad tohto ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma, počet a termíny splátok" viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru. Vyžaduje sa časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Preto potom súd považoval žalovaný nárok za dôvodný len ohľadne istiny vo výške 394,- Eur (poskytnutý úver vo výške 400,- Eur mínus úhrady vo výške 6,- Eur ) a vo zvyšku t.j. ohľadne odplaty vo výške 152,- Eur s prísl. návrh ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k záveru, že odporca sa nemohl dostať do omeškania skôr (t.j. už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. už odo dňa 07.12.2013), ako mu navrhovateľ oznámil, že vôbec došlo k zosplatneniu úveru a to listom zo dňa 04.03.2014. Preto potom súd určil počiatok
omeškania odporcu nasledovnou konštrukciou. List zo dňa 04.03.2014 bol daný na poštovú prepravu dňa 07.03.2014 plus štandardné tri dni na poštovú prepravu, znamená, že súd považuje tento list za doručený odporcovi dňa 10.03.2014, pričom deň nasledujúci t.j. 11.03.2014 mohol odporca dobrovoľne plniť (§563 Obč. zák.) a keďže tak neurobil dostal sa do omeškania nasledujúci deň, t.j. 12.03.2014, ktorý je prvým dňom omeškania a od tohto dňa súd priznal navrhovatelovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 5,25 % ročne, (sadzba ECB vo výške 0,25 % + 5 precentuálnych bodov) a to z priznanej sumy 394,- Eur do zaplatenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Zák.č.129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a/, b/ Zák.č. 129/2010 Z.z., na účely tohoto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ Zák.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebitelského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebitelský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úveré nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 158,40 Eur (t.j. mesačnej pokuty vo výške 13,20 Eur krát 4 mesiace omeškania od decembra 2013 do apríla 2014) súd uvádza, že z čl. 3 obchodných podmienok vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, ktoré sa uplatňujú v v spoločnosti. Z citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % za každý aj začatý mesiac omeškania a to vždy z celej istiny. Takúto dohodu o zmluvnej pokute súd považoval za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pretože dlžník je povinný platiť vždy rovnakú zmluvnú pokutu z celej výšky istiny (400,- Eur ) poskytnutého úveru a to bez ohľadu na to, kedy počas trvania závazkového vzťahu porušil svoju zmluvnú povinnosť, t.j. kedy sa dostal do omeškania, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu už na poskytnutej istine úveru zaplatil.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže ju uplatnil v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., z uvedeného dôvodu, preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Súd na záver uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože obidvaja účastníci mali v konaní približne v rovnakej miere úspech ako aj neúspech. Navrhovateľ ma úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške 55,93 % a odporca mal v konaní úspech vo výške 44,07 %. Pri výpočte miery úspechu v konaní súd vychádzal z celkom žalovanej sumy 704,40 eur (546,-Eur + 158,40 Eur zmluvná pokuta), z ktorej priznal navrhovateľovi len sumu 394,- Eur.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný žalovanú sumu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.