Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/129/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Retail Value Stores, a. s., so sídlom Panónska cesta 16, 851 04 Bratislava, IČO: 47 256 770, právne zast. JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o., so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 726, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Michal Matulník, proti odporcovi AMOR, s. r. o., so sídlom Aleja Slobody 2241, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 390 623, právne zast. Mgr. Gábor Gál, advokát, Agátova 2513/15, 924 01 Galanta, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 369,15 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12. 03. 2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., sp. zn. OS 93/2014 zo dňa 23. 01. 2015. Uviedol, že dňa 27. 02. 2015 bol navrhovateľovi doručený rozhodcovský rozsudok Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica vo veci vedenej pod sp. zn. OS 93/2014. Navrhovateľ podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa v znení účinnom od 01. 01. 2015, teda preto, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pre posúdenie legitimity a opodstatnenosti dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné v stručnosti zosumarizovať priebeh konania, rámcový obsah podaní sporových strán a v tomto svetle obsah rozhodcovského rozsudku a postup Obchodného súdu, ktorý k vydaniu rozhodcovského rozsudku smeroval. Odporca sa žalobou doručenou Obchodnému súdu voči navrhovateľovi domáhal zaplatenia sumy 2 041,78 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru. Navrhovateľ na predmetnú žalobu reagoval žalobnou odpoveďou, v ktorej okrem iného uviedol, že nárok odporcu zanikol započítaním s časťou pohľadávky, ktorá navrhovateľovi vznikla z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia článku V. bod 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny uzavretej medzi sporovými stranami. Odporca na žalobnú odpoveď reagoval podaním, v ktorom okrem iného konštatoval neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu aplikácie a , konštatoval neplatnosť zápočtu, konštatoval rozpor dojednania o zmluvnej pokute s ustanoveniami o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom

sú potraviny. Je nevyhnutné pripomenúť, že predmet sporu bol zo strany odporcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku vcelku masívne medializovaný. Vnímanie sporu z pohľadu odporcu bolo prezentované jednak na verejnom zhromaždení, jednak vo viacerých médiách, jednak samotným ministrom pôdohospodárstva. Z obsahu mediálnych výstupov je zrejmé, že išlo o tzv. pocitovú prezentáciu, ktorá postrádala akúkoľvek právne relevantnú argumentáciu a v mnohých ohľadoch bola nepravdivá, pravdu skresľujúca, povrchná, nepresná až lživá. Napriek tomu však išlo o prezentáciu sporu mediálne rozšírenú v celorepublikovom meradle, išlo o tému, ktorá v spoločnosti rezonovala. Z obsahu mediálnych výstupov je taktiež zrejmé, že ich účelom malo byť ovplyvnenie veci samej. Táto medializácia bola jednostranná, bola iniciovaná dodávateľmi a navrhovateľ nemal faktickú možnosť sa k nej vyjadriť. Naviac, navrhovateľ súc si vedomý existencie konania, a teda prejednávania veci súdom, nepovažoval za vhodné, aby bol predmet prebiehajúceho sporu mediálne prezentovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhovateľ v konaní navrhol, aby Obchodný súd vo veci nariadil ústne pojednávanie. Odporca, resp. dodávatelia, resp. orgán dohľadu sa totiž k veci vyjadrovali v skutku rozsiahlo a nahlas a bolo zrejmé, že takáto pocitová argumentácia môže mať vplyv na celkové hodnotenie veci. Navrhovateľ a odporca uzatvorili Rámcovú zmluvu obsahujúcu ustanovenie článku V. bod 5.5.2, podľa ktorého bol odporca okrem iného povinný pri každom dodaní tovaru informovať navrhovateľa v písomnej forme o tom, kedy (dátum) bol tovar (jednotlivé tovary/výrobky) vyrobený. Opodstatnenosť takéhoto dojednania zmluvných strán vyplývala/vyplýva z povinností, ktoré sú na navrhovateľa kladené právnym predpismi, a to s poukazom na ZNP a o potravinách. Navrhovateľ tak nutne potrebuje poznať dátum výroby tovaru na to, aby si mohol splniť svoju povinnosť podľa citovaných noriem. Dodávatelia navrhovateľa medializovali ich spor spôsobom absolútne ignorujúcim túto skutočnosť a vytvorili dojem o krivde a šikanovaní spočívajúcom v požadovaní akéhosi nezmyselného údaju. Pre posúdenie legitimity a opodstatnenosti dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné zhrnúť, k akým zisteniam dospel Obchodný súd a čo ho viedlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku. Obchodný súd teda vec posúdil a dospel k záveru, že Rámcová zmluva je zmluvnou platnou, zmluvná pokuta podľa článku V. bod 5.5.2 Zmluvy bola dohodnutá platne a dostatočne určite, odporca porušil zmluvnú povinnosť, ktorej splnením bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, navrhovateľovi platne vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, prejav vôle, ktorým bola uplatnená zmluvná pokuta zo strany navrhovateľa bol dostatočne určitý, dohoda o zmluvnej pokute nie je v rozpore s ustanovením , písm. y) ZNP. Následne však Obchodný súd, podľa názoru navrhovateľa vcelku svojvoľne a neudržateľne aplikoval ustanovenie a dospel k záveru, že hoci zmluvná pokuta bola dojednaná platne, bola uplatnená určitým právnym úkonom, nemôže jej Obchodný súd priznať ochranu, pretože by bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Obchodný súd teda interpretoval a aplikoval na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zásady poctivého obchodného styku a to bez toho, aby mal navrhovateľ vôbec možnosť sa k veci relevantným spôsobom vyjadriť. Urobil tak napriek tomu, že navrhovateľ explicitne žiadal, aby Obchodný súd vo veci nariadil pojednávanie. Obchodný súd vyhodnotil rozpor správania sa navrhovateľa so zásadami poctivého obchodného styku bez toho, že by navrhovateľovi alebo odporcovi položil jedinú otázku. Vo všeobecnosti je otázka posudzovania, výkladu a aplikácie zásad poctivého obchodného styku na konkrétny vzťah otázkou nadmieru zložitou a pre jej správne posúdenie je absolútne nevyhnutná znalosť aj drobných detailov a prvkov posudzovaného vzťahu. Napriek tomu však Obchodný súd vo vzťahu k postupu navrhovateľa pojem zásad poctivého obchodného styku vyložil a aplikoval, a to bez toho, že by navrhovateľa vypočul, hoci ho o to navrhovateľ explicitne žiadal. Naviac túto „nepoctivosť“ tvrdil subjekt (odporca), ktorý v konaní sám bez okolkov priznával porušenie povinnosti vedúce k vzniku sankčného nároku, toto porušenie nespochybňoval a iba ho obhajoval, resp. bagatelizoval. Z uvedených skutočností je zrejmé, že boli porušené ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, čo mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli nevyhnutné pre tak citlivé posúdenie otázky výkladu a aplikácie zásad poctivého obchodného styku podľa . Podľa článku 2 ods. 5 posledná veta Rokovacieho poriadku Obchodný súd je povinný dbať na zásadu rovnosti účastníkov konania a v rovnakej miere aj na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania. Navrhovateľ je však presvedčený, že zásada hospodárnosti a efektívnosti konania by nemala dominovať pred zásadou rovnosti, zásadou riadneho zistenia skutkového stavu a rešpektovania práv rozhodcovského konania. Navrhovateľ je presvedčený, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie uvedenej zásady rovnosti účastníkov a konajúci Obchodný súd rozhodol a ustanovenie interpretoval bez toho, že by navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam primeraným spôsobom, ktorý explicitne požadoval! Je potrebné uviesť, že Obchodný súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní prípadu

môže aplikovať aj zásady spravodlivosti, keďže si uvedenú zásadu účastníci konania v rozhodcovskej doložke dohodli, pričom zdôraznil, že princípom spravodlivosti sa riadil len v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia . Takáto aplikácia „zásad spravodlivosti“ ako to uviedol v rozhodcovskom rozsahu Obchodný súd, však nemá oporu v rozhodcovskej doložke, teda v podmienkach dohodnutých medzi účastníkmi. V danom prípade bolo v rozhodcovskej doložke zmluvnými stranami dojednané, že Obchodný súd bude rozhodovať predovšetkým podľa slovenského právneho poriadku a iba v prípade, ak by aplikácia slovenského právneho poriadku neprichádzala do úvahy a zákon to nevylučuje, bolo by možné použiť „zásady spravodlivosti“. Aplikovateľné ustanovenia slovenského právneho poriadku riešia právny vzťah a práva a povinnosti zmluvných strán komplexne a neobsahujú ustanovenia o odkaze na aplikáciu zásad spravodlivosti. V spore medzi účastníkmi bol preto Obchodný súd povinný rozhodovať výlučne na základe právneho poriadku Slovenskej republiky. Rozhodovanie podľa zásad spravodlivosti je špecifickým právnym nástrojom a predstavuje teoreticky spornú otázku, na ktorú doteraz nebola jednotne prijímaná koncepcia. Prihliadnuc k zmluvnej povahe tohto inštitútu je pri rozhodovaní potrebné vopred vyložiť sporovým stranám očakávané rozhodnutie, ktoré bude odlišné od prípadného rozhodnutia podľa rozhodného hmotného práva, aby sa predišlo nedostatočnej predvídateľnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci boli uvedené princípy rozhodcom porušené. Pokiaľ Obchodný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že sa prikláňa k názorovej platforme zastávajúcej stanovisko, že rozhodovať podľa princípu spravodlivosti je potrebné v tom zmysle, že súd rozhoduje podľa platného práva, avšak môže sa od neho odchýliť potiaľ, ak sa účinky preukážu ako extrémne tvrdé a nespravodlivé, je potrebné uviesť, že právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje pri rozhodovaní prikláňať sa rozhodcovským súdom k akýmkoľvek platformám, takáto aplikácia úvahových pravidiel nebola ani medzi účastníkmi konania dohodnutá. Jednoznačne možno preto uzavrieť, že rozhodcovské konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým medzi účastníkmi konania a priebeh konania bol v rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Aj keď bod 10 Rokovacieho poriadku Obchodného súdu nestanovuje povinnosť doručovať protistrane ďalšie vyjadrenie, ak sa odporca v žalobnej odpovedi písomne vyjadril, Rokovací poriadok nemôže obmedziť ústavné právo účastníka rozhodcovského konania na poskytnutie rovnakej možnosti na uplatnenie alebo ochranu jeho práva. Procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy a tvrdenia potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. V danom prípade Obchodný súd doručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu zo dňa 23. 09. 2014 až spoločne s rozhodcovským rozsudkom dňa 27. 02. 2015. Navrhovateľ tak nemal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím Obchodného súdu vo veci samej s týmto vyjadrením odporcu a následne k tomuto podaniu zaujať stanovisko. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konaní a že toto konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania. V danom prípade ide o dôvod, na základe ktorého sa navrhovateľ môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Pre odôvodnenie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, navrhovateľ poukázal na , a a bod 5 a bod 15 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Ďalej navrhovateľ poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že obsahom práva na nestranný súd v zmysle článku 46 ods. 1 je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čiže je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejedávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich zástupcom, svedkom a podobne. V danom konkrétnom prípade rozhodca evidentne mal informácie o prejednávanej veci zo slovenského mediálneho prostredia, keď na adresu navrhovateľa, ale aj samotného rozhodcovského súdu, odznela zo strany predstaviteľa slovenskej exekutívy negatívna kritika ohľadne rozhodcovským súdom prejednávaných obchodných vecí navrhovateľa a vyhrážky o

likvidácii obchodnej spoločnosti navrhovateľa, ako aj hrozba vysokou pokutou zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a taktiež negatívne vyjadrenia na adresu Obchodného súdu, s. r. o. ako rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, ktorý si mal vybrať navrhovateľ. Je zrejmé, že vrcholný predstaviteľ výkonnej moci (člen vlády, minister pôdohospodárstva) v celoštátnej šírenom médiu (v televíznom vysielaní, spravodajskej televízie TA3, výroky boli následne prevzaté mnohými ďalšími médiami) atakoval Obchodný súd, v podstate len z titulu samotnej existencie Obchodného súdu a skutočnosti, že si sporové strany dohodli rozhodcovskú doložku, ktorá zakladala jeho právomoc. Robil tak nadmieru explicitne, naviac zo závermi, ktoré sú v akomkoľvek právnom štáte absolútne neprijateľné a neudržateľné. Vyjadrenia ministra pôdohospodárstva je treba vnímať jednak v kontexte s celým obsahom programu zo dňa 11. 05. 2014, jednak v kontexte s jeho skôr medializovanými výstupmi k veci, ktorá bola prejednávaná v konaní. Išlo najmä o vyjadrenie ministra pôdohospodárstva o „vypaľovaní“ dodávateľov, resp. o podpore protestujúcich dodávateľov, ktoré minister pôdohospodárstva verejne prezentoval bez toho, že by o danej veci akokoľvek rozhodol akýkoľvek príslušný súd alebo orgán verejnej správy. Uvedeným postupom bol na Obchodný súd ako aj na ktoréhokoľvek z rozhodcov vytvorený enormný mediálny nátlak. Týmto postupom došlo k spochybneniu kompetencie, nestrannosti a nepredpojatosti Obchodného súdu, k vyhrážaniu sa akousi kontrolnou činnosťou ministra pôdohospodárstva, explicitnému navádzaniu, ako má Obchodný súd vo veciach rozhodnúť. V kontexte s celkovým výstupom ministra, ako aj predchádzajúcimi výstupmi dodávateľov navrhovateľa, toto predstavovalo pre Obchodný súd bezprostrednú hrozbu, že pokiaľ Obchodný súd nerozhodne tak, ako anticipuje minister pôdohospodárstva, bude táto skutočnosť jednak medializovaná a zároveň sa to bude považovať za dôkaz o neserióznosti Obchodného súdu. Ktorýkoľvek z rozhodcov Obchodného súdu teda v rámci rozhodovania v daných veciach bol ovplyvnený vyššie uvedenými skutočnosťami, pričom z logiky veci možno dospieť k záveru, že vyhnúť sa podozreniam ministra pôdohospodárstva a ich následnej medializácii, bolo v celku jednoducho možné tak, že by Obchodný súd rozhodoval v medziach mediálne prezentovaných želaní. O dôvodoch na vylúčenie rozhodcu sa navrhovateľ dozvedel dňa 28. 07. 2014, kedy mu bola doručená žaloba a žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede. Hoci obchodný súd v označenej veci logicky a správne dospel k mnohým záverom týkajúcim sa zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, následne však dospel k záveru, že nakoľko si navrhovateľ svoj nárok, ktorý mu vznikol porušením povinnosti zmluvnej strany, uplatnil až v decembri 2013, nemožno mu priznať právnu ochranu. Obchodný súd tak napriek obsahu spisu a jasným a zrozumiteľným záverom, ktoré z neho vyplývali a ktoré aj konštatoval, v závere odôvodnenia rozhodcovského rozsudku svoje rozhodnutie oprel o neprijateľný, neudržateľný, z predchádzajúcej časti odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplývajúci výklad ustanovenia . Plne tým reflektoval obsahy mediálnych výstupov uvedených v tomto návrhu. Navrhovateľ, okamžite, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel, svojim podaním vo všetkých konaniach vedených na Obchodnom súde, týkajúcich sa jeho obdobných sporov s dodávateľmi, namietol predpojatosť príslušných rozhodcov, resp. všetkých rozhodcov Obchodného súdu. V zmysle spomenutej teórie zdania, sa uvedené skutočnosti javia z pohľadu navrhovateľa ako závažné ohrozenie nestrannosti, nakoľko v takomto prípade nemožno vylúčiť akúkoľvek vonkajšiu oprávnenú pochybnosť o nestrannosti. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednania a rozhodnutia pre zaujatosť. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že pre uplatniteľnosť inštitútu námietky zaujatosti podľa a nasl. treba, aby boli splnené dva predpoklady. Prvým je existencia a poznanie určitej objektívnej skutočnosti, v danom prípade sú to negatívne informácie o prejednávanej veci a navrhovateľovi z iných zdrojov ako zo súdneho spisu a druhým je existencia určitej subjektívnej skutočnosti, teda vzťah, ktorý naopak dokazovaním preukázať nemožno, ktorý však môže byť predmetom skúsenostného posúdenia. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že Obchodný súd ako rozhodcovský súd nebol ustanovený spôsobom, dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, pričom tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z dôvodu, že vydaný Rozhodcovský rozsudok sa právoplatnosťou stáva exekučným titulom, hrozí navrhovateľovi už v čase podania tohto návrhu začatie exekučného konania, v exekúcii by navrhovateľovi hrozila nenapraviteľná ujma na právach a majetku a z tohto naliehavého dôvodu navrhovateľ žiada, aby mu súd poskytol ochranu a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že návrh navrhovateľa je účelový, tendenčný a nedôvodný. Navrhovateľ úmyselne neuvádza všetky skutočnosti viažuce sa k okolnostiam uvedeným navrhovateľom v podanom návrhu. Navrhovateľ skutočnosti a argumenty vytrháva z kontextu, neuvádza ich úplne, komplexne a v súvislostiach, ba v niektorých prípadoch zavádza. Navrhovateľ v podanej žalobe

síce uvádza ako dôvod ustanovenia účinné od 01. 01. 2015, avšak svoju argumentáciu v podanej žalobe vôbec nevedie týmto smerom, ale odôvodňuje ju rovnako ako ním podané skoršie žaloby v obdobných veciach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica v roku 2014, ktoré boli podané ešte za účinnosti v znení predpisov do 31. 12. 2014 a reálne neuvádza a hlavne neodôvodňuje žiadnu novú právne relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zrušenie predmetného rozsudku. Z tohto dôvodu považuje odporca návrh na zmätočný, neodôvodnený, a teda aj nedôvodný. Ako vyplýva z textu podaného návrhu, tak podľa navrhovateľa mala byť údajne porušená v konaní pred rozhodcovským súdom zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, hoci ju už teraz tak nenazýva, ale nazýva ju priebeh konania bez vypočutia odporcu, a to tak z dôvodu neposkytnutia dostatočného priestoru na argumentáciu a druhým dôvodom mala byť predpojatosť rozhodcov rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý okrem iného vybral práve navrhovateľ a presadil si ho v texte zmluvy o kúpe a predaji tovaru uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko tento nemal možnosť zasahovať do textu zmluvy, nebol úspešný a tak sa takouto cestou pokúša zvrátiť pre neho nepriaznivý rozhodcovský rozsudok. Zo strany navrhovateľa sa jedná iba o chabý pokus, pričom dôvody uvedené v podanom návrhu nemajú žiadny reálny základ a neobstoja. O presadení zmluvy, resp. jej obsahu, ako aj samotného rozhodcovského súdu, je možné hovoriť z nasledovného dôvodu - 26. 10. 2012 bol prijatý nový zákon s účinnosťou od 01. 01. 2013 upravujúci problematiku neprijateľných podmienok v obchodných vzťahoch platný aj pre segment potravín, ktorý sa priamo dotýka odporcu, ako aj ďalších dodávateľov navrhovateľa. Jedná sa konkrétne o o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Bolo preto potrebné zmluvy uzavreté pred 01. 01. 2013, ktoré nespĺňali podmienky podľa nového zákona, uviesť do súladu, a to najneskôr do 28. 02. 2013. Navrhovateľ využijúc túto situáciu predložil svojim dodávateľom znenia nových zmlúv na podpis, pričom trval na ich podpise v takom znení, ako boli predložené, hoci tieto návrhy zmlúv boli jednostranne výhodné len pre navrhovateľa. Spripomienkované zmluvy dodávateľov navrhovateľ odmietol uzatvoriť a podpísať. Argument navrhovateľa o predpojatosti rozhodcov rozhodcovského súdu neobstojí. Je zrejmé, že práve navrhovateľ vybral konkrétny rozhodcovský súd a tým aj samotných rozhodcov. Odporca ako aj samotný dodávatelia navrhovateľa by si konanie pred rozhodcovským súdom, a už tobôž pred rozhodcovským súdom vybratým navrhovateľom, čo už samo o sebe vzbudzuje akúsi pochybnosť, nevybrali. Z daného je zrejmé, že ak tu niekto mohol argumentovať predpojatosťou rozhodcov, takto mal a mohol byť jedine odporca. V jednom však odporca súhlasí s argumentáciou navrhovateľa, a to že v prípade predpojatosti, resp. jej namietania sa jedná o tak závažný úkon, ktorý musí byť podložený a nie iba nejaká obyčajná konštatácia o predpojatosti. Napriek celkom vyčerpávajúcej argumentácii navrhovateľa v jeho návrhu ohľadom predpojatosti, navrhovateľ na to nejak pozabudol a predpojatosť rozhodcov rozhodcovského súdu len tak z ničoho nič konštatuje, pričom neuviedol žiadny relevantný argument, ktorý by predpojatosť rozhodcov rozhodcovského súdu riadne odôvodňoval. Z tohto dôvodu považuje odporca námietku predpojatosti len za účelový úkon a pokus zo strany navrhovateľa ako zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ namieta predpojatosť konkrétne rozhodcu JUDr. Branislava Jablonku, PhD. , ktorý predmetný spor rozhodoval, ako aj všetkých ostatných rozhodcov rozhodcovského súdu, ktorý v tom čase už v obdobných veciach rozhodli. Je pritom zaujímavé, že prečo navrhovateľ namietal zaujatosť len troch rozhodcov rozhodcovského súdu a nie všetkých, veď predsa ak mal existovať objektívny dôvod predpojatosti u troch rozhodcov, tak potom logicky mal existovať tento dôvod zaujatosti pri ostatných rozhodcoch. Z daného je zrejmé, že navrhovateľ tento dôvod predpojatosti uvádzal len účelovo u tých rozhodcov, ktorí rozhodli v jeho neprospech. Navrhovateľ predpojatosť JUDr. Branislava Jablonku PhD. ako aj ostatných rozhodcov nenamietal, a to až do doby vynesenia prvého rozhodcovského rozsudku v obdobnej veci ako bol spor navrhovateľa a odporcu!. Dôvodom predpojatosti by podľa podaného návrhu navrhovateľa malo byť údajne vyhlásenie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 07. 05. 2014 a 11. 05. 2014. Prvý rozhodcovský rozsudok (sp. zn. OS 42/2014) bol navrhovateľovi doručený dňa 09. 06. 2014 a do tejto doby navrhovateľ nenamietal žiadnu predpojatosť. Ako je to možné, že navrhovateľ nenamietal predpojatosť, ak už mal existovať dôvod tejto predpojatosti? Lebo tu predpojatosť rozhodcov rozhodcovského súdu daná nebola. Navrhovateľ začal podávať na rozhodcovskom súde námietky predpojatosti až potom, čomu boli doručené prvé rozhodcovské rozsudky, ktoré boli v jeho neprospech. Navrhovateľ nenamieta predpojatosť rozhodcov v tej časti ich rozhodovacej a argumentačnej činnosti, ktorá je v prospech navrhovateľa, ale ako náhle konkrétny rozhodca rozhodcovského súdu právne argumentuje už v prospech odporcových tvrdení, tak je už zrazu predpojatý! Navrhovateľ potom, čo obdržal prvé rozhodcovské rozsudky, ktoré boli v jeho neprospech, následne vo všetkých v tom čase ešte prebiehajúcich konaniach podal tieto nedôvodné námietky predpojatosti proti všetkým rozhodcom

rozhodcovského súdu, avšak neskôr v konaniach pred rozhodcovským súdom namietal predpojatosť už len určitých rozhodcov. V prípade iného klienta právneho zástupcu odporcu, keďže nemal s odporcom platne uzatvorenú zmluvu o kúpe a predaji, a teda ani rozhodcovskú doložku, podali žalobu na Okresný súd Bratislava V., pričom príslušnosť súdu bola určená podľa sídla odporcu a konanie je vedené pod č. k. . V odpore navrhovateľ uvádzal ako dôvod odporu aj údajnú nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava V., ktorú odôvodňuje existenciou rozhodcovskej doložky, a teda že konanie by malo prebiehať na rozhodcovskom súde. Právny zástupca odporcu si oprávnene klade otázku, ak by mali byť rozhodcovia rozhodcovského súdu predpojatý voči navrhovateľovi, tak prečo by sa navrhovateľ domáhal toho, aby tento „predpojatý“ rozhodcovský súd rozhodoval jeho obdobné spory? Evidentne podľa tohto konania navrhovateľa, teda ani podľa navrhovateľa, nie rozhodcovský súd predpojatý! Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že v konaní pred rozhodcovským súdom o námietke predpojatosti podanej navrhovateľom rozhodcovský súd rozhodol, a to tak, že vznesenú námietku predpojatosti navrhovateľa zamietol, pričom sa vysporiadal so všetkými aspektami predpojatosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Navrhovateľom namietanú predpojatosť sudcov konajúceho rozhodcovského súdu tak odporca považuje len za čisto účelovú a nedôvodnú a za chabý pokus zvrátiť výsledky konaní pred rozhodcovským súdom. Pokiaľ ide o neposkytnutie dostatočného priestoru na argumentáciu v konaní pred rozhodcovským súdom, navrhovateľ opakovane v návrhu uvádza, že mu nebol poskytnutý dostatočný priestor, ako ani možnosť reagovať na tvrdenia odporcu v konaní pred rozhodcovským súdom. Ako je zrejmé, navrhovateľ podal v predmetnom konaní pred rozhodcovským súdom dve vyjadrenia, ktoré boli rozsahovo veľmi rozsiahle, pričom navrhovateľ reagoval na podanie alebo vyjadrenie odporcu. Navrhovateľ namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu odporcu zo dňa 23. 09. 2014. Vyjadrenie odporcu zo dňa 23. 09. 2014 bolo už až tretím vyjadrením odporcu a neobsahovalo po právnej stránke žiadny nový argument alebo dôvod, ktorý by dovtedy nebol zo strany odporcu uvedený, navrhovateľovi známy a ku ktorému by navrhovateľ nemal možnosť sa vyjadriť. Okrem toho navrhovateľ vo svojich vyjadreniach reaguje už aj na predtým vydané rozhodcovské rozsudky a ich odôvodnenia v obdobných veciach, pričom právna a akákoľvek iná argumentácia bola v jednotlivých veciach vždy identická, ako zo strany navrhovateľa tak aj odporcu, t. j. z toho je zrejmé, že navrhovateľ podrobne poznal argumentáciu a dôvody odporcu a už aj rozhodcovského súdu, čiže mal dostatočný priestor na akékoľvek vyjadrenia k veci. Odporca sa plne stotožňuje so spôsobom, ako sa s vecou vysporiadal samotný rozhodcovský súd, a to tak, že nepovažoval za potrebné dané vyjadrenie predkladať navrhovateľovi, aby sa sním oboznámil. Nekonečným preposielaním vyjadrení jednej strany druhej strane a naopak, ktoré neuvádzali žiadne nové rozhodujúce okolnosti, by právo na rýchly a spravodlivý proces bolo obom stranám odňaté. Obdobne sa v porovnateľnej situácii zachoval aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21. 10. 2010 č. k. a taktiež odporca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -13 zo dňa 14. 12. 2011. Súdu, vrátane rozhodcovského súdu, sa ukladá v zmysle zákona vždy dospieť k spravodlivému rozhodnutiu po objasnení všetkých podstatných a dôležitých okolností, a nie zdĺhavo sa zaoberať všetkými možnými často nesúvisiaci detailmi, vhodnými akurát pre umelé naťahovanie času na vydanie rozhodnutia. Navrhovateľ vo svojom podaní namietal, že nemal možnosť na ústnom pojednávaní obhájiť svoje argumenty. Navrhovateľ predsa vedel, že konanie pred rozhodcovským súdom je konanie hlavne písomný a odporca si je istý, že aj kvôli tomu si navrhovateľ vybral práve rozhodcovské konanie a rozhodcovský súd vo svojom rozsdku, resp. odôvodnení, neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dovtedajšom priebehu konania neuviedol či už odporca alebo navrhovateľ, takže navrhovateľ mohol reagovať a argumentovať ku každej skutočnosti, ktorá bola uvedená v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Odporca má potom za to, že ako odporcovi, tak aj navrhovateľovi, bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a ich ochranu v rozhodcovskom konaní, a teda mali v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Pokiaľ ide o návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, navrhovateľ neuvádza ani to, že aká ujma mu má hroziť a ani to, že aké jeho práva majú byť ohrozené. Navrhovateľovi bol zo strany odporcu dodaný tovar, čo navrhovateľ nespochybňuje a ktorý bol navrhovateľom ďalej zhodnotený, predaný, a teda navrhovateľ mal z tohto tovaru zisk, pričom odporcovi neuhradil kúpnu cenu tovaru, takže škodu tu má nie navrhovateľ, ale práve odporca, ktorý má dodnes nevyplatenú jeho dôvodnú a nespochybnenú pohľadávku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými účastníkmi konania, keď súčasne súd poukazuje na skutočnosť, že do určeného termínu pojednávania navrhovateľ nepredložil všetky ním označené listinné dôkazy týkajúce sa medializácie sporu medzi účastníkmi konania a tieto predložil dodatočne, avšak s týmito dôkaznými prostriedkami bol súd, ako aj odporca (právny zástupca) oboznámený z iných konaní vedených na Okresnom súde Banská Bystrica v skutkovo

a právne obdobných veciach, ktoré boli prejednávané a rozhodované sudkyňou, ktorá je zákonnou sudkyňou aj v tomto súdnom konaní sp. zn. a v ktorých bol vždy totožný navrhovateľ a odporca bol síce iný, ale vždy bol zastúpený totožným právnym zástupcom a rovnako súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom Obchodného súdu, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. OS 93/2014.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 16. 07. 2014 bol Obchodnému súdu, Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Obchodný súd Banská Bystrica (ďalej len „rozhodcovský súd“) doručený návrh na začatie konania vo veci navrhovateľa AMOR, s. r. o., Dolný Kubín, teda odporcu v tomto súdnom konaní (ďalej len „odporca“) proti odporcovi - Retail Value Stores, a. s. Bratislava, teda navrhovateľ v tomto súdnom konaní (ďalej len „navrhovateľ“) o zaplatenie sumy 2 041,78 Eur so špecifikovaným úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne titulom úhrady ceny tovaru dodaného na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru zo dňa 28. 02. 2013.

Z predmetnej o kúpe a predaji tovaru - potraviny súd zistil, že bola účastníkmi konania uzatvorená v písomnej forme dňa 28. 02. 2013, a to medzi navrhovateľom ako odberateľom a odporcom ako dodávateľom. V článku IX. si účastníci konania ako zmluvné strany dohodli Rozhodné právo a riešenie sporov, keď v článku IX. bod 9.2 vyhlásili, že majú záujem riešiť svoje spory prednostne mimosúdne a preto sa podľa dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto listiny (ďalej len „“), ako aj spory o platnosť, trvanie a výklad a právnych úkonov strán, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, o iných nárokoch strán, ktoré vzniknú za trvania , najmä o nárokoch, ktoré so priamo súvisia zo vzťahov čo aj nepriamo súvisiacich so alebo zabezpečujúcich, na rozhodnutie Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o., IČO: 36 858 102, keď strany vyhlásili, že sa rozhodnutiu Obchodného súdu bez výhrad podrobia, ak to zákon pre konkrétny prípad nezakazuje, týmto vylučujú podanie žaloby podľa ZRK (dôvody obnovy konania) a dohodli sa, že Obchodný súd bude konať nasledovne - podľa slovenského právneho poriadku, podľa zásad spravodlivosti pokiaľ to zákon nevylučuje, podľa rokovacieho poriadku a štatútu Obchodného súdu zverejneného v čase začatia konania v Obchodnom vestníku, konanie bude písomné, rozhodcu (senát) vymenuje Obchodný súd.

Ďalej súd zistil, že podaním zo dňa 24. 07. 2014 Rozhodcovský súd zaslal navrhovateľovi Žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede a súčasne mu zaslal listiny, ktorými bola žaloba s prílohami a vyzval ho, aby sa k priloženej žalobe písomne vyjadril v lehote 7 dní od doručenia predmetnej písomnosti. Súčasne uviedol, že Rokovací poriadok, ktorým sa konanie spravuje, ako aj Štatút rozhodcovského súdu je možné si prečítať a vytlačiť zo stránky J..P..Z. a pokiaľ mu uvedený spôsob nevyhovuje, alebo má akýkoľvek technický problém v tomto smere, na základe jeho písomnej požiadavky mu Rokovací poriadok obratom zašlú vo vytlačenej podobe. Súčasne bolo v predmetnej žiadosti uvedené, že vo veci bude rozhodovať rozhodca JUDr. Branislav Jablonka PhD.

Podaním zo dňa 04. 08. 2014 zaslal navrhovateľ Rozhodcovskému súdu Žalobnú odpoveď a Námietku predpojatosti proti konajúcemu rozhodcovi, ako aj rozhodcom Mgr. Jana Arpášová a JUDr. Jakub Kajba, súčasne žiadal, aby súd vo veci nariadil ústne pojednávanie a uviedol, že návrhom uplatnená pohľadávka zanikla zápočtom. Podaním zo dňa 07. 08. 2014 Rozhodcovský súd odporcu žiadal o vyjadrenie k podaniu navrhovateľa zo dňa 04. 08. 2014 a podaním zo dňa 18. 08. 2014 sa odporca vyjadril k podaniu navrhovateľa zo dňa 04. 08. 2014. Podaním zo dňa 28. 08. 2014 rozhodcovský súd navrhovateľa žiadal o vyjadrenie sa k podaniu odporcu zo dňa 18. 08. 2014 a navrhovateľ sa k podaniu odporcu vyjadril podaním zo dňa 02. 10. 2014.

Rozhodcovským uznesením č. k. OS 93/2014 zo dňa 04. 07. 2014 rozhodcovský súd námietku predpojatosti proti ustanovenému rozhodcovi JUDr. Branislavovi Jablonkovi PhD. zamietol a konštatované uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 12. 09. 2014 a odporcovi dňa 15. 09. 2014 spolu s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 02. 09. 2014.

Vyjadrením zo dňa 23. 09. 2014 odporca uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 18. 08. 2014, ako aj jeho podania zo dňa 11. 07. 2014, tak po vecnej ako aj právnej stránke prejednávanej veci a navrhuje, aby súd podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a

žalovaného (navrhovateľa) zaviazal na úhradu trov rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške uhradenej žalobcom a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené dňa 18. 08. 2014.

Dňa 23. 01. 2015 vydal Rozhodcovský súd Rozhodcovský rozsudok sp. zn. OS 93/2014, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 2 041,78 Eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a uložil povinnosť zaplatiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 24. 02. 2015 Rozhodcovský súd zasielal navrhovateľovi predmetný rozhodcovský rozsudok a navrhovateľ (právny zástupca) podľa poštovej doručenky rozsudok prevzal dňa 27. 02. 2015 a súčasne mu bolo doručované aj Vyjadrenie odporcu zo dňa 23. 09. 2014.

Ako listinný dôkaz v tomto súdnom konaní navrhovateľ označil aj Príspevok s názvom „Dodávatelia a výrobcovia potravín upozornili na praktiky Carrefouru“ uverejnený na portáli teraz.sk dňa 07. 05. 2014; Príspevok s názvom „Ľ. Jahnátek: Zo strany Carrefour ide o „vypaľovanie“ dodávateľov“ uverejnený na portáli teraz.sk dňa 11. 05. 2014; Screenshot webovej stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 27. 05. 2014 - časť „aktuality“, príspevok označený ako „Minister Jahnátek podporil protestujúcich dodávateľov a výrobcov“. Ako dôkaz navrhovateľ označil aj projekciu časti programu - relácie Televízie TA3 „V politike“ s názvom „dodávatelia vs. reťazec“ zo dňa 11. 05. 2014.

Odporca ako dôkaz v tomto súdnom konaní označil a predložil aj Vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10. 06. 2014 so vznesenou námietkou predpojatosti proti rozhodcovi v rozhodcovskom konaní sp. zn. OS 64/2014; Žalobnú odpoveď a námietku predpojatosti proti rozhodcovi zo dňa 03. 07. 2014 v rozhodcovskom konaní sp. zn. OS 77/2014; Odpor podaný navrhovateľom ako odporcom vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava V. sp. zn. zo dňa 22. 05. 2014; Rozhodcovský rozsudok sp. zn. OS 42/2014 zo dňa 04. 06. 2014; Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 18. 03. 2015 č. - 420.

Podľa článku 1 bod 15 Rokovacieho poriadku Obchodného súdu, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., znenie k 01. 07. 2013 (ďalej len „Rokovací poriadok), vo veciach, ktoré nie sú upravené v Rokovacom poriadku sa aplikuje v platnom znení (ďalej len ). sa na konanie pred Obchodným súdom použije iba v prípade, ak Rokovací poriadok alebo iný predpis súdu (vrátane Sadzobníka) neurčuje inú úpravu. Výklad právnych predpisov, aplikovaných na konanie pred Obchodným súdom (vrátane procesných noriem) vykonáva a o forme, rozsahu a primeranosti ich použitia rozhoduje v konkrétnom prípade rozhodca, rozhodujúci konkrétny spor, ktorého sa výklad týka.

Podľa článku 2 bod 2 Rokovacieho poriadku, konanie pred rozhodcovským súdom pred Obchodným súdom je jednostupňové a spravidla písomné. V odôvodnených prípadoch, pokiaľ to rozhodca považuje za nevyhnutné, môže rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania. Pokiaľ to rozhodca považuje za účelné, môže sa aj opakovane pokúsiť, aby účastníci spor skončili zmierom.

Podľa článku 2 bod 5 Rokovacieho poriadku, účastník môže predpojatosť rozhodcu namietať iba pri prvom svojom úkone vo veci, ktorý vykoná po tom, ako sa dozvedel o osobe rozhodcu, ktorý vec rozhoduje. V námietke predpojatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť rozhodca vylúčený a kedy sa účastník, podávajúci námietku, o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti námietky súd neprihliadne. Na opakované námietky predpojatosti, podané z toho istého dôvodu, Obchodný súd neprihliada, ak už tieto boli zo strany Obchodného súdu prejednané alebo o nich bolo rozhodnuté. Dôvodom na námietku predpojatosti rozhodcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe rozhodcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných rozhodcovských konaniach. O námietke rozhoduje predseda Obchodného súdu, proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Námietka je spoplatnená Správnym poplatkom Obchodného súdu. Ak Obchodný súd námietke vyhovie, poplatok, ak už bol zaplatený, sa účastníkovi vráti.

Podľa článku 3 bod 5 Rokovacieho poriadku, účastník môže predpojatosť rozhodcu namietať iba pri prvom úkone vo veci, ktorý vykoná potom, ako sa dozvedel o osobe rozhodcu, ktorý vec rozhoduje. V námietke predpojatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť rozhodca

vylúčený a kedy sa účastník, podávajúci námietku, o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti námietky súd neprihliadne. Na opakované námietky predpojatosti, podané z toho istého dôvodu, Obchodný súd neprihliada, ak už tieto boli zo strany Obchodného súdu prejednané alebo o nich bolo rozhodnuté. Dôvodom na námietku predpojatosti rozhodcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe rozhodcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných rozhodcovských konaniach. O námietke rozhoduje predseda Obchodného súdu, proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Námietka je spoplatnená Správnym poriadkom Obchodného súdu. Ak Obchodný súd námietke vyhovie, poplatok, ak už bol zaplatený, sa účastníkovi vráti.

Podľa článku 4 bod 8 Rokovacieho poriadku, účastníci sú povinní formulovať žalobu a žalobnú odpoveď ako úplné podanie, s uvedením všetkých skutočností, označením a priložením všetkých dôkazov tak, aby na ich základe mohol Obchodný súd vo veci rozhodnúť; účastníci na ďalšie vyjadrenie pred rozhodnutím vo veci samej, pokiaľ Rozhodcovský poriadok výslovne neurčí inak, nemusia byť vyzvaní.

Podľa článku 4 bod 9 Rokovacieho poriadku, ak žalobná odpoveď podľa názoru súdu obsahuje skutočnosti, ktoré menia právnu alebo skutkovú podstatu veci alebo ku ktorým by sa žalobca podľa názoru súdu mal osobitne vyjadriť, súd túto doručí žalobcovi a určí mu lehotu na vyjadrenie. V tejto lehote môže žalobca zároveň zmeniť alebo doplniť žalobu. Ak účastník nedoručí súdu v lehote určenej súdom žalobnú odpoveď, Obchodný súd pokračuje v konaní bez toho, aby to považoval za uznanie tvrdení žalobcu.

Podľa článku 4 bod 10 Rokovacieho poriadku, žalobca môže žalobu zmeniť alebo doplniť, a to najmä na základe žalobnej odpovede. Ak sa žalobca k žalobnej odpovedi iba písomne vyjadrí, pričom toto podanie neobsahuje zmenu navrhovaného petitu, ani nové dôkazy, súd vyjadrenie zohľadní pri rozhodovaní, nie je však povinný doručovať ho žalovanému na ďalšie vyjadrenie. Samotná zmena právnej kvalifikácie nároku bez zmeny navrhovaného petitu sa nepovažuje za zmenu žaloby. Ak žalobca na základe doručenej žalobnej odpovede zmení navrhovaný petit žaloby, doručí sa takéto podanie žalovanému na vyjadrenie.

Podľa článku 4 bod 19 Rokovacieho poriadku, vo veci samej rozhoduje Obchodný súd rozhodcovským rozsudkom. V ostatných prípadoch Obchodný súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. V prípade senátneho rozhodovania veci vydáva a podpisuje uznesenia predseda senátu sám. Proti rozhodcovskému uzneseniu Obchodného súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa . o rozhodcovskom konaní v platnom znení, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr informoval.

Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi

ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení, stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku () účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom dbať na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku teda všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva, a teda aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku a súd môže rozhodcovský rozsudok zrušiť len vtedy, keď dotknutý účastník rozhodcovského konania tieto dôvody preukáže.

V konaní potom nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o. Banská Bystrica sp. zn. OS 93/2014 zo dňa 23. 01. 2015 bol navrhovateľ, v procesnom postavení odporcu, zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k odporcovi, v procesnom postavení navrhovateľa, teda navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 27. 02. 2015 a keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol súdu doručený dňa 12. 03. 2015, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu na č. l. 1 spisu, je preukázané, že tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal.

Navrhovateľ sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodoval predpojatý rozhodca a že konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci to navrhovateľ žiadal, rozhodcovský súd odňal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podaniu odporcu zo dňa 23. 09. 2014 a rozhodcovský súd rozhodoval podľa zásad spravodlivosti.

Dôvod predpojatosti rozhodcu navrhovateľ videl vo vytvorenom mediálnom nátlaku, keď rozhodca mal negatívne informácie o prejednávanej veci a navrhovateľovi z iných zdrojov ako zo súdneho spisu a o dôvodoch na vylúčenie rozhodcu sa navrhovateľ dozvedel dňa 28. 07. 2014, kedy mu bol doručený návrh a žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede a okamžite, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel, svojim podaním vo všetkých konaniach vedených na Rozhodcovskom súde, týkajúcich sa jeho obdobných sporov s dodávateľmi, namietol predpojatosť príslušných rozhodcov, resp. všetkých rozhodcov Rozhodcovského súdu.

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom, teda v danom prípade nepredpojatým rozhodcovským súdom, nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného rozhodcu s ďalšieho rozhodovania veci pre predpojatosť. Obsahom základného práva na rozhodnutie veci nepredpojatým rozhodcom je iba povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie rozhodcu z ďalšieho rozhodovania veci pre predpojatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj ).

Je potom pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nepredpojatosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska, teda na základe osobného presvedčenia a správania rozhodcu v danej veci, ale tiež z objektívneho hľadiska nepredpojatosti, teda či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Nie je teda možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nepredpojatosti, ale je potrebné skúmať, či rozhodca poskytuje záruky nestrannosti aj s objektívneho hľadiska. Objektívna nepredpojatosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska rozhodcu, ale podľa vonkajších subjektívnych skutočností a platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že rozhodca je subjektívne nepredpojatý, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach účastníkov konania.

Nepredpojatosť rozhodcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu rozhodcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by rozhodca predpojatý mohol byť. Obava z nedostatku nepredpojatosti sa však musí zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nepredpojatosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tiež pochybností na nepredpojatosť rozhodcu ho automaticky vylučuje ako rozhodcu nepredpojatého a existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

V danom prípade však navrhovateľ nekonkretizoval na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého. Navrhovateľ totiž neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenia navrhovateľa o mediálnom tlaku sú všeobecné a nekonkrétne a tieto samy o sebe nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu v predmetnej veci. Všeobecné tvrdenia navrhovateľa o medializácii sporu, resp. aj vyjadrenia ministra, nepredstavujú konkrétny dôvod na nepredpojatosť vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodcovi. Ide len o domnienky a ničím nepodložené závery navrhovateľa o predpojatosti rozhodcu, ktoré nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu a dôvody na vylúčenie rozhodcu nezistil ani rozhodcovský súd, ktorý námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom rozhodcovským uznesením zo dňa 04. 09. 2014 zamietol. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade návrh a kúpe predaji tovaru potraviny uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 28. 02. 2013 tvoril navrhovateľ, teda je potrebné prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že rozhodnutie sporov medzi účastníkmi konania rozhodcovským súdom si vybral práve navrhovateľ.

Navrhovateľ teda nepreukázal, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, resp. spôsobom dohodnutým účastníkmi konania, keď navrhovateľ ani nekonkretizoval v rozpore s ktorými konkrétnymi ustanovenia alebo dohody účastníkov konania mal byť rozhodcovský súd ustanovený.

Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že účastníci konania sa v čl. IX bod 9.2 zo dňa 28. 02. 2013 dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu, keď súčasne sa dohodli, že rozhodcovský súd bude konať podľa jeho rokovacieho poriadku a štatútu a konanie bude písomné. Súd teda považoval za preukázané, že samotní účastníci sa dohodli, že konanie pred rozhodcovským súdom bude mať písomnú formu, keď aj podľa Zásad konania predmetného Rozhodcovského súdu je konanie spravidla písomné, tak ako to upravuje bod 2 Rokovacieho poriadku. V danom prípade sa teda nielen účastníci dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, ale takáto forma konania vyplývala aj z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Ak teda zmluvné strany sa dohodnú, že ich spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, musia si tým byť vedomé, že sú povinné podrobiť sa rokovaciemu poriadku príslušného súdu, keď je zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu pripravovať a viesť rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku.

Bolo potom na rozhodcovi, ak to považoval za nevyhnuté, že mohol rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania v danej veci, v danom prípade však rozhodca nepovažoval vykonanie ústneho pojednávania za účelné, pričom v odôvodnení rozhodcovského rozsudku (strana 7) sa rozhodcovský súd dôsledne a dostatočne vysporiadal s tým, prečo nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné, keď vychádzal najmä z toho, že mal dostatočne zhromaždené dôkazy, z ktorých mohol vyvodiť skutkové zistenia bez toho, že by bolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie a poukázal aj na to, že práve zásadný rozdiel medzi „klasickým“ civilným procesom na všeobecných (štátnych) súdoch a rozhodcovským procesom na rozhodcovských súdoch spočíva v tom, že zatiaľ čo civilné veci na všeobecných súdoch sa prejednávajú ústne na verejných pojednávaniach, na druhej strane však veci na rozhodcovským súdoch sa prejednávajú písomne, pokiaľ sa účastníci výslovne nedohodli na ústnom procese v rozhodcovskej doložke, čo v danom prípade nebolo.

Rozhodcovské konanie teda prebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi, ktorí sa dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania. Súd potom opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh na uzatvorenie medzi účastníkmi konania, v ktorej bola obsiahnutá aj rozhodcovská doložka a písomná forma konania pred rozhodcovským súdom, predložil práve navrhovateľ.

Rovnako v konaní nebolo sporné, že spolu s rozhodcovským rozsudok bolo navrhovateľovi doručené aj vyjadrenie odporcu zo dňa 23. 09. 2014.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. 04. 2013, sp. zn. -44, z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, nezáleží pritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie. Inak povedané, požiadavka „kontradiktórnosti konania“ sa v judikatúre ESĽP chápe čisto formálne a z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu.

V danom prípade však vyjadrenie odporcu zo dňa 23. 09. 2014 neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, keď odporca len uviedol, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení a žiadal, aby rozhodcovský súd v konaní rozhodol a rozhodol o náhrade trov. Rozhodcovský súd navrhovateľovi riadne doručil návrh na začatie rozhodcovského konania, spolu so žiadosťou o žalobnú odpoveď. Následne po vyjadrení odporcu k žalobnej odpovedi navrhovateľa rozhodcovský súd navrhovateľa žiadal o vyjadrenie sa k podaniu odporcu zo dňa 18. 08. 2014 a vo vyjadrení zo dňa 23. 09. 2014 odporca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia práve zo dňa 18. 08. 2014, ako aj podania zo dňa 16. 07. 2014, ktorým podaním bol samotný návrh na začatie rozhodcovského konania. Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podaniam a tvrdeniam odporcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ktoré obsahovali skutkové a právne dôvody. Navrhovateľ túto možnosť aj využil, keď zaslal nielen žalobnú odpoveď zo dňa 04. 08. 2014, ale aj svoje ďalšie vyjadrenie zo dňa 02. 09. 2014.

Rozhodcovský súd teda neodňal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k podaniu protistrany, keďže vyjadrenie odporcu zo dňa 23. 09. 2014 neobsahovalo žiadne skutkové a právne dôvody, keď odporca len konštatoval, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia a podaného návrhu.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že rozhodcovský súd postupoval podľa zásad spravodlivosti, takáto skutočnosť nepredstavuje posúdenie procesných podmienok konania pred rozhodcovským súdom, a teda nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania teda nepreukázal, že vo veci konal predpojatý rozhodca, nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore s dohodou účastníkov v rozhodcovskej doložke, a nepreukázal, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym dôvodom uvádzaným odporcom, čím navrhovateľ nepreukázal žeby rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi alebo že sa táto dohoda neuzavrela, a teda že ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní a teda že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, keďže preukázanie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku zákon ukladá účastníkovi, ktorý sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ podal aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže podľa ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozsudku odložiť a keďže konajúci súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku nemienil odložiť pred meritórnym rozhodnutím veci a následne nemienil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložiť ani vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania, o takomto návrhu navrhovateľa procesne ani nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodoval podľa a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 369,15 Eur s DPH za právne zastúpenie v sume 262,50 Eur za 3 úkony právnej služby po 64,53 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2015), k tomu režijný paušál 3 x 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 43,74 Eur, z náhrady trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla AUDI Q7 pri ceste na pojednávanie dňa 08. 09. 2015 z Galanty do Banskej Bystrice a späť v rozsahu ich 1/2 v sume 56,32 Eur (priemerná spotreba 9,2 l/100km, cena pohonných hmôt 1,260 Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 314 km, 20 % DPH v sume 18,77 Eur, t. j. celkom cestovné v sume 112,63 Eur) a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 08. 09. 2015 v rozsahu ich 1/2 sume 50,33 Eur (6 polhodín po 13,98 Eur, 20 % DPH v sume 16,78 Eur, t. j. celkom náhrada za stratu času 100,66). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa , , , , , , , , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že náhrada trov cestovného a náhrada za stratu času bola uplatnená a priznaná v rozsahu ich 1/2, keďže dňa 08. 09. 2015 sa právny zástupca odporcu na Okresnom súde Banská Bystrica zúčastnil pojednávania v dvoch veciach (sp. zn. , sp. zn. ).

V zmysle je potrebné, aby navrhovateľ povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.