Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_23S-21-2015.pdf
PDF · 156.02 KB
No categories available
23S/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom, advokátom, Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/492563/2014/5094 zo dňa 07.11.2014, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, registrovaný na ÚPV SR zo dňa 04.08.2009 a Dodatku č. 1 zo dňa 04.08.2009 sa podľa čl. III zmluvy poskytovateľ (TALCO SLOVAKIA, s. r. o.) so súhlasom spolumajiteľov zaviazal poskytnúť nevýlučné právo k využívaniu Patentu SR č. XXXXXX (patentová listina). Predmetom nevýlučných práv je taktiež technická dokumentácia potrebná pre využívanie predmetu zmluvy. Túto zmluvu bolo nadobúdateľovi (REAL TRADE Prešov, s. r. o.) udelené nevýlučné právo vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, na tento účel skladovať a dovážať výrobok (talk) a využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu SR. Nadobúdateľ môže tento chránený spôsob výroby talku ponúkať tretej osobe len s písomným súhlasom majiteľa zapísaným v patentovom registri a spolumajiteľom, ktorí ešte nie sú zapísaní v registri, ale sú vedení v poslednom aktuálnom oznámení o štruktúre spoluvlastníkov patentu SR. Podľa čl. IV tejto zmluvy, poskytovateľ poskytol právo využívať Patent SR č. XXXXXX, registrovaný na ÚPV SR nadobúdateľovi a užívacie právo patentu na obdobie rokov 2009 - 2014, resp. do konca patentu SR v rozsahu objemu výroby do 1000 ton/rok upraveného talku. Podľa čl. V, odplata za užívanie práva k patentu SR na území SR v období rokov 2009 - 2014 bola dohodnutá vo výške 1 991 635,13 Eur bez DPH. Daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., si za zdaňovacie obdobie august 2009 uplatňoval odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica, ktorých predmetom bolo poskytnutie služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, registrovaný na ÚPV SR zo dňa 04.08.2009 a poskytnutie obchodných služieb na základe dodatku č. 1 k licenčnej zmluve k Patentu SR č. XXXXXX, registrovaný na ÚPV SR zo dňa 04.08.2009.
Daňový úrad Prešov začal dňa 11.08.2010 kontrolu DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 u daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., Budovateľská 63, Prešov na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 724/320/44765/2010/Polo zo dňa 20.07.2010.
Daňový úrad Prešov I listom zo dňa 20.07.2010 požiadal ÚPV SR v Banskej Bystrici o stanovisko, či bola spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o., v roku 2009 oprávnená poskytnúť spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX zo dňa 04.08.2009 vrátane jej dodatku č. 1. Daňový úrad zároveň požiadal ÚPV SR o oznámenie, kto bol ku dňu 04.08.2009 majiteľom Patentu č. XXXXXX a ktoré osoby boli ku dňu 04.08.2009 oprávnené poskytnúť nevýlučné právo k využívaniu predmetného patentu. V odpovedi zo dňa 28.07.2010 ÚPV SR oznámil, že neukončil žiadosti o zápis prevodov, ktoré boli uzavreté v roku 2001 a 2002 a nie je jasná štruktúra spolumajiteľov, t. j. ani osôb oprávnených poskytovať licenciu k patentu.
Daňový úrad Prešov I rozhodnutím č. 724/320/69356/2010/Polo zo dňa 10.12.2010 prerušil dňa 15.12.2010 výkon kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 do dňa, kedy bude správcovi dane doručená odpoveď na list č. 724/320/69332/2010/Polo zo dňa 10.12.2010.
Odpoveď ÚPV SR č. PP 103-94 bola správcovi dane - Daňovému úradu v Banskej Bystrici doručená dňa 04.11.2013.
Následne v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie august 2009 začaté u daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., pokračoval Daňový úrad Banská Bystrica, a to u daňového subjektu TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, ktorý sa stal právnym nástupcom za zaniknutý daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., ktorý zanikol zlúčením so spoločnosťou TALCUM, s. r. o., ktorej názov sa od 01.09.2013 zmenil na TALCUM GRUPPO, s. r. o. Správca dane pokračoval vo výkone kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2009, o čom upovedomil kontrolovaný daňový subjekt oznámením č. 9601402/5/4938998/2013/Gan zo dňa 05.11.2013.
Správca dane z dôvodu potreby vykonania ďalších úkonov v daňovej kontrole požiadal žiadosťou zo dňa 06.11.2013 o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly Finančné riaditeľstvo SR, ktoré žiadosti vyhovelo, lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžilo o šesť mesiacov, o čom bol daňový subjekt oboznámený upovedomením č. 9601402/5/5751176/2013/Gan zo dňa 03.12.2013.
O výsledku daňovej kontroly správca dane - Daňový úrad v Banskej Bystrici vyhotovil Protokol č. 9601402/5/995418/2014/Cheb zo dňa 11.03.2014 a dodatok č. 1 zo dňa 08.04.2014. Daňový subjekt sa k protokolu písomne vyjadril vo vyjadrení zo dňa 27.03.2014, na základe ktorého správca dane vypracoval k protokolu dodatok č. 1 č. 9601402/5/1401363/2014/Cheb zo dňa 08.04.2014. Deň prerokovania protokolu bol stanovený na 16.04.2014, zástupca daňového subjektu sa prerokovania protokolu nezúčastnil, o čom správca dane spísal úradný záznam zo dňa 16.06.2014.
Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9600303/5/1622808/2014/ Gan zo dňa 25.04.2014 bol daňovému subjektu (žalobcovi) TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, DIČ: 2022735935, IČ DPH: SK2022735935, ako právnemu nástupcovi za zaniknutý daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., Budovateľská 63, Prešov, vyrubený rozdiel dane v sume 384 717,51 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2009, Daňový úrad Banská Bystrica neuznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 432,79 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 384 284,72 Eur. Rozhodnutie I. st. správneho orgánu bolo v podstate odôvodnené tým, že licenčná zmluva uzavretá 04.08.2009 medzi poskytovateľom TALCO SLOVAKIA, s. r. o. a nadobúdateľom REAL TRADE Prešov, s. r. o., nie je zapísaná v patentovom registri, nakoľko ÚPV SR neukončil konanie o zápise prevodu práv uvedených v bode č. 2. Z uvedeného vyplýva, že nie je jasná štruktúra spolumajiteľov, t. j. ani osôb oprávnených poskytnúť licenciu na patent. Úrad priemyselného vlastníctva SR zároveň oznámil, že Patent č. XXXXXX zanikol 28.01.2013 podľa § 31 ods. 1 písm. b) Patentového zákona. Správca dane sa zaoberal aj personálnym prepojením daňových subjektov zúčastnených na obchodnom prípade a zistil, že zdaniteľné plnenia, transakcie prebehli medzi prepojenými spoločnosťami a daňový subjekt nepreukázal priame spojenie medzi transakciou a svojimi obchodnými aktivitami. V rozhodnutí správca dane poukazoval ďalej na rozsudok ESD č. C-255/02, č. C-342/87, C-454/98, C-255/02 a rozsudok NS SR č. 1Sžo-KS 262/2004. Prvostupňový správny orgán ďalej v rozhodnutí poukázal na to, že kontrolovaný daňový subjekt nemal nárok na odpočítanie dane, pretože nedodržal zákonnú podmienku podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorý je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Faktúry nemajú povahu faktu, lebo nezobrazujú skutočnosť, že k prevodu práva došlo. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na
faktúrach. Ak dodávateľ uvedený na faktúre nedodal odberateľovi žiadnu službu, nemôže si odberateľ odpočítať daň uvedenú na faktúrach. Správca dane poukazoval ďalej na to, že osoby, ktoré sa zúčastnili poskytnutia nevýlučného práva k využívaniu patentu, vedeli o tom, že sa zúčastňujú konania, ktoré vedie k získaniu daňovej výhody. Dôkazmi tejto skutočnosti sú fakty, že išlo o personálne prepojenie osoby, že k zaplateniu protihodnoty za poskytnutie nevýlučného práva k využívaniu Patentu č. XXXXXX nedošlo, že podľa odpovedi ÚPV SR zúčastnené osoby neboli súčinné a nepreukázali úradu vlastnícke vzťahy, čoho následkom bolo nezaregistrovanie licenčnej zmluvy. Cieľom ich konania bolo neoprávnené uplatnenie práva na odpočítanie dane kontrolovaným daňovým subjektom.
Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobcu a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.: 1100301/1/492563/2014/5094 zo dňa 07.11.2014 rozhodnutie I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9600303/5/1622808/2014/Gan zo dňa 25.04.2014 potvrdil.
Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Pokiaľ by kontrolovaný daňový subjekt splnil aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, správca dane na základe v daňovej kontrole získané skutočnosti bol oprávnený zisťovať aj splnenie materiálnych podmienok, či nedošlo k zneužitiu práva a či cieľom obchodnej transakcie nebolo len získanie daňovej výhody. Pokiaľ ide o prerušenie daňového konania v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, námietku zo strany žalobcu považoval za neopodstatnenú. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal dostatočne presvedčivo finančné podmienky na úhradu vysokej finančnej odplaty za fakturované plnenia, z ktorých si uplatňoval odpočítanie dane. Počas daňovej kontroly nebola úhrada odplaty preukázaná. Daňový subjekt nepreukázal presvedčivo materiálne personálne podmienky (v prenajatých laboratórnych priestoroch práce mal vykonávať X.. X. J.), ani dostatočné finančné podmienky (vysoká odplata za služby bola dohodnutá neurčito, počas daňovej kontroly nebola preukázaná jej úhrada) na využitie prijatého plnenia v súvislosti so službami na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX, za ktoré mal zaplatiť vysokú finančnú odplatu. Ako neopodstatnené sa javí aj tvrdenie žalobcu o tom, že na základe predmetnej činnosti a licenčnej zmluvy bola so spoločnosťou REAL TRADE Prešov, s. r. o., uskutočnená skúšobná výroba mastenca, pretože podľa výpisu z obchodného registra predmetom činnosti kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., bol pôvodne maloobchod, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb a až s účinnosťou od 14.08.2009, teda počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, boli do obchodného registra zapísané ďalšie činnosti, a to úprava mastenca, výroba organických chemikálií, výskum, vývoj v oblasti prírodných a technických vied. Preverované plnenia, obchodné transakcie sa mali uskutočňovať medzi personálne prepojenými spoločnosťami, ktoré ich spájala nielen osoba K.. F. N., ale aj Q. D. a predovšetkým X.. X. J., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti, vystavil za dodávateľa preverované faktúry a zmluvy, prenajaté laboratórium mal využívať práve X.. X. J. za účelom čistenia mastenca na základe dohody o vykonaní práce. Spoločnosť a osoby zúčastnené na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, čo preukazujú výpisy z obchodného registra, ako aj informácie od ÚPV SR zo dňa 24.10.2013, spoločnosti mali alebo majú sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené. Personálne a ekonomické prepojenie zúčastnených osôb, v súvislosti s prijatým plnením vysokej hodnoty, nepreukázanou úhradou a použitím prijatého plnenia, predstavujú objektívne prvky svedčiace o tom, že hlavným cieľom predmetných zdaniteľných obchodov bolo získať daňovú výhodu, ktorou by bolo uplatnenie odpočítania DPH z titulu prijatia služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, registrovaný na ÚPV SR zo dňa 04.08.2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 04.08.2009 a uvedené bolo hlavným cieľom predmetných zdaniteľných obchodov. Osoby, ktoré sa zúčastnili poskytnutia nevýlučného práva k využívaniu patentu boli úzko personálne a ekonomicky prepojené, čím bol splnený predpoklad, že mali vedomosť o tom, že sa zúčastnili konania, ktoré vedie k získaniu daňovej výhody.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/492563/2014/5094 zo dňa 07.11.2014, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/1622808/2014/Gan zo dňa 25.04.2014 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a za jednu z podstatných námietok uvádzal nezákonnosť prerušenia daňového konania od 10.12.2010 do 16.04.2014 podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že sa začalo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Dôvodom prerušenia konania nemôže byť čokoľvek, musí ísť o také skutočnosti, ktoré predstavujú prekážky, ktoré správcovi dane dočasne bránia v konaní. Nebola splnená zákonná podmienka pre prerušenie daňového konania, neexistovali žiadne preukážky, ktoré by správcovi dane dočasne bránili v konaní a správca dane nebol oprávnený prerušiť daňovú kontrolu. Zákonný dôvod na prerušenie konania na takmer tri roky neexistoval, preto kontrola bola začatá 11.08.2010 a bola ukončená po takmer štyroch rokoch 16.04.2014, správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol o daňovej kontrole Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9601402/5/995418/2014/Cheb zo dňa 17.03.2014 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Keďže predmetný protokol bol podkladom pre vydanie odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9600303/5/1622808/2014/ Gan, uvedené rozhodnutie je rovnako nezákonné. Nezákonné nie je len dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600303/5/1622808/2014/Gan, ale nezákonné je celé odvolacie konanie, vrátane rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/492563/2014/5094, ktorým bolo nezákonné odvolacie konanie ukončené.
Napriek tomu, že žalobca považoval uvádzané námietky pre zrušenie rozhodnutia za postačujúce, ďalej k veci poukázal, že pre účely vzniku nároku na odpočet DPH je prvoradé a podstatné skúmanie účelu prijímanie zdaniteľných plnení. Žalobca v odvolacom konaní dokázal, že na základe predmetu činnosti a licenčnej zmluvy bola uskutočnená skúšobná výroba mastenca, o čom svedčí Protokol o skúške č. 10/00574, A-12617/2009 a bolo skúšobne vyrobených 20 kg čistého mastenca (predaný spoločnosti ENVIVIA, s. r. o.) a 90 kg mastenca vyhovujúceho európskeho liekopisu, predaný spoločnosti GRANON, s. r. o. Žalobca predložil dôkaz, že v súvislosti s výrobou mastenca požiadal 04.12.2009 Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru o nenávratný finančný príspevok na podporu zavádzania inovácií a technologických transférov. V podnikateľskej praxi je bežné, že až po úspešnom absolvovaní skúšobnej prevádzky sa zabezpečujú materiálne a personálne podmienky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemal ani dostatočné finančné prostriedky o žiadosti žalobcu zo 04.12.2009 a o nenávratnom finančnom príspevku Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry sa nezmieňuje. Ak žalovaný spochybňuje uskutočnenie skúšobnej výroby, nič nebránilo v rámci odvolacieho konania toto preveriť. Je pravdou, že s účinnosťou od 14.08.2009 boli do obchodného registra zapísané úpravy mastenca, výroba organických chemikálií, výskum, vývoj v oblasti prírodných, technických vied, ale to neznamená, že po tomto dátume nemohla byť zrealizovaná skúšobná výroba. Žalobca ďalej poukázal na názor odborníka A.. D., podľa ktorého nárok na odpočítanie dane je možné uplatniť aj v situácii, kedy je správcovi dane známe, že zamýšľaná ekonomická činnosť, ktorá mala viesť k uskutočňovaniu plnenia, nebude uskutočnená, nevyplýva, že týmto sa nesleduje hospodárska činnosť, ale len získanie daňovej výhody v podobe odpočítania DPH z fakturovaných plnení.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nepostupoval podľa záväzného výkladu práva Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-268/83 Rompelman, C-110/94 INZO, C-400/98 Brigite Breitsohl, C-110/98 a C-147/98 Gabalfrisa a iné), neakceptoval názor, že vynaložené výdavky s cieľom začať podnikať, musia byť považované za hospodársku činnosť a žalobcom predložené objektívne dôkazy o skúšobnej prevádzke a úmysle začať vykonávanie hospodárskej činnosti odmietol len na základe vlastného pochybovačného a objektívne ničím podloženého úsudku. Žalovaný prijal taký výklad práva, ktorý rozlišuje medzi investičnými výdavkami vynaloženými pred skutočným vykonávaním podnikania a výdajmi vynakladanými počas vykonávania tejto činnosti a tým zásadne popiera neutralitu DPH. Ak je žalobca právnym nástupcom spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., potom môže použiť aj službu na základe licenčnej zmluvy na ďalšie zdaniteľné plnenia. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-504/10 TANOARCH vyplýva, že prevod spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať hospodársku činnosti podliehajúcu DPH napriek tomu, že tento vynález nebol zapísaný ako patent. Z toho vyplýva, že pri takejto transakcii môže vzniknúť právo na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej na vstupe. Z uvedeného dôvodu objektívnou skutočnosťou záveru, že išlo o zneužitie práva a hlavným cieľom bolo získanie daňovej výhody, nemohlo byť to, že patent nebol zaregistrovaný a konanie o prihláške predmetného patentu ÚPV SR bolo zastavené. Žalovaný s uvedenou zásadou namietanou žalobcom sa vysporiadal len reprodukciou záverov správcu dane. Žalobca poukázal na patentovú prihlášku Švajčiarskeho patentového úradu, z ktorého vyplynulo právo prioritne na podanie žiadosti o udelenie európskeho patentu, ktorý je v konaní na Európskom patentovom úrade a na konanie na patentovom úrade v USA. Žalobca ďalej poukazoval na písomné pripomienky Európskej komisie, z ktorých okrem iného vyplýva, že zákaz zneužitia nie je relevantný,
pretože predmetné plnenie môže mať, resp. aj má iné vysvetlenia, ako či je dosiahnutie daňových výhod a z uznesenia vnútroštátneho súdu o návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by na prvý pohľad odôvodňovali záver, že žalobca vo veci samej zneužil právo na DPH.
Na pojednávaní dňa 08.09.2015 zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že rozhodnutie žalovaného je založené predovšetkým na tom, že licenčná zmluva nebola do registra zapísaná. Zástupca žalobcu predložil súdu znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný X.. K. A., v ktorom znalkyňa na str. 5 uviedla, že nezapísanie licencie do registra neznamená, že nadobúdateľ nemôže vyrábať výrobok, obchodovať s ním na území štátu, kde platí tento patent. Po procesnoprávnej stránke neboli žiadne dôvody na to, aby bola daňová kontrola prerušená na 3,5 roka. Nebolo sporné poskytnutie licencie. Kroky, ktoré viedli k uplatneniu odpočítania dane z faktúr, spĺňali kritériá, ktoré vyplývali zo zákona o zo Smernice EÚ. Z rozsudkov Súdneho dvora je zjavné, že už samotná príprava na využitie vynálezu sa považuje za hospodársku činnosť. Personálne prepojenie sa nemôže javiť ako nejaký univerzálny nástroj k tomu, aby sa nepriznal nadmerný odpočet dane.
K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný aj naďalej zotrval na odôvodnení, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. K prerušeniu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že možnosť prerušenia konania vyplýva z § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane preveroval uplatnenie odpočítania dane z fakturovaných služieb, ktoré mali byť poskytnuté žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX registrovanom na ÚPV SR, preto požiadal o poskytnutie informácií ÚPV SR, ktorý vedie register patentov, aby u neho preveril skutočnosti ohľadne predmetnej licenčnej zmluvy a o tom, ktoré osoby boli oprávnené v čase preverovania obchodného prípadu fakturované služby v súvislosti s Patentom č. XXXXXX poskytnúť. Vzhľadom na uvedené správca dane považoval požadované informácie za podstatné pre rozhodnutie vo veci a daňovú kontrolu prerušil a v daňovej kontrole pokračoval po upovedomení ÚPV SR, o čom žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt bol v súlade so zákonom upovedomený. Žalovaný vyhodnotil, že správca dane nepostupoval v rozpore s účelom ustanovenia § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, preto námietku o tom, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom z dôvodu jej prerušenia, považuje za neopodstatnenú.
Ku skúšobnej výrobe mastenca žalovaný uviedol, že je nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočet. Táto požiadavka ako dôkazné bremeno daňového subjektu, vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Svoj zámer mal preto daňový subjekt preukázať a relevantnými dôkazmi, čo kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., X.. F. U. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.09.2010 na otázku správcu dane, ako dlho si spoločnosť REAL TRADE Prešov, s. r. o., prenajímala priestory, na aké účely ich využívala a kto konkrétne ich využíval, uviedol, že uvedené priestory využívali tri dni za účelom čistenia mastenca, využíval ich X.. X. J., z ktorých mala spoločnosť REAL TRADE Prešov, s. r. o., uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. Toto svedčí o tom, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal presvedčivo materiálne a personálne podmienky (v prenajatých laboratórnych priestoroch práce mal vykonávať X.. X. J.), ani dostatočné finančné prostriedky, vysoká odplata za služby bola dohodnutá neurčito (nebola preukázaná jej úhrada) na využitie prijatého plnenia v súvislosti so službami na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX, za ktoré mal zaplatiť vysokú finančnú odplatu. Javí sa preto ako neopodstatnené tvrdenie o tom, že na základe licenčnej zmluvy bola spoločnosťou REAL TRADE Prešov, s. r. o., uskutočnená skúšobná výroba mastenca, pretože podľa výpisu z obchodného registra predmetom činnosti kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., bol pôvodne maloobchod, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb a až s účinnosťou od 14.08.2009, teda počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, boli do obchodného registra zapísané ďalšie činnosti, a to úprava mastenca, výroba organických chemikálií, výskum, vývoj v oblasti prírodných technických vied. Pôvodný daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., zanikol zlúčením so spoločnosťou TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, ktorá je personálne a ekonomicky prepojená so spoločnosťami, ktoré boli majiteľmi Patentu č. XXXXXX. Podľa informácie ÚPV SR Patent č. XXXXXX ku dňu 28.01.2013 zanikol. Predloženie požiadavky na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru o nenávratný finančný príspevok na podporu zavádzania inovácií a technologických transférov ešte nepreukazuje poskytnutie finančných prostriedkov.
K názoru odborníka Dr. D. žalovaný uviedol, že žalobca pripúšťa, že k využitiu prijatého plnenia - služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, registrovanej na ÚPV SR zo dňa 04.08.2009 a jej dodatku č. 1 zo dňa 04.08.2009, nemusí dôjsť, čo môže súvisieť s tým, že zatiaľ tieto služby využité neboli a vzhľadom na skončenie platnosti Patentu č. XXXXXX ani využité nebudú. Uvedené podporuje záver, že cieľom obchodnej transakcie v tomto prípade nebolo využitie fakturovaných služieb v súvislosti s licenčnou zmluvou k Patentu č. XXXXXX, teda nesledovalo hospodársku činnosť, ale daňovú výhodu v podobe odpočítania DPH z fakturovaných plnení.
K námietke žalobcu v súvislosti s vynaložením výdavkov s cieľom začať podnikať musia byť považované za hospodársku činnosť, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda že prijatú službu použil na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani, čo odôvodňuje tým, že v priebehu daňovej kontroly došlo k zániku spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., v dôsledku zlúčenia so žalobcom. Správca dane preveroval splnenie podmienky ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH, a to že prijaté plnenie daňový subjekt použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Teda správca dane zisťoval konečné použitie prijatého fakturovaného plnenia, pretože vznik práva na odpočítanie dane (na vstupe) je spojený so vznikom daňovej povinnosti (na výstupe) a aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté služby, v tomto prípade služby na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, zaregistrované na ÚPV SR, uzatvorenej medzi spoločnosťou TALCO SLOVAKIA, s. r. o. a kontrolovaným daňovým subjektom REAL TRADE Prešov, s. r. o., priamo a bezprostredne spojené s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočet dane. Táto požiadavka, ako dôkazné bremeno daňového subjektu, vyplýva priamo z citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Svoj zámer mal preto daňový subjekt preukázať relevantnými dôkazmi, čo kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal. Daňový subjekt presvedčivo nepreukázal materiálne a personálne podmienky na využitie prijatého plnenia v súvislosti so službami na základe licenčnej zmluvy k Patentu č. XXXXXX. Napriek nákupu fakturovaných plnení za vysokú odplatu kontrolovaný daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., v priebehu predmetnej daňovej kontroly zanikol zlúčením so spoločnosťou TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, ktorá je personálne a ekonomicky prepojená so spoločnosťami, ktoré boli majiteľmi Patentu č. XXXXXX. Podľa informácie ÚPV SR Patent č. XXXXXX ku dňu 28.01.2013 zanikol. Na základe uvedeného žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nijakým spôsobom nepreukázal úmysel, ani skutočné využitie prijatého plnenia vysokej hodnoty na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení počas svojej existencie a počas existencie Patentu č. XXXXXX.
V súvislosti s tým, že žalobca poukazoval na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-504/10 TANOARCH - prevod spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať hospodársku činnosť podliehajúcu DPH napriek tomu, že vynález nebol zapísaný ako patent, žalovaný uviedol, že v tomto prípade nebolo sporné to, či poskytnutie licencie v zásade predstavuje hospodársku činnosť podliehajúcu DPH, ale správca dane preveroval, či fakturované plnenia boli kontrolovanému daňovému subjektu dodané (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH), či uvedené plnenie kontrolovaný daňový subjekt použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 Zákona o DPH) a či cieľom sledovaným touto obchodnou transakciou nebolo len získanie daňovej výhody vo forme odpočítania DPH z fakturovaných plnení. Zo zistených skutočností vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach, ako je to podrobne v napadnutom rozhodnutí uvedené, vyplynul záver v súvislosti so získaním daňovej výhody.
K námietke žalobcu ohľadom osôb, ktoré sú ekonomicky a personálne prepojené a k poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, žalovaný uviedol, že z výpisov obchodného registra jednotlivých spoločností a zistení v daňovej kontrole vyplýva, že konateľom a spoločníkom kontrolovaného daňového subjektu REAL TRADE Prešov, s. r. o., Budovateľská 63, 080 01 Prešov v čase obchodného prípadu a začatia predmetnej daňovej kontroly bol F. U., ktorého zastupoval v daňovom konaní advokát K.. F. N.. Zmluvy a faktúry v preverovanom obchodnom prípade za dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s. r. o., podpisoval X.. X. J.. V priebehu predmetnej daňovej kontroly dňa 03.08.2012 sa daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o., z dôvodu zrušenia bez likvidácie zlúčil so spoločnosťou žalobcu - TALCUM, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, IČO: 44 529 775, ktorej konateľom bol v období od júna 2012 do 09.09.2013 (teda aj v čase zlúčenia s REAL TRADE Prešov, s. r. o.) X.. X. J. a zástupca v daňovom konaní je od februára 2009 až do súčasnosti K.. F. N.. Pôvodný konateľ
spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., F. U. už ďalej nie je spoločníkom ani konateľom následníckej spoločnosti. Spoločnosť TALCUM, s. r. o., od 10.09.2013 zmenila názov na TALCUM GRUPPO, s.r.o. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu - spoločnosti TALCUM GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, jej spoločníkmi od 20.12.2008 sú Q. D., W. C., N. I., W. I., K.. S. V. a spoločnosť INVESTANO, s.r. o. Spoločnosti zaniknuté zlúčením, splynutím alebo rozdelením od 23.11.2012 sú: kontrolovaný daňový subjekt REAL TRADE Prešov, s. r. o. a FRIKON, s. r. o., PLATÓN, s. r. o., Viva M&M, s. r. o., posledné tri so sídlom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica. Od 20.12.2008 je konateľom spoločnosti TALCUM GRUPPO, s.r.o., X.. X. D., ktorý plnou mocou zo dňa 21.12.2008 splnomocnil na zastupovanie K.. F. N. a vo veci daňového konania vo veci DPH za zdaňovacie obdobie august 2009 od 02.04.2014 splnomocnil S.. E. J.. Podľa výpisu z obchodného registra dodávateľa fakturovaného plnenia - spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica (do 10.07.2006 so sídlom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica), jej spoločníkmi sú: Q. D., spoločnosť TANOARCH, s. r. o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica, W. C., N. I.. Konateľom spoločnosti do 10.07.2006 bol X.. X. J. a od 11.07.2006 je konateľom Q. D., ktorého zastupoval na základe splnomocnenia X.. X. J. do júna 2007 a od februára 2008 je zástupca v daňovom konaní K.. F. N.. Spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Q. D. (ako fyzická osoba) a tiež X.. X. J. (ako fyzická osoba) boli podľa písomne informácie z ÚPV SR č. PP 103-94 majiteľmi patentu č. XXXXXX zapísanými v patentovom registri k 24.10.2013. K.. F. N. bol v období od 31.07.2007 do 28.03.2008 konateľom spoločnosti TANOARCH, s. r. o., ktorá bola tiež majiteľom patentu č. XXXXXX. Z uvedeného vyplýva, že preverované plnenia, obchodné transakcie sa mali uskutočniť, medzi personálne prepojenými spoločnosťami a spája ich nie len osoba K.. F. N., ale aj Q. D. a predovšetkým X.. X. J., ktorý ako je vyššie uvedené zastupoval jednotlivé spoločnosti; vystavil za dodávateľa preverované faktúry a zmluvy; kontrolovaný daňový subjekt tvrdí, že ním prenajaté laboratórium využíval za účelom čistenia mastenca práve X.. X. J. na základe dohody o vykonaní práce. Uvedené spoločnosti a osoby zúčastnené na obchodnom prípade sú vzájomne prepojené aj s ďalšími spoločnosťami, ako preukazujú výpisy z obchodného registra alebo podľa informácie ÚPV SR zo dňa 24.10.2013 boli spolumajiteľmi patentu č. XXXXXX, pričom tieto spoločnosti majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, resp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené: VARS Slovakia, s. r. o., PLATÓN, s.r. o., TANOARCH, s. r. o., TANO CONTO, s.r. o., Viva M&M, s. r. o., FRIKON, s. r. o. Z uvedeného vyplýva, že skúmaný tok plnení sa uskutočnil v reťazci medzi ekonomicky a personálne prepojenými osobami, ktoré boli vzájomne prepojené aj ako spolumajitelia k patentu č. XXXXXX, s ktorým preverované plnenia súviseli. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú vzájomné aj personálne prepojenie spoločnosti nie len cez osobu K.. F. N., ktorý okrem toho, že zastupoval spoločnosti, bola aj konateľom spoločnosti TANOARCH, s. r. o., vlastniacej patent č. XXXXXX a konateľom spoločnosti FRIKON, s. r. o., zaniknutej zlúčením s TALCUM GRUPPO, s. r. o.
K námietke žalobcu v žalobe ohľadom zákazu zneužitia práva na získanie daňovej výhody žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v tomto prípade nebolo sporné to, či poskytnutie licencie v zásade predstavuje hospodársku činnosť podliehajúcu DPH, ale správca dane preveroval, či fakturované plnenia boli kontrolovanému daňovému subjektu dodané (§ 49 ods. 1 Zákona o DPH), či uvedené plnenie kontrolovaný daňový subjekt použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ (§ 49 ods. 2 Zákona o DPH) a či cieľom sledovaným touto obchodnou transakciou nebolo len získanie daňovej výhody vo forme odpočítania DPH z fakturovaných plnení. Zo zistených skutočností vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach, ako je to podrobne uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, vyplynul záver, že sa jednalo o získanie daňovej výhody. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že v merite veci súvisiace obchody, ktorých predmetom je prevod práva k vynálezu, licencií, patentu a s tým súvisiacich služieb v reťazi prepojených spoločnostiach a osôb, boli predmetom už viaceré daňové a súdne konania, napr. 5Sžf/137/2013 z 27.11.2014 potvrdzujúci rozsudok sp. zn. 23S/4/2009-240 zo 07.06.2013; 8Sžf/25/2012 z 30.06.2013 potvrdzujúci rozsudok sp. zn. 23S/84/2010 z 15.02.2013; 3Sžf/38/2012 z 11.09.2012 potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/59/2009-148 z 29.02.2012; rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/24/2014-56 z 05.11.2014.
Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.09.2015 k veci uviedla, že pri uplatnení odpočítania DPH je povinný správca dane skúmať splnenie všetkých podmienok a tieto musia byť splnené kumulatívne. Z § 49 ods. 1 vyplýva, že musí dôjsť k dodaniu fakturovaného plnenia a z ods. 2 vyplýva, že musí dôjsť aj k jeho využitiu. Za dôležité považuje fakt, že v januári 2013 patent, ku ktorému bola poskytnutá licencia, zanikol a už ani následne nemôže byť použitý. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok, tento bol vypracovaný 31.08.2015, čiže tesne pred súdnym pojednávaním, nemali možnosť bližšie sa s ním oboznámiť, ako zadávateľ je uvedený X.. F. U., označený ako konateľ zaniknutej spoločnosti REAL
TRADE, ktorá už ku dňu 31.08.2015 vôbec neexistovala a zo znaleckého posudku ani z príloh nezistila, že by bol preverovaný Protokol o skúške č. XX/XXXXX, na ktorý sa znalec odvoláva na str. 5 posudku.
Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v medziach podanej žaloby a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že v predmetnom prípade nebolo zo strany správnych orgánov zistené také porušenie zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Vzhľadom k tomu, že súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia zaoberá postupom a rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku vyústili v napadnuté rozhodnutie žalovaného a k podaniu žaloby žalobcu, súd nepovažuje za racionálne a hospodárne vracať sa k už známym skutočnostiam, preto sa súd v dôvodoch tohto rozhodnutia bude zaoberať jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe.
Žalobca považuje za jednu z podstatných námietok nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly od 10.12.2010 do 16.04.2014 (správne má byť od 10.12.2010 do 15.11.2013) podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.
Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 25a ods. 4 citovaného zákona, správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo.
Možnosť prerušenia konania podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (Zákon o správe daní) je v kompetencii správcu dane. Dôvody prerušenia konania uvedené v § 25a ods. 1 citovaného zákona sú uvedené len príkladmo. Okruh dôvodov na prerušenie konania môže byť aj širší. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že správca dane si preveroval uplatnenie odpočítania dane z fakturovaných služieb, ktoré mali byť poskytované žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu na základe licenčnej zmluvy k Patentu SR č. XXXXXX, ohľadom ktorého sa viedlo konanie na ÚPV SR v Banskej Bystrici. Viedlo sa tu teda iné konanie, v súvislosti s ktorým bolo potrebné zisťovať, či boli splnené podmienky pre platnosť licenčnej zmluvy, či nedošlo k personálnemu prepojeniu spoluvlastníkov patentu a účastníkov licenčnej zmluvy, či uzavretím licenčnej zmluvy sa nesledovalo zneužitie práva. Konanie na inom správnom orgáne (ÚPV SR v Banskej Bystrici) ohľadom Patentu SR č. XXXXXX a konania ohľadom licenčnej zmluvy malo vplyv na rozhodnutie o odpočítaní dane z faktúr od dodávateľa TALCO SLOVAKIA, s. r. o. Majerská cesta, Banská Bystrica, Predmetom ktorej bolo poskytnutie služby na základe licenčnej zmluvy Patentu SR č. XXXXXX, registrovaný na ÚPV SR zo dňa 04.08.2009. Žiadosť Daňového úradu Prešov I zo dňa 22.07.2010, ktorá bola adresovaná ÚPV SR v Banskej Bystrici, bola vybavená odpoveďou, ktorá bola doručená Daňovému úradu v Banskej Bystrici dňa 04.11.2013. Vzhľadom k tomu, že pominuli prekážky, pre ktoré bola prerušená kontrola DPH za zdaňovacie obdobie august 2009, pokračoval daňový úrad vo výkone kontroly, o čom upovedomil kontrolovaný daňový subjekt oznámením č. 9601402/5/4938998/2013/Gan zo dňa 05.11.2013. Prerušenie daňovej kontroly považoval súd za zákonné, správca dane pokračoval vo vykonávaní daňovej kontroly, požiadal žiadosťou zo dňa 06.11.2013 o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, žiadosti bolo vyhovené, o čom bol daňový subjekt upovedomený oznámením zo dňa 03.12.2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane - Daňový úrad v Banskej Bystrici Protokol č. 9601402/5/995418/2014/Cheb zo dňa 17.03.2014 a dodatok č. 1 zo dňa 08.04.2014, ktorý bol prerokovaný 16.04.2014 (zástupca žalobcu sa prerokovania protokolu nezúčastnil), čím došlo k ukončeniu daňovej kontroly. Daňová kontrola bola po prerušení daňovej kontroly a po predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly uskutočnená v zákonnej lehote 12 mesiacov.
K námietke žalobcu k žalobe v súvislosti s absolvovaním skúšobnej prevádzky ohľadom výroby mastenca súd uvádza, že zo desiatky sporov, ktoré boli vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici v súvislosti s prihláškou vynálezu č. PP XXXX-XXXX pod názvom „spôsob úpravy mastencového produktu
s vysokým stupňom čistoty“, ako aj v súvislosti s Patentom SR č. XXXXXX, nikdy nebolo preukázané, že by došlo v skúšobnej prevádzke k výrobe mastenca. Konateľ spoločnosti REAL TRADE Prešov, s. r. o., X.. F. U. do zápisnice dňa 10.09.2010 okrem iného uviedol, že v súvislosti s prenájmom laboratórnych priestorov od spoločnosti CHemNviron, s. r. o., sa tieto priestory využívali tri dni za účelom čistenia mastenca X.. X. J., s ktorým mala spoločnosť REAL TRADE Prešov, s. r. o., uzavretú dohodu o vykonaní práce. Ak aj v danom prípade bola vykonaná výroba mastenca v priestoroch laboratórií, nemohlo sa jednať o spustenie skúšobnej prevádzky. Okrem toho X.. J. presvedčivo nepreukázal materiálne ako aj personálne podmienky pre skúšobnú výrobu mastenca. Okrem toho predmetom činnosti právneho predchodcu žalobcu REAL TRADE Prešov, s. r. o. bol maloobchod, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb a až s účinnosťou od 14.08.2009, teda počas kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, boli do obchodného registra zapísané ďalšie činnosti, a to úprava mastenca, výroba organických chemikálií, výskum, vývoj v oblasti prírodných a technických vied.
K názoru odborníka A.. D., na ktorý poukazuje žalobca v žalobe, súd uvádza, že v priebehu množstva súdnych sporov vedených ohľadom spomínaných vynálezov nikdy nedošlo k hospodárskemu využitiu vynálezov. Naopak, vo viacerých sporoch, ktoré súd v ďalšom ešte spomenie, bolo preukázané, že v súvislosti so spormi o predmetné vynálezy, išlo o získanie daňových výhod.
K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu ohľadom vynaloženia výdavkov s cieľom začať podnikať, musia byť tieto považované za hospodársku činnosť, súd uvádza, že by to mohlo prichádzať do úvahy, ak by existovali aj reálne dôkazy na skutočné podnikanie, ktoré by malo aj primerané hospodárske výsledky na základe hospodárskej činnosti. Zo strany žalobcu žiadna reálna hospodárska činnosť preukázaná nebola. Súd okrem toho poukazuje na to, že predmetom sporu je odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., za poskytnutie služieb v súvislosti s licenčnou zmluvou k patentu a za poskytovanie obchodných služieb na základe dodatku č. 1 k licenčnej zmluve k patentu.
K námietke žalobcu v súvislosti so splnením podmienok podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. súd uvádza:
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je nevyhnutné, aby zámer daňového subjektu o použití nadobudnutých služieb bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že nadobudnuté služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojené právo na odpočet dane. Dôkazné bremeno bolo na daňovom subjekte a vyplýva to aj priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Daňový subjekt (žalobca ako právny nástupca po právnom predchodcovi) tento zámer relevantnými dôkazmi nepreukázal.
Súd v súvislosti s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-504/10 TANOARCH súhlasí s tvrdením žalobcu, že prevod spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať hospodársku činnosť podliehajúcu DPH napriek tomu, že tento vynález nebol zapísaný ako patent. K tomu však treba povedať, že právo na odpočet zostáva k dispozícii platiteľovi dane iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti. Šiestu smernicu netreba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dani na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenie predstavujúce základ tohto práva predstavuje zneužitie. Súd dospel k záveru, že odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., za poskytnutie služby na základe licenčnej zmluvy k patentu a za poskytnutie obchodných služieb na základe dodatku č. 1 k licenčnej zmluve k patentu, sledovalo získanie daňovej výhody, čo predstavuje zneužitie práva.
Súdu je už od roku 2004 známe (spis Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/84/2010), že daňové subjekty viedli súdne spory v súvislosti s Patentom č. PP XXX/XX (spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty), jednalo sa o daňové subjekty: TANOARCH, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica, VARS Slovakia, s. r. o., Podháj 57, Majerská cesta 49, Banská Bystrica, PLATÓN, s. r. o., X. J. - ECCO FATTO, TALCO SLOVAKIA, s. r. o., Viva M&M, s. r. o., REAL TRADE Prešov, s. r. o. Právnym nástupcom týchto subjektom sa v konečnom dôsledku stal žalobca TALCUM
GRUPPO, s. r. o., Podháj 57, Banská Bystrica. Zo spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/195/2004, 23S/194/2004, 23S/196/2004 (veci boli spojené na spoločné konanie a viedli sa pod sp.zn. 23S/194/2004), mal súd zistené, že jeden z prihlasovateľov vynálezu - žalobca PLATÓN, s.r.o. si proti Daňovému riaditeľstvu SR uplatňoval nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za odpredaj časti patentu „Spôsob úpravy mastenca“, ktorý bol predchodcom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH, krajský súd žalobu žalobcu zamietol a rozsudok krajského súdu č.k. 23S/194/2004-105 zo dňa 29. septembra 2004 sa stal právoplatný v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo-KS 4/2005. Obdobne to bola aj v spojených veciach vedených pod sp.zn. 23S/181/2004, keď si nadmerný odpočet uplatňoval žalobca X.. X. J. - ECCO FATTO proti Daňovému riaditeľstvu SR.
Vo veciach vedených na KS BB pod sp.zn. 23S/117/2008 si žalobca VIVA M&M uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR a v ďalšej obdobnej veci si žalobca TANOARCH, s.r.o. sp.zn. 23S/36/2008 uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR, v obidvoch veciach si žalobcovia odpočet uplatňovali z licenčných zmlúv v súvislosti s patentom „Spôsob úpravy mastenca“. Aj v týchto veciach bol žalobca neúspešný.
Pokiaľ ide o prevod práva na riešenie „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, žalobca viedol spory aj v ďalších veciach ako napríklad sp.zn. 23S/22/09, keď bola žaloba žalobcu zamietnutá a rozsudok KS BB sa stal právoplatný.
Zo spisu sp.zn. 23S/71/2009 je súdu známe, že proti konateľovi spoločnosti s.r.o. TANO CONTO X.. X. J. bolo vedené aj trestné konanie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Konanie sa viedlo na Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3T 25/00.
Pokiaľ išlo o udelený patent „Spôsob úpravy mastenca“, ako aj pokiaľ ide o prihlášku na udelenie patentu „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ani v jednom prípade nedošlo k priemyselnému využitiu a boli vypracované len vzorky. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Žalobca už od roku 2004, ako začal súdne spory s Daňovým riaditeľstvom SR pre nadmerný odpočet DPH v súvislosti s predajom patentu č. PP XXX-XX „spôsob úpravy mastenca“ nepreukázal hospodárske využitie vynálezu. Súdu je známe, že viacerí z prihlasovateľov patentu č. PP XXX-XX viedli v minulosti viac ako desiatku sporov proti daňovým úradom, v ktorých sa domáhali nadmerného odpočtu dane (napr. predaj patentu po častiach č. PP XXX-XX, „spôsob úpravy mastenca“, príkladmo možno uviesť veci: sp. zn. 23S/194/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/195/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/196/2004, žalobca PLATÓN, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/181/2004, žalobca Ivan J. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/192/2004, žalobca Ivan J. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/193/2004, žalobca X. J. ECCO-FATTO, žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s odplatou za využívanie patentu na základe licenčnej zmluvy a uplatňovania nadmerného odpočtu DPH sa viedol spor sp. zn. 23S/36/2008, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom práva na riešenie sa viedli napríklad spory sp. zn. 23S/118/2009, žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o. , žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/4/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/59/2009, žalobca TALCO SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23S/72/2009 žalobca VIVA M&M, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; V súvislosti s prevodom práva na riešenie vynálezu „spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, č. XXXX-XXXX sa viedol napríklad spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23S/22/2009, žalobca TANOARCH, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom autorských práv k využívaniu technologického postupu úpravy mastenca sa viedol spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23S/71/2009, žalobca TANO CONTO, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. Uvedené spory neboli uvedené vyčerpávajúcim spôsobom, na Krajskom súde v Banskej Bystrici pracuje aj ďalší správny senát 24S, do ktorého napádajú obdobné spory ako do senátu 23S.
Zneužitie práva predstavuje v danom prípade vytváranie umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, vytvorených s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu (žalobcu), sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody. Zneužitie práva je trvalé a vedomé, úmyselné konanie v rozpore so zákonom. Konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, aj podľa súčasne teórie práva, trpí absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.
Predmetný vynález nebol zapísaný ako patent. Právo spojené s uvedeným vynálezom má viacero prihlasovateľov (12), ktorí sú personálne prepojení. Väčšina má sídlo na tej istej adrese, sú zapísané tou istou osobou, personálne sú prepojení predovšetkým cez osobu X.. J., ktorý často vystupuje v spoločnostiach ako konateľ alebo štatutárny orgán. Zmluvy o prevode uzatvorené v rámci prihlasovateľov vynálezu nemajú hospodársku realitu, uzatvárajú sa účelovo pre získanie daňovej výhody. Takéto zmluvy sú postihnuté vadou - absolútnou neplatnosťou, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či absolútna neplatnosť bola namietaná v žalobe alebo v rozhodnutí žalovaného.
Krajský súd sa v predmetnej veci dôsledne zaoberal otázkou zneužitia práva a dospel k záveru, že nadobudnutie spolumajiteľského podielu, týkajúce sa práva na riešenie nesleduje hospodársku činnosť, hlavným cieľom je získanie daňovej výhody, ide o zneužitie práva, preto nemôže byť pre takúto činnosť zabezpečená ochrana pokiaľ ide o vnútroštátnu ochranu, aj pokiaľ ide o Smernicu Rady 2006/112/ES.
Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že kľúčovou osobou u žalobcu, ale aj v ďalších spoločnostiach, ktoré sa v konečnom dôsledku zlúčili, aby vytvorili spoločnosť TALCUM GRUPPO, s. r. o. (žalobca), je X.. X. J., ktorý zastupoval jednotlivé spoločnosti, vystavoval za dodávateľa preverované faktúry a aj zmluvy a aj v predmetnom prípade využíva prenajaté laboratórium za účelom čistenia mastenca na základe dohody o vykonaní práce.
Krajský súd už viac ako desať rokov rozhodujúc spory v súvislosti s predmetnými patentmi (predaj patentu po častiach, využívanie patentu na základe licenčných zmlúv, prevod patentu na riešenie a ďalších sporov) dospel k presvedčeniu, že aj pokiaľ ide o daný prípad - nepriznanie žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti TALCO SLOVAKIA, s. r. o., za poskytnutie služby na základe licenčnej zmluvy k patentu a za poskytnutie obchodných služieb na základe dodatku č. 1 k licenčnej zmluve, sa nesleduje hospodárska činnosť, hlavným cieľom je získanie daňovej výhody, ide o zneužitie práva, preto nemôže byť pre takúto činnosť zabezpečená ochrana, pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu ochranu, aj pokiaľ ide o smernice Rady ES. Vzhľadom k uvedeným dôvodom preto krajský súd žalobu žalobcu zamietol.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.