Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/53/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Ľubomír Bundzel, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. D. E. F. XX, G., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu, 4, Trnava, IČO: 37 847 562, o obnovu konania sp. zn. , na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -35 zo dňa 9.6.2022, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. .

Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , a (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou na obnovu konania sp. zn. domáhal, aby súd zmenil úrok v rozsudku č. k. -54 zo dňa 17.4.2015, právoplatného dňa 1.7.2015, nakoľko v ňom bol zaviazaný platiť penále vo výške 0,1% zo sumy 2.647,73 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, pričom penále sa dávajú podnikateľským subjektom a firmám, avšak žalobca od roku 2014 nevykonáva žiadnu živnostenskú činnosť a živnostenské oprávnenie mu skončilo v januári 2015. Žalobca takisto uvádzal, že napadnutý rozsudok mu nebol doručený a prvýkrát sa s ním oboznámil až dňa 23.2.2022.

Súd prvej inštancie však po preskúmaní objektívnych podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania skonštatoval, že žaloba o obnovu konania nebola podaná v zmysle včas, preto ju v zmysle ako podanú oneskorene uznesením odmietol. Uviedol, že žalobu na obnovu konania treba podať v zmysle v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca tak bol viazaný trojročnou objektívnou lehotou začínajúcou právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. - 54 zo dňa 17.4.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. - 65 zo dňa 3.6.2015. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula žalobcovi dňa 1.7.2018, a teda žalobu o obnovu konania žalobca podal dňa 9.11.2021 oneskorene. K tvrdeniam žalobcu o nedoručení napadnutého rozsudku súd uviedol, že mal preukázané jeho doručenie do vlastných rúk žalobcu dňa 6.5.2015. Pretože žalobu bolo nevyhnutné odmietnuť, súd už bližšie neskúmal dôvody obnovy konania tvrdené žalobcom.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že súd sa v predmetnej veci odvoláva na nejaké objektívne a subjektívne lehoty nasmerované proti prostému občanovi, pričom žalobca ako

obyčajný právne nevzdelaný človek nevie, nepozná, ani nie je povinný poznať lehoty. Rovnako nie je vzdelaný ani v ekonomickom odbore a tiež nemal potuchy, čo znamená výraz penále, nakoľko nebol prizvaný na súdne pojednávanie dňa 17.4.2015, a tak prišlo k tomuto nedopatreniu. Je ale zrejmé, že v konaní sp. zn. došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, teda súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto žalobca žiada súd o zrušenie časti penále 0,1% denne a dať zákonom stanovený úrok, keďže žalobca je obyčajná fyzická osoba, nakoľko tieto penále rastú každý mesiac o 780 eur, preto sa žalobca pýta, či má platiť do konca života kvôli nesprávnemu rozhodnutiu súdu. Viac ako polovicu výplaty žalobcovi berie exekútor už dva roky, žalobca nemá z čoho žiť. Platí 500 eur každý mesiac, pričom už dlžnú sumu zaplatil minimálne 2x, pracuje na 12-hodinové smeny ako otrok, a to nemá dokopy ani na základné potreby. Odmieta sa hrať na lehoty a právo. Lehota je nad právom a pravdou človeka. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že stavia záujmy štátu nad záujem občana, čo je neslýchané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim odmietnutie podanej žaloby na obnovu konania ako oneskorenej.

Podľa , v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

Podľa a , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná (ods. 1). Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie (ods. 2).

Podľa a , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť (ods. 1). Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ods. 2).

Podľa , odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, a) subjektívnej a b) objektívnej. Začiatok subjektívnej trojmesačnej lehoty je stanovený okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Začiatok objektívnej trojročnej lehoty

je stanovený právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia, s taxatívne stanovenými výnimkami v (z ktorých ani jedna sa na daný prípad nevzťahuje, pozn.).

Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje.

Ak oprávnená strana sporu zmešká subjektívnu, prípadne objektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, nemôže súd zmeškanie lehoty odpustiť podľa . Ide o prejav dominancie princípu právnej istoty.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal dňa 9.11.2021 osobne na súde žalobu na obnovu konania vedeného pôvodne na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. . Predmetná vec (sp. zn. ) sa skončila vydaním rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -54 zo dňa 17.4.2015, ktorý nadobudol v spojení s opravným uznesením č. k. -65 zo dňa 3.6.2015 právoplatnosť dňa 1.7.2015. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že objektívna trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania žalobcovi uplynula dňa 1.7.2018. Ak teda žalobu na obnovu konania podal až dňa 9.11.2021, bolo to oneskorene, z ktorého dôvodu bolo vzhľadom na ust. , potrebné jeho žalobu odmietnuť.

Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. tiež vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -54 zo dňa 17.4.2015 prevzal žalobca podľa doručenky na č. l. 63 daného spisu, osobne dňa 6.5.2015. Podľa § 111 ods. 1 vety za bodkočiarkou, údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. V prípade verejných listín, ktorou je i doručenka, sa uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich správnosti, preto súd musí zobrať obsah verejnej listiny za správny, čím verejná listina (tu doručenka) preukazuje to, čo je v nej uvedené. Ak strana správnosť údaju v doručenke popiera, musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti. V danej veci však žalobca správnosť údajov na doručenka pripojenej na č. l. 63 spisu nenamietol. Hoci uviedol, že rozsudok prvýkrát čítal až dňa 23.2.2022, týmto nepravdivosť údajov na doručenke potvrdzujúcej prevzatie ním rozsudku už dňa 6.5.2015 nepreukázal. Navyše, ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že s rozsudkom sa prvý krát oboznámil až dňa 23.2.2022, potom by mu od uvedeného dátumu plynula subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania (vzhľadom na to, že uvedeného dňa sa mal o dôvode obnovy konania - priznanom penále - dozvedieť), ktorá by mu márne uplynula dňa 23.5.2022, preto aj v tom prípade by bola žaloba na obnovu konania podaná oneskorene, t. j. po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

Tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že nie je povinný poznať lehoty, ktoré sú podľa neho v danom prípade nepodstatné, je nedôvodné, nakoľko zákonodarca stanovil v lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, pričom prísnosť zachovania týchto lehôt zdôraznil aj tým, že nepripustil možnosť odpustenia ich zmeškania. Podstatou procesných lehôt na podanie žaloby na obnovu konania, je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch. Zmyslom právneho inštitútu lehôt všeobecne, je totiž časové obmedzenie stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania za účelom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Od žalobcu sa teda vyžaduje zachovanie bdelosti v jeho právnych vzťahoch, o to viac v prípade uplatnenia žaloby na obnovu právoplatne skončeného konania. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, pričom lehoty na jej podanie sú prekluzívne, nakoľko narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu na obnovu konania ako oneskorenú odmietol, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím ust. potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).