Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-83-2015.pdf
PDF · 70.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/83/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. septembra 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Slavoja Sendeckého o odvolaní obžalovaného Y. K. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/144/2014 zo dňa 24.02.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. K. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. K. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
20.06.2013 v čase o 17.45 h v Rimavskej Sobote na Ulici Cukrovarskej na parkovisku pred obchodným domom Lidl, udrel zovretou päsťou do tváre N. U., nar. XX.XX.XXXX, čím mu spôsobil zlomeninu nosa s posunom, ktoré si vyžiadalo obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní.
Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 56 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 300,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenému N. U. škodu vo forme bolestného vo výške 644,- Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré neskôr prostredníctvom obhajkyne aj písomne zdôvodnil. V písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom prvostupňového súdu, pretože skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nespáchal. V skutočnosti je pravdou to, že on bol napadnutý poškodeným N. U., ktorý vyvolal napätú situáciu a v afekte prvý na neho zaútočil. Podľa neho tiež nie je pravda, aby poškodenému úmyselne ublížil na zdraví. Poškodený klamal, keď tvrdil, že on ako obžalovaný na neho zaútočil. Odvolateľ ďalej tvrdí, že jednal v nutnej obrane.
Aj výpoveď manželky poškodeného je nepravdivá, pretože bola ovplyvnená manželom a vypovedala v prospech neho. Svedkovia R. S. a L. K. potvrdili, že poškodený nehovoril pravdu. Zdôrazňuje, že prečin ublíženia na zdraví je úmyselný trestný čin, teda nestačí, aby páchateľ konal úmyselne, musí byť preukázané, že úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. On incident nevyvolal a svedkovia R. S. a L. K. potvrdili, že predmetný skutok nespáchal. Súd podľa neho jednostranne vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je plné domnienok a pochybností. Ako príklad uvádza, že sa nepodarilo preukázať, či poškodený pri predchádzaní obžalovaného použil vztýčený
prst a tiež či poškodený ukázal obžalovanému služobný preukaz po tom, čo bol inzultovaný. Kamery umiestnené na obchodnom dome nesnímajú priestor, kde ku konfliktu došlo a nebolo možné preukázať, či možno veriť obžalovanému alebo poškodenému. Odvolateľ poukazuje tiež na to, že sám bol pri konflikte zranený a musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Je síce pravdou, že v minulosti bol súdne trestaný, ale hľadí sa na neho ako neodsúdeného. V súčasnosti vedie riadny život, má firmu, kde zamestnáva väčší počet ľudí. Súd za daných okolností mal vychádzať zo zásady pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne ho spod obžaloby oslobodiť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy následne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom. Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného, ten od počiatku tvrdil, že to bol poškodený, ktorý pri obiehaní na neho trúbil a vytvoril nebezpečnú dopravnú situáciu, preto ho po odbočení nasledoval, pretože situáciu si chcel vyjasniť. Keď prišiel k poškodenému, ten ho prvý udrel a on ho potom v obrane udrel tiež do oblasti tváre. Uvádzal, že pokiaľ by nebol napadnutý poškodeným, sám by nezaútočil.
Výpovedi obžalovaného zodpovedá aj výpoveď jeho syna L. K., ktorý rovnako ako obžalovaný popísal dopravnú situáciu i následné konanie poškodeného. Poškodeného potom nasledovali autom, lebo otec sa ho chcel opýtať, prečo tak reagoval. Aj podľa tohto svedka poškodený zaútočil prvý, obžalovaný ho udrel tiež, pričom spadli na zem. Otca potom odtiahol a odišli preč.
Svedok R. S. videl pred predajňou LIDL svojho kamaráta - obžalovaného, ako sa naťahuje s ďalšou osobou, ktorá rozhadzovala rukami a asi začala konflikt. Potom videl, že obžalovaný aj s poškodeným spadli na seba na zem, pričom poškodený bol naspodu.
Na druhej strane poškodený jednoznačne tvrdil, že obžalovaný mu nedal prednosť v jazde napriek tomu, že bol na hlavnej ceste, čo ho nahnevalo. Predbehol nákladné auto riadené obžalovaným, pričom pri predbiehaní zatrúbil. Tým chcel upozorniť na porušenie predpisov zo strany obžalovaného a týmto to považoval za ukončené. Keď odbočil k predajni LIDL a vystupoval z auta, videl prichádzať obžalovaného od nákladného auta, ten mu pred jeho vozidlom začal nadávať a potom ho nečakane udrel. Následne spadol na zem, kde sa ho obžalovaný snažil zasiahnuť, on sa bránil a nepopiera, že pritom mohol udrieť obžalovaného. Výpovedi poškodeného v plnom rozsahu zodpovedá aj výpoveď jeho manželky.
Z uvedeného vyplýva, že proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, ktoré sa vzájomne vylučujú. Na jednej strane tvrdenie obžalovaného, že konflikt vyprovokoval poškodený, ktorý ho chcel udrieť a preto sa bránil tak, že udrel poškodeného. Jeho výpovedi zodpovedali aj výpovede jeho syna a jeho kamaráta.
Na druhej strane tvrdenie poškodeného, že obžalovaný nedaním prednosti v jazde spôsobil, že tento musel prudko reagovať, preto obžalovaného predbehol a pri obiehaní zatrúbil. Neskôr odbočil pred obchodný dom, kde chcel nakúpiť, pričom prišiel k nemu obžalovaný, ktorý mu najprv nadával a potom ho udrel do tváre. Jeho výpoveď potvrdzuje aj výpoveď jeho manželky.
Krajský súd potom musel pri hodnotení protichodných tvrdení vychádzať zo situácie, ktorá vznikla v cestnej doprave a ktorú spôsobil obžalovaný. S jeho konaním prejavil nesúhlas obiehaním a trúbením poškodený. Obžalovaný napriek tomu, že riadil také nákladné motorové vozidlo, kde bol náklad podliehajúci skaze, odbočil za poškodeným pred obchodný dom, teda mimo jeho plánovanej trasy, kde došlo potom aj ku konfliktu. Obžalovaný je fyzicky zdatný a už aj v minulosti bol odsúdený za ublíženie na zdraví, aj keď sa hľadí na neho ako na neodsúdeného, svedčí to o jeho povahových rysoch.
Aj krajský súd preto uveril tvrdeniu poškodeného, ktorý zatrúbením na obžalovaného, porušujúceho dopravné predpisy, považoval túto situáciu za vybavenú. Poškodený ani neregistroval, že obžalovaný
odbočoval za ním. Konflikt sa odohral pred autom poškodeného, z čoho vyplýva, že to bol práve obžalovaný, ktorý tam prišiel. Následne udrel nečakane poškodeného, ktorému spôsobil zlomeninu nosa. Aj obžalovaný síce utrpel podľa lekárskej správy drobné zranenie, čo poškodený nespochybňoval, pretože uviedol, že po tom, ako spadli, ako sa spamätal z otrasu, začal sa brániť a mohol udrieť obžalovaného. Vychádzajúc z uvedeného neobstojí potom tvrdenie obžalovaného, že jednal v nutnej obrane, a to i preto, ako sám uvádza, že sa jednalo o vzájomné napádanie, čo vylučuje nutnú obranu.
Správne si počínal potom okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože na mieste verejnosti prístupnom (ktorým obsadené parkovisko nepochybne je) sa dopustil hrubej výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne ublížil na zdraví.
Okresný súd nepochybil, keď uložil obžalovanému peňažný trest nad spodnou hranicou zákonom určenej sadzby. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol obžalovaný úmyselne zmariť, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o náhrade škody, keď zaviazal obžalovaného k náhrade škody bolestného tak, ako určil znalec.
.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.