Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20S-9-2015.pdf
PDF · 94.85 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Q., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. UPS/US1/SSVOPHN/ SOC/2014/1583-0002 BX zo dňa 19.11.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. k.: ZA1/OPVHN/SOC/2014/6282 zo dňa 26.08.2014 rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov (ďalej aj Zákon o pomoci v hmotnej núdzi) žalobcovi odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 45,10 Eur mesačne od 01.08.2014. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa nedostavil na Mestský úrad Žilina za účelom prevzatia ponuky na vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne, pritom bol upozornený, že v prípade nedostavenia sa na určené miesto a v určenom čase, pomoc v hmotnej núdzi bude znížená o 61,60 Eur mesačne v zmysle ponuky, t.j. od 01.08.2014. Príjemca B. E. sa na mestský úrad dňa 22.07.2014, kedy sa mal dostaviť na Mestský úrad Žilina za účelom prevzatia ponuky na vykonávanie pracovných činností, nedostavil a ani svoju neúčasť neospravedlnil, čo sa považuje za odmietnutie ponuky. Poukázal na § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 25 ods. 2 cit. zákona. Prvostupňový správny orgán rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur je v zmysle § 10 ods. 3 cit. zákona znížená o sumu 61,60 Eur z dôvodu odmietnutia ponuky na vykonávanie pracovnej činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Opravou prvostupňového rozhodnutia č. k. 2014/434591/Kk zo dňa 16.10.2014 prvostupňový správny orgán opravil prvostupňové správne rozhodnutie tak, že nesprávnu časť odôvodnenia: ... Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur je v zmysle § 10 ods. 3 znížená o sumu 61,60 Eur z dôvodu odmietnutia ponuky na vykonávanie pracovnej činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne, nahradil správnou časť odôvodnenia, ktorá znie: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 45,10 Eur je v zmysle § 10 ods. 3 znížená o sumu 61,60 Eur z dôvodu odmietnutia ponuky na vykonávanie pracovnej činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.k. UPS/US1/SSVOPHN/SOC/2014/1583-0002 BX zo dňa 19.11.2014 odvolanie žalobcu a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že odvolateľ bol dňa 19.03.2014 poučený v súvislosti s aplikáciou § 10 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, čo potvrdil svojím podpisom. Bol tiež poučený, že nedoručenie tlačiva „ponuka“ bude považované za odmietnutie ponuky, čo bude mať za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o 61,60 Eur. Na tomto tlačive je uvedená poznámka, že dňa 22.07.2014 sa odvolateľ nedostavil na Mestský úrad v Žiline, čo sa považuje za odmietnutie ponuky a na túto skutočnosť bol náležite upozornený. V súlade s § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka v hmotnej núdzi automaticky znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorému je ponúknuté vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne a tento sa ich nezúčastní. Odvolací orgán na argumenty odvolateľa ohľadne nútených prác neprihliadol z dôvodu, že Zákon o pomoci v hmotnej núdzi nehovorí ani o práci a ani o práci vhodnej podľa dosiahnutého vzdelania, ale používa termín „činnosť“. Zákon predpokladá, že prijímateľ dávky v hmotnej núdzi vykoná činnosť v rozsahu 32 hodín, a to buď formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného právneho predpisu alebo na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenia mimoriadnej situácie atď. Ak prijímateľ dávky v hmotnej núdzi tento zákonný predpoklad nesplní, dávka sa bez ďalšieho znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní. Odvolací orgán ďalej nie je príslušný na posudzovanie, či určitý právny predpis je alebo nie je v súlade s Ústavou SR, na to je príslušný Ústavný súd SR.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, v ktorej ako žalobné body uviedol. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné rozhodnutie odporuje čl. 18 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 2 ods. 1 Dohovoru MOP č. 29 o nútenej alebo povinnej práci, čl. 4 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 8 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Žalobca je presvedčený, že sa jedná o nútené práce, ktoré odporujú čl. 18 ods. 1 Ústavy SR. Ústava SR je nadradená zákonu č. 417/2013 Z.z. Okrem toho tieto rozhodnutia odporujú medzinárodným zmluvám, ktoré SR ratifikovala. Nútené práce zakladajú priamu a nepriamu diskrimináciu, pretože priznávajú vymedzeným skupinám osôb v hmotnej núdzi oslobodenie od povinnosti zúčastňovať sa na nútených prácach. Taktiež nie všetkým osobám v hmotnej núdzi bolo ponúknuté vykonávanie nútených prác, žalobcovi však bolo protiústavné vykonávanie nútených prác vnútené, čo žalobca považuje za učebnicový príklad diskriminačného správania. Ďalej poukázal, že zákonodarca v § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. kogentne stanovil, že sa dávka znižuje o pevnú sumu 61,60 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca poberal dávku len vo výške 45,10 Eur, zastáva názor, že toto ustanovenie nemožno aplikovať na jeho prípad, t.j. nevzťahuje sa na žalobcu. Ak by mal zákonodarca v úmysle odňať aj alikvótnu časť dávky, ustanovil by to v zákone č. 417/2013 Z.z. Žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň žiadal, aby krajský súd prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania pred ústavným súdom o nesúlade § 10 ods. 3-11 zákona č. 417/2013 Z.z. a bodov 1-7 zákona č. 308/2014 Z.z. s Ústavou SR, s Dohovorom MOP č. 29 o nútenej alebo povinnej práci, s čl. 4 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 8 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.03.2015. Zotrval na právnom posúdení, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, najmä že sa nejedná o prácu vhodnú podľa dosiahnutého vzdelania, ale zákon používa termín „činnosť.“ Ďalej konštatoval, že už v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že nie je príslušný na posudzovanie, či určitý právny predpis je alebo nie je v súlade s Ústavou SR. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa § 25 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi je samotné odmietnutie ponuky vystavenej dňa 03.07.2014. Žalovaný je povinný rešpektovať platné právne predpisy a postupovať v zmysle nich, v tomto prípade v zmysle Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a teda žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné. Žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 20S/9/2015-27 zo dňa 31.05.2015 návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. zamietol.
Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 08.09.2015, na ktoré sa žalobca nedostavil. Ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní a nepožiadal, aby súd z dôležitého dôvodu odročil pojednávanie na iný termín, ani nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní. Preto Krajský súd v Žiline prejednal vec bez prítomnosti žalobcu.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.11.2014, ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. 12) § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 29) § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. 33) Zákon č. 406/2011 Z.z.
Podľa § 10 ods. 8 písm. f) cit. zákona, odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) nebolo ponúknuté.
Podľa § 18 ods. 7 cit. zákona, pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma určená podľa § 15 je nižšia ako 1 euro.
Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.
Krajský súd v Žiline posudzoval konkrétne žalobné námietky žalobcu a konštatuje, že obe tieto námietky sú nedôvodné.
Čo sa týka prvej žalobnej námietky, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie sú nezákonné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi je protiústavný, súd konštatuje nasledovné: Krajský súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a na predloženie veci Ústavnému súdu SR ohľadne posúdenia ústavnosti tohto ustanovenia s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktoré SR ratifikovala a je nimi viazaná, a to z dôvodov uvedených v uznesení č.k. 20S/9/2015-27 zo dňa 31.05.2015. Súd v ňom uviedol, že Ústavný súd SR už prijal na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ustanovení § 10 ods. 3 až 11 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi (jedná sa o body 2. až 7. čl. I z.č. 308/2014 Z.z., ktorý novelizoval uvedený zákon) s Ústavou SR. Preto nie je možné v tejto veci podať nový návrh. Čo sa týka návrhu žalobcu na vyslovenie nesúladu bodu 1 čl. I zákona č. 308/2014 Z.z., súd konštatoval, že sa jedná konkrétne o ustanovenie § 4 ods. 3 písm. v) Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktoré v danej veci nebolo vôbec aplikované a preto ho nie je možné ani v tejto veci podrobovať testu ústavnosti.
Krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 8/2014-41 zo dňa 27.05.2015 o súlade § 10 ods. 3-11 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2
a čl. 39 ods. 2 Ústavy SR, ktorým návrhu skupiny poslancov Národnej rady SR nevyhovel. V odôvodnení sa, čo sa týka námietky nerovnakého zaobchádzania s poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, uvádza, že napadnuté ustanovenia zákona svojou podstatou nesmerujú proti určitej vymedzenej skupine, ale ich účinky sa dotýkajú homogénnej skupiny osôb potenciálnych poberateľov dávky v hmotnej núdzi, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Ani navrhovatelia v návrhu neuviedli žiadnu osobitnú skupinu, a to ani na základe „iného postavenia“, proti ktorým by zákon smeroval alebo ktorých by staval do iného postavenia než majoritu. Diferenciácia osôb do jednotlivých skupín, majúc na mysli poberateľov dávky s aktívnou participáciou a pasívnych poberateľov dávky v hmotnej núdzi, je až následkom aplikácie a realizácie Zákona o hmotnej núdzi a nie kritérium jeho uplatňovania. Začlenenie žiadateľa o dávku do tej ktorej skupiny bude závisieť jednak od jeho vlastnej schopnosti vykonávať požadované práce a jednak od ponukových možností. Je na rozhodnutí obce, aký spôsob alebo aké kritériá výberu žiadateľov zvolí pri nedostatku ponuky činností podľa § 10 ods. 3 Zákona o hmotnej núdzi, vždy však musí konať nediskriminačne. Konštatoval, že v prípade napadnutého zákona absentuje odlišovacie kvalifikačné kritérium ako podmienka na ďalšie úvahy o možnej diskriminácii. Podstata návrhu smerovala len proti ustanoveniu § 10 ods. 3 Zákona o hmotnej núdzi, ostatné ustanovenia zákona boli namietané len z dôvodu, že v § 10 sú ods. 3 až 11 navzájom previazané. Z toho dôvodu ústavný súd nevyhovel návrhu ako celku bez bližšieho vyjadrenia k ďalším napádaným ustanoveniam, ktoré sú na § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi vecne naviazané. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnuté ustanovenia nie sú v rozpore s ústavným poriadkom SR a návrhu preto nevyhovel.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. Takýmto rozhodnutím je aj vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 8/2014-41. Súd preto bez ďalšieho konštatuje, že ustanovenia § 10 ods. 3-11 Zákona o hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov sú v súlade s Ústavou SR. Námietkou žalobcu, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR z dôvodov uvedených v žalobe, sa súd ďalej nemohol zaoberať, keďže je viazaný nálezom Ústavného súdu SR ohľadne ústavnosti týchto ustanovení.
Pokiaľ žalobca namietal, že tieto ustanovenia Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sú v rozpore s ďalšími ním citovanými medzinárodnými dohovormi, súd poukazuje, že Ústavný súd SR vo svojom náleze PL.ÚS 8/2014-41 posudzoval súlad § 10 ods. 3-11 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. V zmysle tohto ústavného článku sa konkrétna právna norma posudzuje nielen z pohľadu „autonómneho“ výkladu založeného výlučne na Ústave SR, ale aj v zmysle príslušných medzinárodných záväzkov, ktorými je SR viazaná. Prevažná časť základných práv a slobôd obsiahnutých v druhej hlave Ústavy SR totiž predstavuje ústavnú transformáciu medzinárodných záväzkov SR v oblasti medzinárodno-právnej zmluvnej úpravy základných práv a slobôd. Teda aj pokiaľ návrh skupiny poslancov SR smeroval len k posúdeniu súladu konkrétneho zákonného ustanovenia s Ústavou SR, v konaní o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR sa konkrétny legálny pojem, v danom prípade právo na pomoc v hmotnej núdzi, vykladá nielen v zmysle Ústavy SR, ale aj za aplikácie interpretačných pravidiel medzinárodného zmluvného práva. Obmedzenie výkladu na vnútroštátny výklad by v konkrétnom prípade mohlo totiž viesť aj k založeniu medzinárodno-právnej zodpovednosti SR za nerešpektovanie medzinárodných záväzkov (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 5/1993). Ústavný súd teda v tomto type konania preskúmava súlad namietaného právneho predpisu aj s medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná. V danom prípade z nálezu Ústavného súdu SR PL.ÚS 8/2014-41 nevyplýva, že by dotknuté ustanovenia Zákona o pomoci v hmotnej núdzi boli v rozpore s akýmikoľvek medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná. Táto námietka žalobcu je taktiež v celom rozsahu nedôvodná.
Žalobca namietal aj nesúlad čl. 1 bod 1 čl. I zákona č. 308/2014 Z.z. s Ústavou SR a vymedzenými medzinárodnými dohovormi. K tomu súd konštatuje (uvedené konštatoval už v uznesení č.k. 20S/9/2015-27 z 31.05.2015), že sa jedná o § 4 ods. 3 písm. v) zákona č. 417/2013 Z.z., ktorý bol týmto bodom zákona č. 308/2014 Z.z. novelizovaný. Keďže toto ustanovenie v danom prípade nebolo aplikované, nejedná sa o také ustanovenie, ktoré by súviselo s prejednávanou správnou vecou a preto táto námietka nemôže byť vo svojej podstate dôvodná.
Ďalšia žalobná námietka tkvela v tom, že bol nesprávne aplikovaný § 10 ods. 3 cit. zákona, keďže podľa žalobcu zníženie dávky o pevnú sumu 61,60 Eur nemožno aplikovať na jeho prípad, keďže poberal dávku
len vo výške 45,10 Eur. Súd považoval túto námietku za účelovú. Zákonodarca jednoznačne v § 25 ods. 2 cit. zákona konštatuje, že pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi. V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné, že okolnosti rozhodujúce pre nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa zmenili na základe tej skutočnosti, že žalobca sa nezúčastnil na vykonávaní činnosti, resp. prác uvedených v § 10 ods. 3 písm. a), b), c) Zákona o hmotnej núdzi, a to v rozsahu 32 hodín mesačne. Táto právna skutočnosť má potom za následok zníženie dávky o sumu 61,60 Eur a to za predpokladu, že poberateľ dávky poberá dávku aspoň v takejto výške. Ak poberateľ dávky poberá sumu nižšiu ako 61,60 Eur, dávka sa mu nezníži, ale v zmysle § 25 ods. 2 cit. zákona sa mu odníme ako celok. Nie je priliehavé v danom prípade usudzovať (ako to konštatuje žalobca v žalobe), že pokiaľ nie je možné znížiť dávku fixne o 61,60 Eur, nie je vôbec možné pristúpiť k zníženiu, resp. odňatiu dávky. Uvedený postup by znamenal diskrimináciu tých poberateľov dávky, ktorí poberali dávku aspoň vo výške 61,60 Eur a ktorým by bola dávka odňatá alebo znížená o túto sumu, voči tým poberateľom dávky, ktorí poberali menej ako 61,6 Eur, ktorým by napriek splneniu zákonných podmienok uvedených v § 10 ods. 3 cit. zákona nebolo možné dávku odňať. Súd taktiež poukazuje na to, že žalobca sa striktne opiera len o gramatický výklad ustanovenia § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, a to konkrétne sumy 61,60 Eur, ktorá podľa neho len táto môže byť odpočítaná z dávky. Je však potrebné použiť teleologický výklad tejto právnej normy v kontexte logického výkladu. Ten potom jednoznačne vedie k záveru, že pokiaľ je samotná dávka priznaná v nižšej sume ako 61,60 Eur, možno odňať aj túto nižšiu sumu, keďže možno dávku znížiť aj o vyššiu sumu, a to o sumu 61,60 Eur (argumentum a maiori ad minus). Nie je teda racionálny taký výklad, ktorý by umožňoval znížiť dávku o len vyššiu sumu, ale neumožňoval by ju znížiť o sumu nižšiu. Takýmto výkladom by pri interpretácii tejto právnej normy došlo k prílišnému formalizmu, ktorý môže viesť až k ústavne nekonformnému výkladu právnej normy.
Krajský súd v Žiline neprihliadol na ďalšie žalobné námietky žalobcu uvedené v elektronickom podaní bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré došlo krajskému súdu dňa 07.09.2015, t.j. po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 O.s.p., keďže v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. žalobca môže rozširovať rozsah napadnutého rozhodnutia len v lehote podľa § 250b O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil krajský súd žalobu ako v plnom rozsahu nedôvodnú a preto ju zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.