Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-44-2022.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Subarea
7CoE/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej, v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, proti povinnému: D. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom D. O. XX, I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Kuna, Exekútorsky úrad Bratislava, so sídlom Miletičova 20, Bratislava, nástupca po odvolanej súdnej exekútorke JUDr. Denise Uhríkovej, náhradníčke pôvodnej súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej, pod sp. zn: EX 441/2009, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 3.10.2013 č.k. 38Er/845/2009-8 takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok) a zastavil ju (II. výrok). Oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 52,15 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (III. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že súdna exekútorka poverená vykonaním exekúcie šetrením zistila, že povinný dňa 16.4.2012 zomrel. Dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn.: 24D/338/2012 a uznesením zo dňa 21.8.2012 bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.9.2012. Na základe toho súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože povinný dňa 16.4.2012 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 OSP, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 Exekučného poriadku a ustanovení vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 52,15 Eur a na ich úhradu v zmysle § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. 4. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
5. Oprávnený v zákonnej lehote podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,15 Eur a navrhol exekúciu zastaviť.
6. Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. V tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu ich pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.4.2009, teda včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa §
203 ods.2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Preto má oprávnený za to, že nie je daný zákonný dôvod, aby znášal trovy zastaveného exekučného konania, pretože zastavenie exekúcie nezavinil.
7. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že podnetu na zastavenie exekúcie predchádzalo Uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn.: 24D/338/2012-21, Dnot 113/2012 zo dňa 21.8.2012, ktorým bolo dedičské konanie po poručiteľovi zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa najvyšší súd stotožnil s názorom Generálneho prokurátora SR, podľa ktorého ak povinný v priebehu exekučného konania zomrie a dedičské konanie sa skončí zastavením z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, súd má exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.h) Exekučného poriadku. Pričom v zmysle § 196, §200 ods.1,2, §203 ods.2 Exekučného poriadku súdny exekútor má zákonný nárok na trovy exekúcie. Preto navrhol uznesenie v časti výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdiť.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), potom čo mu bol súdom prvej inštancie predložený spis spolu s odvolaním oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom vo výroku o náhrade trov exekúcie (III. výrok), predtým ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia preskúmal obsah spisu a zistil, že je potrebné vec vrátiť súdu prvej inštancie.
9. Uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie odvolaním napadnuté neboli. Odvolaním bol napadnutý výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie.
10. V posudzovanom prípade exekučné konanie začalo návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 3.4.2009. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401.html> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval otázku prípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie podľa právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (odvolanie oprávneného bolo podané dňa 17.10.2013), t.j. podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len OSP).
14. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
15. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
16. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
17. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 do 30.06.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
18. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 do 30.06.2016 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z.z. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
19. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t.j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
20. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
21. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie, či už podané do 31.10.2013 alebo po 1.11.2013, smerovalo proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 do 30.6.2016.
22. Vzhľadom na to, že v danom prípade o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, ktorého rozhodnutie sa podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP zo zákona zrušilo (z dôvodov uvedených v bode 20 a 21 tohto rozhodnutia), odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného proti výroku o náhrade trov konania má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie a nie odvolací súd, ktorý nie je na rozhodnutie funkčne príslušný.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).