Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-453-2014.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/453/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporkyni: S. O., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, Č., o zaplatenie 825,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 597,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy od 12.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 77,35 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal k zaplateniu sumy 825,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 825,- Eur od 12.10.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 19,80 Eur za každý začatý mesiac omeškania od mesiaca októbra 2013 do januára 2014, spolu 79,20 Eur, všetko titulom nesplateného úveru. Súčasne uplatnil náhradu trov konania.
Súd vec rozhodol podľa § 115a a § 200ea O.s.p., podľa ktorých v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, pričom za drobný spor sa považuje spor s predmetom konania do 1.000,- Eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o úvere č.320131123 zo dňa 30.05.2013, predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 19.03.2014, poštovými podacími hárkami, obchodnými podmienkami poskytovania úveru a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 30.05.2013 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere na sumu 600,- Eur za odplatu úveru vo výške 228,- Eur. Zmluvou sa odporkyňa zaviazala celkovú sumu vo výške 828,- Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to 3 splátky po 3,- Eur a 10 splátok po 81,90 Eur s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila odporkyňa podpisom zmluvy o úvere.
Odporkyňa celkovo ku dňu podania návrhu uhradila 3,- Eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok a v predžalobnej upomienke ju upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku odporkyni oznámil, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplatu za úver) sa stal splatným ku dňu 11.10.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ neevidoval žiadnu ďalšiu úhradu a dlžná suma tak predstavovala 825,- Eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou za úver v celkovej sume 828,- Eur a čiastkou uhradenou odporkyňou vo výške 3,- Eur).
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku vo výške 3,3% z úveru, t.j. 19,80 Eur za každý mesiac omeškania t.j. celkom 79,20 Eur za 4 mesiace a zákonný úrok z omeškania.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
V danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, dňa 30.05.2013. Na základe tejto navrhovateľ poskytol dočasne peňažné prostriedky odporcovi na kúpu tovaru , a tento sa zaviazal vrátiť celkovú dlžnú sumu, ktorá je súčtom výšky úveru a úroku .
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj povinnosť spotrebiteľa.
Súd ďalej posudzoval, či uzatvorená typová spotrebiteľská zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by na škodu odporcov vystupujúcich pri uzatvorení statuse spotrebiteľa zakladali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa z dlžnej sumy 600,- Eur (t.j. sumy poskytnutého úveru) uhradila sumu v celkovej výške 3,- Eur. Celková dlžná suma, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi tak činí sumu 597,- Eur. Ide o rozdiel medzi sumou, ktorá bola odporkyni reálne titulom úveru poskytnutá a tým, čo odporkyňa doposiaľ uhradila.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal navrhovateľovi zákonné úroky z omeškania v zmysle citovaných ustanovení.
Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na skutočnosť, že v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 7C/177/2011, v rozsudku zo dňa 09.07.2012 bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poplatok za správu úveru nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú navrhovateľom, a teda nemôže predstavovať dojednanie týkajúce sa ceny. Správa úveru nie je službou pre spotrebiteľa a podľa názoru súdu táto je výhradne v záujme veriteľa, ktorý prostredníctvom svojho vnútorného vedenia sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.09.2012. Vzhľadom k už uvedenému právnemu posúdeniu súd v danom prípade už k vysloveniu neprijateľnosti uvedeného dojednania nepristúpil.
Rovnako za neprijateľnú podmienku súd vyhodnotil aj dojednanie v zmluve o úvere týkajúcu sa zmluvnej pokuty o tom, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 19,80 Eur za každý kalendárny mesiac až do zaplatenia. Obe tieto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto sú absolútne neplatné.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 Ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V danom prípade mal navrhovateľ v konaní úspech v 72,36% a odporkyňa v 27,64%. Navrhovateľovi tak patrí z uplatnených trov konania náhrada vo výške 44,72%. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 54,- Eur a právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur ( v tom odmena za dva úkony právnej pomoci po 51,45 Eur, dvakrát režijný paušál vo výške 8,04 + 20% DPH). Spolu so zaplateným súdnym poplatkom predstavujú trovy navrhovateľa sumu 172,98 Eur, z toho 44,72% predstavuje sumu 77,35 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
" rozhodoval vylúčený sudca,
" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).