Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-40-2015.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/40/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava 821 02, IČO: 35 855 673 proti žalovanej: G. F.Č., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 349,22 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 109,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 109,22 eura od 24.05.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.2.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 349,22 eura, z toho sumy 109,22 eura za neuhradené služby a sumy 240,- eur ako náhradu škody, všetko spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 24.05.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril zmluvu č. K. (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal žalovanej 1 SIM kartu na využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. Škoda vo výške 240,- eur mu vznikla za odpredaný mobilný telefón E. S. C. X.. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. škodu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom tento svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas za poskytnuté služby počas doby viazanosti porušila.
Žalovaná sa k doručenej žalobe napriek výzve súdu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor a z listinných dôkazov: zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, pokusu o pokonávku, faktúr žalobcu, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcu zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. K. uzatvorenou účastníkmi konania dňa 8.11.2012 s poukazom na § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné podmienky spoločnosti, žalobca poskytol žalovanej 1 SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXXX za účelom sprístupnenia služieb žalobcu aktivovaním SIM karty . V zmysle Dodatku k zmluve č. K. zo dňa 08.11.2012 predal žalobca účastníkovi (žalovanej) mobilný telefón E. S. C. X. so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 10,- € (čl. 1 bod 1.2), s tým, že účastník si je vedomý, že jeho bežná maloobchodná cena bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH je 250,- €. V bode 2.5. Dodatku k Zmluve bolo vyhlásenie účastníka (žalovanej) si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2., 2.3. alebo 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Podľa č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby až na základe predloženia faktúry.
Pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávok za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 109,22 eura za obdobie od 01/2013 do 03/2013 a zároveň žalovanú vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 240,-€, a to najneskôr do 23.5.2013.
Faktúrami vystavenými žalovanej na základe predmetnej zmluvy a dodatku k nej,
- zo dňa 23.01.2013, splatnou 6.2.2013, v sume 45,17 €,
- zo dňa 23.02.2013, splatnou 9.3.2013, v sume 45,45 €,
- zo dňa 23.02.2013, splatnou 9.3.2013, v sume 5,- €,
- zo dňa 23.03.2013, splatnou 6.4.2013, v sume 15,20 €, žalobca vyfakturoval žalovanej za poskytnuté telekomunikačné služby celkove sumu 110,82 €.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických komunikáciách), elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o elektronických komunikáciách, verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
Podľa § 5 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.
Podľa § 5 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z listinných dôkazov vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku k tejto zmluve, na základe ktorých sa žalobca zaviazal zriadiť žalovanej potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby a žalovaná sa zaviazala platiť za služby poplatky a cenu podľa cenníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej mal súd preukázané, že žalovaná svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnila, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované obdobie žalovaná cenu služieb vo výške 109,22 eura nezaplatila. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná žalobcom doloženými faktúrami. Súd priznal preto žalobcovi žalovanú sumu 109,22 eura ako nezaplatené plnenie zo zmluvy a jej dodatku za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia, a žalobe v tejto časti vyhovel.
Pretože je žalovaná preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od nej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., úrok žiadal odo dňa nasledujúceho po dni dodatočnej lehoty splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.5.2013, odkedy bola žalovaná v omeškaní so splatením dlhu. Z uvedených dôvodov považoval súd uplatnený úrok z omeškania za dôvodný v časti súdom priznanej istiny vo výške 109,22 eura a vyhovel aj tejto časti žaloby.
Za nedôvodnú považoval však súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 240,- € (spolu k tejto sume požadovanému úroku z omeškania), predstavujúcej rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou (250 € - 10 €). Žalobca uplatnenú náhradu škody odôvodnil tým, že škoda mu vznikla za odpredaný mobilný telefón, pričom uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. škodu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom tento svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas za poskytnuté služby počas doby viazanosti porušila.
Z hľadiska právneho by uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody bolo možné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Žalobca však nepreukázal na strane žalovanej také porušenie zmluvnej povinnosti a s tým súvisiaci vznik škody, ktoré by boli navzájom v príčinnej súvislosti. O porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou sa nejedná, ak z platne uzavretej kúpnej zmluvy nadobudla predmet kúpy, a to mobilný telefón za dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna cena dohodnutá aj so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny zostáva vždy dohodnutou kúpnou cenou, preto predmet nadobudnutý takouto kúpou a jeho prevzatie a následné užívanie je v súlade so zmluvou a teda právom. Pokiaľ žalobca sledoval účel, ktorý teraz tvrdí, uvedené mal dosiahnuť iným spôsobom, a to upravením právnej podmienky priamo v zmluve. Dohoda účastníkov zmluvy o kúpnej cene bez ďalšieho nemôže byť menená a vykladaná inak v závislosti od správania sa účastníka tak, aby žalobca docielil vrátenie sumy, ktorá sa má rovnať rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu. V súvislosti s porušením povinností žalovanou, ktoré súvisia so zmluvnými dojednaniami a to poskytovaním služieb a platením ceny za tieto služby, nič nebránilo žalobcovi platným a zákonným spôsobom dohodnúť také zmluvné podmienky, ktoré postihnú účastníka zmluvy a to žalovanú, pre prípad porušenia jej zmluvných povinností, avšak nezávisle od časti úkonu, ktorým je kúpna zmluva, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k mobilnému telefónu. Žalobcovi v dôsledku tvrdeného porušenia kúpnej zmluvy škoda nevznikla, pričom aj v prípade nezotrvania žalovanej v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním žalovanej, a to porušením povinnosti riadne a včas platiť za cenu služieb a s tým súvisiace prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok žalobcu na náhradu škody nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka zmluvy, teda žalovanej uvedeného v čl. 2.5. Dodatku k Zmluve, podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2., 2.3. alebo 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Žalovaná ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu vyhlasovať, že porušením určitých povinností z iného zmluvného záväzku (poskytovanie služieb a platenie ceny) vzniká škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito skutočnosťami nie je priama príčinná súvislosť. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie 240,- eur s príslušenstvom zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo táto si návrhom neuplatnila priznanie náhrady trov tohto konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Súd aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že žalovaná je tým účastníkom konania, ktorý má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 349,22 eura, no priznaná mu bola suma 109,22 eura, čo predstavuje úspech žalobcu 31,28 %, resp. úspech žalovanej 68,72 % (neúspech žalobcu).
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)