Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. E., V.. XX.XX.XXXX, bytom u starej matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: V. E., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. R. XX, B..Č.. P. L. I. na neznámej adrese a otca: neuvedený, o návrhu na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky K. E., V.. XX.X.XXXX, P. Y. R. Č.. XX, občianka SR, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého V. E., V.. X.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky K. E., I.. R., V.. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. R. XX s účinnosťou od 8.9.2015, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Matka mal. V. je povinná prispievať na výživu maloletého v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 8.9.2015, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky K. E..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Stará matka mal. V., K. E., sa návrhom doručeným súdu 18.5.2015 domáhala , aby jej súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti jej vnuka, keďže otec dieťaťa je neznámy a matka sa o dieťa nezaujíma, nestará sa o neho a dieťa má už i tak vo svojej domácnosti.

Stará matka žiadala zveriť jej dieťa a určiť výživné s účinnosťou od dňa pojednávania, t.j. od 8.9.2015.

Matka maloletého si návrh, listiny súdu, poučenie o jej právach i výzvu vyjadriť sa k návrhu prevzala, ale k návrhu sa nevyjadrila a ani sa nedostavila a pojednávanie. Nakoľko sa z pojednávania ani neospravedlnila, súd konal a rozhodol i bez jej prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky a kolízneho opatrovníka dieťaťa, rodným listom maloletého dieťaťa, správou Obce Y. R., výpisom z registra trestov na starú matku, lekárskymi správami o zdravotnom stave starej matky a dieťaťa, správou Sociálnej poisťovne, správou kolízneho opatrovníka, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, čestným prehlásením, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Mal. V. je dieťa narodené matke V. E., narodenej X.XX.XXXX. Z obsahu rodného listu dieťaťa súd zistil, že nikto nie je ako biologický otec dieťaťa uvedený.

Stará matka býva s manželom, ich dvomi maloletými deťmi a s mal. V. v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej manžela. Manžel starej matky je zamestnaný a podľa jej vyjadrenia má mesačný netto príjem 600 eur. Podľa slov starej matky majú mesačné výdavky s bývaním v dome za elektrinu 45 eur, plyn ani vodu nemajú, používajú obecnú studňu. Stará matka má s manželom vyživovaciu povinnosť k svojim dvom deťom, R., V.. XX.X.XXXX D. L., V.. XX.X.XXXX. Stará matka je evidovaná ako nezamestnaná od 1.1.2015, v období od 1.1.2015 do 9.6.2015 poberala dávku v nezamestnanosti. Poberá rodinné prídavky na dve deti spolu po 47,07 eur.

K dôvodu samotného návrhu stará matka uviedla, že otec dieťaťa nie je určený v rodnom liste a vlastná matka sa o V. nestará, nemá oňho záujem. Odišla pracovať do Rakúska. Za dieťaťom sa prišla matka pozrieť začiatkom roku 2015, ostala u nej jeden týždeň. Následne prišla V. pozrieť až cez leto 2015 a ostala doma tri dni. Matka dieťaťa nie len že nechodí za synom, ale sa ani len telefonicky na neho neinformuje ( napr. či nie je chorý alebo či niečo nepotrebuje), neposiela na dieťa ani žiadne výživné. Stará matka nemá vedomosť, kde presne sa matka V. v súčasnosti zdržiava a pracuje. Síce jej povedala, že robí v pizzerii ale stará matka jej neverí. Dodala, že podľa informácií by mala bývať u priateľa , ktorý má tri deti.

Stará matka uviedla súdu aj dôvod svojej nezamestnanosti. Minul rok bola zamestnaná s netto mesačným príjmom cca 400 eur. Pracovný pomer ukončila ona z dôvodu, že jej syn R. nastúpil do prvého ročníka, nechcelo učiť a ona chcela naňho dohliadnuť pri príprave na vyučovanie.

Z výpisu z registru trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 20.7.2015 mal súd preukázané, že stará matka nie je ani len podmienečne odsúdená na výkon trestu odňatia slobody alebo na iný trest.

Zo správy Obce Y. R. mal súd preukázané, že matka maloletého sa v decembri 2014 vydala za občana Tureckej republiky a spolu prechodne žijú v Rakúskej republike. Matka pravidelne cestuje do zahraničia, preto je nútená syna zverovať do starostlivosti svojej matky K. E.. Stará matka K. E. je matkou 6 detí, z ktorých sú 4 už dospelé. Stará matka s manželom zabezpečuj všetkým deťom náležitú starostlivosť a stará matka má všetky predpoklady pre výchovu mal. vnuka V..

Zo správy všeobecnej lekárky MUDr. Plankovej mal súd preukázané, že mal. V. J.e sledovaný, liečený pre Downov syndróm - geneticky potvrdený. Zdravotný stav dieťaťa vyžaduje pravidelné sledovanie v neurologickej ambulancii, na ktoré matka s dieťaťom nechodila. Naposledy bol chorý v mesiaci júl 2015. V súčasnosti s dieťaťom chodí na vyšetrenia jeho stará matka, lebo matka od dieťaťa odišla. Na vyšetrenia do neurologickej ambulancie pre deti s Downovým syndrómom sa s dieťaťom nechodí.

Zo správy lekára MUDr. Sivoňa mal súd preukázané, že zdravotný stav K. E.D. je stabilizovaný, môže jej byť zverené dieťa do starostlivosti.

Mal. NS. je plienkový, do škôlky nechodí, trpí Downovým syndrómom. Celú starostlivosť o mal. V., výživu a výchovu zabezpečuje stará matka. Podľa starej matky je V. na ňu zvyknutý, nemá s jeho výchovou žiadne problémy.

Kolízny opatrovník v rámci záverečného vyjadrenia odporučil zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorej domácnosť bola prešetrená a o maloletého bolo riadne postarané.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti..

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.20015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vyvodil z vykonaného dokazovania ten právny záver, že návrh na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky bol podaný dôvodne. Vzhľadom na lekárske správy je súd presvedčený, že v súčasnosti vyžaduje záujem maloletého dieťaťa zveriť ho do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd vychádzal zo skutočnosti, že matka neprejavuje reálne žiadny skutočný záujem o dieťa, nechala ho v starostlivosti svojej matky, opustila domácnosť a vycestovala do zahraničia, kde sa nachádza na presne neurčenej adrese. Súd si vyvodil nezáujem matky o dieťa aj z absencie jej vyjadrenia sa k návrhu alebo aspoň osobnej účasti na pojednávaní. Súd ďalej skúmal i to, či mala matka vôbec záujem i o zdravie dieťaťa, napríklad aby si u lekára dieťaťa skontrolovala, či sa o neho stará matka riadne stará.

Súd ďalej skúmal, či stará matka je tou osobou, ktorej by mohol maloleté dieťa zveriť prihliadajúc na to, že je po matke najbližšou príbuznou dieťaťa, od narodenia vyrastá dieťa v domácnosti starej matky a práve stará matka už dlhodobo zabezpečuje všetky jeho potreby. Súd prihliadal i na to, že matka neposiela na dieťa žiadne výživné a teda nie len výchovu ale aj výživu musí zabezpečovať stará matka. Stará matka je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti - súd má za to - že zaručí, že táto bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa i naďalej.

Na základe týchto všetkých skutočností súd rozhodol tak, že zveril mal. V. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Pri určení výživného rodičom vzal súd do úvahy fakt, že dieťa nemá v rodnom liste uvedeného otca a príjem matky sa súdu nepodarilo nateraz preukázať. Z tohto dôvodu jej súd určil výživné na dieťa v sume 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Súd vo výroku určil matke výživné v percentuálnom vyjadrení, lebo k 1.7. každého roku sa samotná výška 30 % upravuje

podľa zvýšenia sumy životného minima. Súd vyhovel starej matke a zveril jej dieťa, taktiež učil matke výživné od 8.9.2015.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany starej matky K. E. a kolíznej opatrovníčky dieťaťa, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie zo strany matky dieťaťa do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).