Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-197-2014.pdf
PDF · 75.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/197/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom B.. O. P., vo veci navrhovateľa Y. Y. A. A..P..U.., XXX XX C., I. XXX, T.: XX XXX XXX, zastúpeného M.. I. A., Q., XXX XX K. K., B. C. X, proti odporkyni L. Y., G.. XX. B. XXXX, K. XXX XX Z., E. XX, o zaplatenie 249,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 150 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 9. januára 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 249,08 Eur titulom dlhu zo zmluvy o úvere.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Pretože ide o drobný spor, rozhodol súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu a upomienkami, pričom zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli prostredníctvom internetu dňa 23. decembra 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol dňa 23.decembra 2013 odporkyni sumu 150 Eur a odporkyňa sa ju zaviazala vrátiť s poplatkom vo výške 34,08 Eur do 8. januára 2014.
Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo navrhovateľ vystupuje v zmluve v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporkyňa v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Zmluva je označená len ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ale v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi bez ohľadu na právnu formu uzavretej zmluvy a môže ísť o zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere, prípadne poskytnutie peňažných prostriedkov inou formou. Preto súd posúdil právnu formu podľa obsahu a konštatuje, že je to zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka nie je, lebo povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo tu splnené nie je. Súd poukazuje aj na to, že v úvodných ustanoveniach zmluvy je uvedené, že sa okrem zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku spravuje aj Občianskym zákonníkom.
Zo zmluvy a výpisu z účtu mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 150 Eur, pričom odporkyňa vrátenie tejto sumy navrhovateľovi v konaní netvrdila ani nepreukázala, a preto ju súd zaviazal na uhradenie tejto sumy s príslušným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dohodnutom v zmluve.
Navrhovateľ žiada aj zaplatenie sumy 34,08 Eur titulom poplatku za poskytnutie pôžičky. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, avšak iný druh odplaty za poskytnutie pôžičky zákon nepozná (na rozdiel o zmluvy o úvere podľa § 499 Obchodného zákonníka). Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa, a preto má súd za to, že ak Občiansky zákonník pri zmluve o pôžičke s podobnou odplatou neráta, jej dojednanie predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého platením tohto poplatku zaťažuje. Dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky preto predstavuje rozpor so zákonom a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Preto navrhovateľ nárok na zaplatenie vyššie uvedenej sumy titulom poplatku za poskytnutie pôžičky nemá. Súd tiež uvádza, že navrhovateľom stanovená výška predstavuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie pôžičky. Odporkyňa mala navrhovateľovi za poskytnutie sumy 150 Eur odo dňa poskytnutia (23. decembra 2013) do dňa splatnosti (8. januára 2014), teda za 16 dní uhradiť odplatu 34,08 Eur, čo predstavuje 1,42 % denne a 518,3 % ročne. Takúto odplatu nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené súd návrh v časti požadovaného poplatku za poskytnutie pôžičky zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 65 Eur za skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré mu vznikli štyrmi výzvami odporkyni na úhradu záväzku. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil len čl IV. bod 5 rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní odporkyne s úhradou úveru nárok na 15 Eur za prvú upomienku, po 10 Eur za druhú a tretiu upomienku a 30 Eur za štvrtú upomienku. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvo pohľadávky. Tieto náklady môžu obsahovať len skutočne vynaložené výdavky, ktorých výšku si účastníci nemôžu ešte pred ich vynaložením určiť v zmluve. Preto navrhovateľ nemá nárok na uplatnené sumy podľa čl. IV bod. 5 rámcovej zmluvy. Pretože nepreukázal, že by nejaké výdavky v súvislosti s uplatnením pohľadávky skutočne vynaložil (dokonca nepreukázal ani doručenie vystavených urgencií), súd jeho návrh zamietol aj v časti uplatnených nákladov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ mal len čiastočný úspech 60 % (150 Eur zo žalovaných 249,08 Eur), ktorý vyvážil jeho neúspech 40 %. Čistý procesný úspech navrhovateľa predstavuje len 20 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.