Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1328-2009.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/1328/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXXX/XX, XXX XX A., zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pre vymoženie 562,50 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 29,74 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 013597 zo dňa 07.12.2009 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 700-0710917209-GC04/09 zo dňa 04.09.2009. Exekučné konanie sa začalo dňa 16.11.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Dňa 06.10.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 27.08.2013 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň trovy exekúcie v celkovej sume 64,01 eur, úhradou ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd má z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 2D/129/2013, D not 233/2013 zo dňa 05.11.2013 preukázané, že povinný dňa 27.08.2013 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011), ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len nepatrný majetok, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie podľa § 16 ods. 2, § 5 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 5 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že v priebehu exekučného konania bola vymožená pohľadávka v čiastke 649,81 eur, z toho pre oprávneného suma 539,81 eur a na trovy exekučného konania suma 110,- eur.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 64,01 eur, trovy exekúcie vyčíslil ako odmenu v zmysle § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky, kde žiadal priznať 20 % z vymoženej sumy 649,81 eur, t.j. odmenu vo výške 129,96 eur a v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 15,05 eur, a to za poštovné vo výške 14,85 eur a za lustráciu - REGOB vo výške 0,20 eur + 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 29,- eur. Keďže v priebehu exekúcie bola časť trov exekúcie v sume 110,- eur vymožená, takto vyčíslené trovy exekúcie ponížil o sumu 110,- eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky, po zaokrúhlení v zmysle § 26 vyhlášky, v sume 108,- eur (20 % zo sumy 539,81 eur), náhradu za lustráciu - REGOB v sume 0,20 eur, náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 8,25 eur a DPH vo výške 20 % z priznanej odmeny a náhrad v sume 23,29 eur; trovy exekúcie spolu vo výške 139,74 eur. Keďže v rámci exekúcie bola časť trov exekúcie v sume 110,- eur vymožená, súd zaviazal oprávneného na zaplatenie len tej časti trov, ktorá vymožená nebola, t.j. na zaplatenie náhrady trov exekúcie v sume 29,74 eur (139,74 eur - 110,- eur).
Súd sa nestotožnil s postupom súdneho exekútora, keď odmenu v zmysle § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky počítal ako 20 % zo sumy 649,81 eur, teda z celkovej sumy, ktorá bola v priebehu exekúcie vymožená, keďže z tejto sumy bola na pohľadávku oprávneného započítaná len suma 539,81 eur a zvyšok v sume 110,- eur bol vymožený ako trovy exekučného konania. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 20 % len zo sumy 539,81 eur, teda z vymoženej pohľadávky oprávneného, lebo v opačnom prípade by boli priznané trovy exekúcie z trov exekúcie a tým by došlo k neúmernému navýšeniu trov exekúcie.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné v uplatnenej výške 14,85 eur, ale len vo výške 8,25 eur, nakoľko vynaloženie poštovného v tejto sume bolo v exekučnom spise riadne preukázané pripojenými doručenkami (3 x v sume 1,60 eur, 2 x v sume 1,50 eur) a nedoručenou zásielkou (v sume 0,45 eur). Súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, nakoľko ich vznik ako aj skutočná výška neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané, a preto ich súd považuje za nepreskúmateľné. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie zároveň uviedol, že v poštových náhradách je zahrnutá suma 1,70 eur za zaslanie spisu na OS Skalica, 1,50 eur vyznačenie právoplatnosti uznesenia, 1,70 eur vrátenia poverenia na OS Skalica a 1,70 eur konečné vyúčtovanie exekučného konania pri zastavení exekúcie, pričom doručenie vyššie uvedených zásielok stanovuje postup v exekučnom konaní. Súd upozorňuje na skutočnosť, že nie je možné priznať náhradu
nákladov, ktoré exekútorovi zatiaľ nevznikli (poštovné za vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia, konečné vyúčtovanie...). Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj keď výdavky na uvedené poštovné možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať, pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdny exekútor využije pri podaní zásielky na poštovú prepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).