Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-356-2010.pdf
PDF · 70.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/356/2010
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému E. X., A.. X. X. XXXX, naposledy bytom O. XX, D. X., zomr. 25. 8. 2014, pre vymoženie pohľadávky 35,78 eura s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 627/2010, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 41,51 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 23. 3. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 627/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 35,78 eura s prísl., priznanej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1Ro/799/2007 zo dňa 20. 11. 2007. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 021785 * zo dňa 19. 4. 2010, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 35,78 eura s prísl. a trov exekúcie.
Dňa 17. 8. 2015 súdny exekútor predložil súdu podanie, v ktorom uviedol, že povinný zomrel nemajetný.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/284/2014, Dnot 177/2014 súd zistil, že povinný zomrel dňa 25. 8. 2014, čím v priebehu konania stratil smrťou spôsobilosť byť účastníkom konania. V prípade ak zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4D/284/2014, Dnot/177/2014, zo dňa 11. 11. 2014 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OSP"), z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i ods. 1 OSP).
Povinná v priebehu exekučného konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom).
Keďže povinný v priebehu exekúcie zomrel bez zanechania majetku, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
V súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, zvýšenú o 20 % DPH, t. j. čo predstavuje 39,83 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov za poštovného vo výške 1,40 eura zvýšená o 20 % DPH, t. j. čo predstavuje 1,68 eura.
Súd exekútorovi nepriznal poštovné v uplatnenej výške 3,00 eura, nakoľko v spise sa nachádza jedna doručenka na sumu 1,40 eura, ktorou exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Ďalšia zásielka - upovedomenie o začatí exekúcie bolo oprávnenému doručené osobne, preto exekútorovi za toto doručenie nepatrí náhrada poštovného.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 41,51 eura. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.