Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-260-1999.pdf
PDF · 75.98 KB
Case nature
Subarea
5Er/260/1999
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: KOMEKO s.r.o. Stará Ľubovňa so sídlom Továrenská 19, Stará Ľubovňa 064 01, IČO: 31 722 415, právne zast. JUDr. Stanislav Lampart, advokát, AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnému: TERMOSTAV TRADING s.r.o. Bratislava naposledy so sídlom Štúrova 579/19, Nové Mesto nad Váhom 915 01 (t. č. neexistujúci subjekt - ex offo výmaz dňa 2. 8. 2005), v konaní o vymoženie 21.576,05 eur (650.000,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Z a s t a v u j e exekúciu.
III. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV. Súd nepriznáva trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jurašovskému, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Levočská 3, 064 01 Stará Ľubovňa.
odôvodnenie:
Dňa 17. 5. 1999 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22. 4. 1999, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22. 4. 1999, a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1Rob/41/1999 zo dňa 23. 3. 1999. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 21.576,05 eur (650.000,- Sk) s príslušenstvom.
Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 20. 5. 1999 poverenie pod číslom 5710 002052*.
V priebehu exekučného konania doručil poverený súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 3. 12. 2014 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože oprávnený bol vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie spolu vo výške 130,73 eur.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa Čl. VII zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom od 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 ObZ, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na základe výpisu z Obchodného registra a Obchodného vestníka mal súd za preukázané, že povinný bol dňa 2. 8. 2005 z Obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu.
Exekučný súd nie je pri rozhodovaní o zastavení exekúcie viazaný dôvodom pre zastavenie exekúcie, ktorý vo svojom návrhu uvedie poverený súdny exekútor popr. oprávnený alebo povinný. Rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie, je súd povinný posúdiť tak, aby ju bolo možné subsumovať pod niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie uvádzaných v Exekučnom poriadku. Pretože v súčasnosti platná právna úprava dôvodov pre zastavenie exekúcie upravených v ustanovení § 57 ods. 1 EP tu neexistovala od počiatku účinnosti Exekučného poriadku, súd sa musí riadiť príslušnými intertemporálnymi ustanoveniami. V uvedenom prípade sa exekučné konanie začalo v roku 1996, a teda v zmysle tranzitórneho ustanovenia § 235 ods. 2 EP sa takéto exekučné konanie dokončí podľa doterajších predpisov, t. j. predpisov platných a účinných do 1. 2. 2002. Zákonodarca v stanovenom rozsahu upravil dočasné nepoužívanie neskorších noriem, ktorých platnosť a účinnosť vznikla od 1. 2. 2002. Medzi tzv. nové ustanovenia Exekučného poriadku zavedené od 1. 2. 2002 patrilo aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktoré upravovalo dôvod pre zastavenie exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie tak, ako ho vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie špecifikuje súdny exekútor. Keďže uvedené prechodné ustanovenie výslovne upravilo, že konania začaté do 1. 2. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP preto na toto exekučné konanie použiť nemožno.
Hoci zánik nemajetného povinného nemožno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP zavedené do tohto právneho predpisu od 1. 2. 2002, uvedená skutočnosť je dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré upravuje široké spektrum tzv. iných dôvodov, ktoré, ak nastanú, spôsobia, že exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania
na práva a povinnosti. Ich povinnosti a práva vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu ich zánikom nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov, ktorí vstupujú do ich už existujúcich práv a povinností. Ak však oprávnený alebo povinný zaniknú bez právneho nástupcu, takéto práva a povinnosti zaniknú spolu so zánikom ich nositeľa. V uvedenom prípade povinný zanikol bez právneho nástupcu. Je teda zrejmé, že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, preto uvedená skutočnosť spôsobila stav, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, že súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov oprávneného súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že ten nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Pri posúdení otázky náhrady trov exekúcie súd vychádzal z ustanovenia § 203 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré, ako jediné ustanovenie toho času, upravovalo možnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Výnimočnosť takéhoto postupu spočíva v splnení zákonom stanovených predpokladov.
Vo vedenej exekúcii bol výmaz povinného z Obchodného registra, resp. jeho zánik ako právnickej osoby, dôvodom pre rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. Vo vzťahu k tomu dôvodu zastavenia exekúcie sa súd, v súvislosti s náhradou trov exekúcie súdnemu exekútorovi, zaoberal úvahou, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Súd má v danom prípade za to, že oprávnený predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ani pri náležitej opatrnosti, nemohol. Samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania, a z uvedeného mu nemožno uložiť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, pretože zánik povinného po začatí exekučného konania nie je možné subsumovať pod dôvod, ktorý mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať, a to aj s poukazom na to, že k výmazu povinného z Obchodného registra došlo dňa 2. 8. 2005 a exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 22. 4. 1999. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj príčinou zániku povinného, ktorým bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - povinného pre nedostatok majetku uznesením sp. zn. 1K/142/04 zo dňa 1. 3. 2005. V čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ten nemohol, ani pri náležitej opatrnosti, predvídať, že konkurzný súd rozhodne o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku.
Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, kedy nebudú uspokojené všetky nárok súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí nevyhnutne viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor pri výkone exekúcie nesie, je odôvodnené a do istej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone funkcie súdneho exekútora. Ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/05 zo dňa 13. 1. 2005 ,,Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj nárok na náhradu trov konania, ktorý možno uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch - v exekučnom konaní v Exekučnom poriadku.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/05 zo dňa 13. 1. 2005).
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.