Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Cb-90-2014.pdf
PDF · 150.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: DOPRASTAV EXPORT s.r.o., so sídlom Staviteľská 5, Bratislava 831 04, IČO: 35 723 696, právne zastúpeného: JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava 851 02, proti žalovanému: STEEL-MAX, s.r.o., so sídlom Račianska 155, Bratislava 831 02, IČO: 36 714 739, právne zastúpenému: Mgr. Lenkou Vrúbelovou, advokátkou, so sídlom Horná 116, Čadca 022 01 a právne zastúpenému: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava 811 02, IČO: 36 833 533, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného Mgr. Lenky Vrúbelovej, advokátky, so sídlom v Čadci trovy právneho zastúpenia v sume 254,73 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 23.4.2014 žalobca navrhol, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, č.k. RRS 2014/05 datovaného 3.4.2014 a aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu. Svoj návrh odôvodnil tvrdením, podľa ktorého žiada zrušenie označeného rozhodcovského rozsudku z nasledovných dôvodov: po 1/ Rozhodcovský súd rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal. Pri vymedzení tohto dôvodu poukázal žalobca na úpravu podľa § 40 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní /ďalej už len Zákon/, po 2/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko Rozhodcovský súd postupoval jednostranne pri výbere dôkazov, ktoré pripustil tak, že vyhovel dôkazným návrhom žalovaného a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy na objasnenie skutkového stavu, skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzoval pre žalobcu nepriaznivé závery, boli z časti založené na dôkaznom prostriedku, s ktorým žalobca nemal možnosť sa oboznámiť, pričom pri vymedzení tohto dôvodu poukázal žalobca na úpravu § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona, po 3/ na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, pretože Rozhodcovský súd ustanovil rozhodcu vo veci neznámou osobou konajúcou za Rozhodcovský súd, pričom súčasne nedodržal formu rozhodcovského uznesenia a svoje rozhodnutie o ustanovení rozhodcu žiadnym spôsobom nezdôvodnil, pričom pri vymedzení tohto dôvodu poukázal žalobca na úpravu podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona /č.l. 1 p.v./.
K námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu rozhodovať v predmetnej veci žalobca doplnil tvrdenia poukazom na predmet rozhodcovského konania, ktorým bola pohľadávka žalovaného na zaplatenie sumy 139.732,75 EUR spolu s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť v zmysle tvrdení žalovaného, ktorými tento odôvodnil návrh na začatie rozhodcovského konania na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č. 10090/MK1/2013 z 10.9.2013 /ďalej už len Rámcová kúpna zmluva/. Kúpna cena za zrealizované dodávky bola vyúčtovaná samostatnými faktúrami. Dodávky sa týkali betonárskej výstuže, zváraných kari sietí a hutného materiálu. Žalobca poukázal na článok 16.3 Rámcovej kúpnej zmluvy, podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že vo vzájomnej obchodnej korešpondencii, teda vo všetkých dokumentoch, ako sú objednávka, dodacie listy, faktúry a podobne budú uvádzať číslo Rámcovej kúpnej zmluvy, čo malo slúžiť na odlíšenie zmluvného vzťahu podľa tejto Rámcovej kúpnej zmluvy, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, od ostatných zmluvných vzťahov medzi účastníkmi. Žalobca však tvrdí, že pohľadávka, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania, vznikla na základe objednávky č. 88/DPSE/2013 zo dňa 23.8.2013 /ďalej už len objednávka/. Táto objednávka bola základom zmluvného vzťahu odlišného od zmluvného vzťahu založeného Rámcovou kúpnou zmluvou a vzťah založený touto objednávkou vznikol pred vznikom Rámcovej kúpnej zmluvy. Preto na nároky, ktoré vyplývajú z právneho vzťahu založeného objednávkou a boli predmetom rozhodcovského konania sa rozhodcovská doložka dojednaná v Rámcovej kúpnej zmluve výlučne pre vzťahy vyplývajúce z Rámcovej kúpnej zmluvy nevzťahuje. Uvedenú skutočnosť podľa názoru žalobcu potvrdzuje aj údaj o objednávke na každej jednotlivej faktúre, ktorými boli vyúčtované pohľadávky, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania. Zároveň žalobca zdôraznil, že z bodu 7.4 Rámcovej kúpnej zmluvy vyplýva limit ceny zrealizovaných dodávok v sume 60.000,- EUR, pričom pohľadávka vyúčtovaná faktúrami, tak ako boli predmetom rozhodcovského konania, prevyšovala tento cenový limit. Z uvedeného je teda zrejmé, že nárok, ktorý žalovaný uplatnil pred Rozhodcovským súdom, vyplýva z právneho vzťahu, v rámci ktorého nebola dojednaná rozhodcovská doložka, a preto Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť predmetný spor a bola daná právomoc všeobecných súdov. Námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu uplatnil žalobca v rozhodcovskom konaní riadne a včas, teda hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril, pričom zároveň zaplatil aj poplatok za podanie námietky nedostatku právomoci vo výške 120,- EUR, čo je minimálna hodnota tohto poplatku pri zohľadnení skutočnosti realizácie právneho úkonu jednostranného započítania, ktoré uskutočnil žalobca po začatí rozhodcovského konania. Nakoľko bola riadne a včas vznesená námietka nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, bol Rozhodcovský súd povinný sa touto námietkou zaoberať a rozhodnúť o nej a nemohol predtým rozhodnúť o zastavení konania pre späťvzatie návrhu na začatie rozhodcovského konania. Naviac ku späťvzatiu návrhu na rozhodcovské konanie došlo až po začatí pojednávania, nakoľko späťvzatie učinil žalovaný v rozhodcovskom konaní až po doručení žaloby protistrane, z ktorého dôvodu bol k tomuto spätvzatiu potrebný súhlas žalobcu ako protistrany, ktorý od neho však zo strany Rozhodcovského súdu vyžadovaný nebol. Žalobca ďalej žalobu vo veci odôvodňoval tvrdením, podľa ktorého v priebehu rozhodcovského konania sa Rozhodcovský súd dopustil viacerých zásadných vád, v dôsledku ktorých bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Nakoľko si v rozhodcovskej doložke zmluvné strany Rámcovej kúpnej zmluvy nedojednali osobu konkrétneho rozhodcu a ani spôsob jeho určenia, mal byť rozhodca podľa § 8 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní /ďalej už len Zákon/ a v súlade s Rokovacím poriadkom ustanovený predsedom Rozhodcovského súdu. Ustanovenie osoby rozhodcu je pre účastníkov rozhodcovského konania zásadnou otázkou, a preto mal Rozhodcovský súd o tejto otázke rozhodnúť vo forme uznesenia s riadnym odôvodnením a prípustným opravným prostriedkom a tak, aby z tohto rozhodnutia bolo zrejmé, kto koná za Rozhodcovský súd a na základe ktorých ustanovení Rokovacieho poriadku pri ustanovení rozhodcu postupoval. Tieto požiadavky v rozhodcovskom konaní naplnené neboli, pretože rozhodca bol ustanovený osobou konajúcou za Rozhodcovský súd, ktorú nie je podľa ustanovenia rozhodcu možné identifikovať, v ustanovení rozhodcu je uvedený odkaz na článok 5 odsek 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, ktorý je zjavne nesprávny, čo odôvodňuje pochybnosti o zákonnom ustanovení rozhodcu. Pri ustanovení rozhodcu nebolo dodržané ustanovenie § 6 ods. 3 Zákona, nakoľko nebolo prihliadané na dostatočnú kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu a za rozhodcu bola ustanovená F. M., ktorá takúto dostatočnú kvalifikáciu z dôvodu absencie elementárnych znalostí procesných predpisov slovenského práva a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu nemala. Spôsobom, aký bol v predmetom rozhodcovskom konaní rozhodca ustanovený, bolo žalobcovi znemožnené realizovať jeho práva, nebol naplnený spravodlivý a nestranný postup v konaní a došlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní. Žalobca nemohol bez vlastného zavinenia dosiahnuť vylúčenie rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku a ani namietať jeho zaujatosť a o možnosti namietať zaujatosť rozhodcu nebol podľa § 5 ods. 1 OSP ani poučený. K porušeniu
zásady rovnosti účastníkov konania došlo aj v dôsledku postupu Rozhodcovského súdu, ktorý sa vôbec nezaoberal vznesenou námietkou nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, a to ani v samostatnom rozhodnutí a ani v rozhodcovskom rozsudku. K porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania došlo i postupom Rozhodcovského súdu, ktorý priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania s poukazom na článok 32 bod 2, 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Na základe citovaného článku Rokovacieho poriadku nevyplýva možnosť priznať žalovanému náhradu trov konania, nakoľko uvedená úprava sa vzťahuje výlučne na prípad, ak Rozhodcovský súd rozhoduje uznesením o zastavení konania. Naviac Rozhodcovský súd nerozhodol o už zaplatenom poplatku za námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, v ktorej časti poukázal žalobca na znenie rozhodcovskej doložky v bode 16.1 Rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá sa odvoláva na Rokovací poriadok zverejnený v Obchodnom vestníku č. 207A z 27.10.2008. Zo znenia bodu 16.1 Rámcovej kúpnej zmluvy podľa názoru žalobcu vyplýva, že mal Rozhodcovský súd viesť rozhodcovské konanie podľa Rokovacieho poriadku zverejneného v Obchodnom vestníku 207A z 27.10.2008, pričom v zmysle tohto Rokovacieho poriadku mal byť zaplatený poplatok za námietku vrátený v prípade, ak by Rozhodcovský súd námietke nedostatku právomoci podľa článku 31 bod 9 Rokovacieho poriadku vyhovel. Tým, že rozhodcovský súd o námietke žalobcu o nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu nerozhodol, znemožnil žalobcovi domáhať sa vrátenia už zaplateného poplatku, v dôsledku čoho tak isto došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania.
Na návrh žalobcu priamo v žalobe vo veci samej súd uznesením č.k. 19Cb/90/2014-49 zo dňa 31.7.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/396/2014-76 odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 7.5.2015. Uviedol, že skutočnosť, podľa ktorej sa rozhodcovská doložka dojednaná v Rámcovej kúpnej zmluve z 10.9.2013 má vzťahovať výhradne na obchody uzavreté po uzatvorení tejto kúpnej zmluvy, žalobca namietal už v rozhodcovskom konaní, ale táto skutočnosť zo samotného obsahu tejto doložky nevyplýva. Naopak z jej obsahu vyplýva, že sa má vzťahovať na všetky spory, ktoré vzniknú z tohto zmluvného vzťahu, ale aj na všetky spory, ktoré vzniknú medzi účastníkmi, teda aj na spory vzniknuté medzi účastníkmi z iných zmluvných vzťahov, prípadne akékoľvek spory, ktoré vzniknú neskôr. Tohto si bol žalobca vedomý a vyplýva to z jeho konania v rámci rozhodcovského konania, keď na základe uznesenia rozhodcovského súdu z 28.2.2014 zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky vo výške 10.060,20 EUR. Skutočnosť, že si bol žalobca vedomý právomoci a príslušnosti rozhodcovského súdu, vyplýva aj z odpovede na upomienku STEEL-MAX, s.r.o. z 13.1.2014. Pokiaľ by žalobca neuznával právomoc Rozhodcovského súdu, nebol by taktiež následne podaním zo 14.3.2014 Rozhodcovskému súdu oznamoval, že pohľadávky, ktoré sú predmetom rozhodcovského konania, zanikli v súvislosti s postúpením a následným započítaním. Skutočnosť, že za rozhodcu v tomto rozhodcovskom konaní bola ustanovená osoba zapísaná v zozname rozhodcov, teda F. M.Č., bola účastníkom konania riadne oznámená a doručená. Samotné ustanovenie učinil predseda Rozhodcovského súdu a osobu rozhodcu, ako aj jeho ustanovenie žalobca a ani iný účastník počas celého konania nenamietal. Žalovaný zdôraznil, že sa Rozhodcovský súd riadi vlastným Rokovacím poriadkom, ako to vyplýva z § 12 ods. 5 Zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní. V zmysle Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa vydanie osobitného uznesenia pri ustanovení rozhodcu nevyžaduje. Rozhodcovským rozsudkom rozhodoval súd o povinnosti nahradiť trovy konania, čo žalovaný zdôraznil. Pokiaľ ide o nedôvodne zaplatený súdny poplatok, o tom musí Rozhodcovský súd rozhodnúť osobitným uznesením, ktorého vydania sa však mal žalobca domáhať. Zrušenie rozhodcovského rozsudku nemení pozíciu žalobcu vo vzťahu k jeho nároku na vrátenie nedôvodne alebo omylom poukázanej platby /č.l. 89/. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, zdôraznil, že v rozhodcovskom konaní svoje právo dostatočne preukázal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov cestou ich právnych zástupcov, oboznámením listinných dôkazov: Rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu - Rozhodcovského súdu v Žiline uverejneným v Obchodnom vestníku pod OV 207/A/2008, obsahom spisu Rozhodcovského súdu v Žiline sp.zn. RRS 2014/05 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu Rozhodcovského súdu Žilina vyplýva, že dňa 13.2.2012 podal žalovaný voči žalobcovi návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým navrhol, aby Rozhodcovský súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 139.732,75 EUR spolu s príslušenstvom z titulu úroku z omeškania v sadzbe 0,05 % denne zo súm a za dobu omeškania
tak, ako vyplýva zo špecifikácie petitu návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku. K návrhu pripojil Rámcovú kúpnu zmluvu č. 1009/MK1/2013 uzatvorenú medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim dňa 10.9.2013. Podľa článku VII. bod 7.4 Rámcovej kúpnej zmluvy č. 1009/MK1/2013 / ďalej už len Rámcová kúpna zmluva/ si zmluvné strany dohodli, že hodnota dodaného tovaru na základe tejto zmluvy je stanovená na 60.000,- EUR. V prípade prekročenia limitu hodnoty dodaného tovaru má predávajúci právo pozastaviť ďalšie dodávky kupujúcemu až do úhrady tovarových faktúr, a to aj v prípade, ak tieto nie sú ešte v dátume splatnosti. Podľa článku II. bod 2.1 Rámcovej kúpnej zmluvy predmetom Zmluvy je dodávka ohýbanej betonárskej výstuže, zváraných kari sietí a hutný materiál / ďalej už len tovar na označenú stavbu/. Podľa bodu 2.2 článku II. Rámcovej kúpnej zmluvy je kupujúci povinný uviesť v objednávke údaje, ktoré sú vymedzené v tomto zmluvnom článku. Podľa článku XVI. bod 16.1 Rámcovej kúpnej zmluvy účastníci tejto Zmluvy sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní dojednávajú, že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi vzniknú, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline, 010 01 Žilina, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a rokovací poriadok boli zverejnené v Obchodnom vestníku č. 207A z 27.10.2008. Rozhodcovský súd rozhoduje s odbornou starostlivosťou podľa zásad spravodlivosti, pričom účastníci podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h/ Zákona č. 244/2012 Z.z. v aktuálnom znení vylučujú. V obsahu rozhodcovského spisu je ďalej písomné vyhotovenie faktúr vystavených žalovaným na žalobcu za dodávku tovaru špecifikovaného ako betonárska oceľ rebrovaná, kari rohože, armo sieť a spracovaná betonárska oceľ pod č. 1020130653 splatná 30.12.2013 znejúca na 35.736,- EUR, dodávka tovaru, cena ktorého je touto faktúrou vyúčtovaná, bola zrealizovaná dňa 14.-15.9.2013, ako to vyplýva z pripojeného dodacieho listu, faktúra č. 1020130732 splatná 16.1.2014 znejúca na 29.910,76 EUR, dodávka tovaru, cena ktorého je touto faktúrou vyúčtovaná, bola zrealizovaná 1.10.2013, ako to vyplýva aj z pripojeného dodacieho listu, faktúra č. 1020130733 splatná 16.1.2014 znejúca na 5.825,18 EUR, dodávka tovaru, cena ktorého je podľa tejto faktúry vyúčtovaná, bola zrealizovaná dňa 2.10.2013, ako to vyplýva z pripojeného dodacieho listu, faktúra č. 1020130823 splatná 3.2.2014 znejúca na 26.586,74 EUR, dodávka tovaru, cena ktorého je touto faktúrou vyúčtovaná, bola zrealizovaná 17.-18.10.2013, ako to vyplýva aj z pripojeného dodacieho listu, faktúra č. 1020130846 splatná 6.2.2014, dodávka tovaru, cena ktorého je touto faktúrou vyúčtovaná, bola zrealizovaná 23.10.2013, ako to vyplýva aj z pripojeného dodacieho listu, faktúra č. 1020130852 znejúca na 15.566,26 EUR, dodávka tovaru, cena ktorého je touto faktúrou vyúčtovaná, bola zrealizovaná 24.10.2013, ako to vyplýva aj z pripojeného dodacieho listu k tejto faktúre a faktúra č. 1020130877 splatná 11.2.2014 znejúca na 10.115,88 EUR, dodávka tovaru, cena ktorého je touto faktúrou vyúčtovaná, bola zrealizovaná 25.10.2013, ako to vyplýva aj z pripojeného dodacieho listu k tejto faktúre.
Ustanovením rozhodcu zo dňa 14.2.2014, ktoré je súčasťou rozhodcovského spisu, Rozhodcovský súd Žilina ustanovil v konaní sp.zn. RRS 2014/2015 s odkazom na článok 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku za rozhodcu v označenej veci F. M., ktorá ustanovenie za rozhodcu prijala.
Rozhodcovským uznesením zo 14.2.2014 Rozhodcovský súd už cestou ustanoveného rozhodcu F. M. vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá mu bola zároveň doručená v ustanovenej lehote s poučením, že je povinný v žalobnej odpovedi vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať a pripojiť dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera s tým, že pokiaľ navrhuje vykonať dôkaz listinou, je povinný originál alebo kópiu listiny predložiť spolu so žalobnou odpoveďou, prípadne označiť osobu alebo orgán, ktorý má túto listinu k dispozícii. Ak sa v lehote pre žalobnú odpoveď nevyjadrí alebo žalobnú odpoveď nepredloží, pokračuje Rozhodcovský súd v konaní aj bez toho, aby tento nedostatok považoval za uznanie, pričom rozhodne na základe žaloby, tvrdení a dôkazov predložených a navrhnutých STEEL-MAX, s.r.o..
Uznesením zo dňa 14.2.2014 vyrubil Rozhodcovský súd STEEL-MAX, s.r.o. súdny poplatok z rozhodcovskej žaloby vo výške 10.060,20 EUR.
Žalobnou odpoveďou z 26.2.2014 DOPRASTAV EXPORT s.r.o., so sídlom Bratislava reagoval na doručenú žalobu a uviedol, že faktúry, ktoré boli k žalobe priložené, boli vystavené na základe samostatnej objednávky z 23.8.2013 a nie na základe Rámcovej kúpnej zmluvy. O tomto svedčia aj skutočnosti, podľa ktorých na faktúrach je uvedené práve číslo objednávky a nie Rámcovej kúpnej zmluvy, pričom podľa článku 16.3 Rámcovej kúpnej zmluvy boli zmluvné strany povinné vo vzájomnej obchodnej korešpondencii uvádzať číslo zmluvy - Rámcovej kúpnej zmluvy, teda číslo 1090/MK1/2013. Nespochybňuje teda fakturáciu, ani dodanie tovaru, ale tvrdí, že dodávka bola realizovaná na základe
vzťahu založeného objednávkou z 23.8.2013, teda ešte pred uzatvorením Rámcovej kúpnej zmluvy. V nadväznosti na to vznáša námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
Listom z 28.2.2014 bola žalobná odpoveď odoslaná STEEL-MAX, s.r.o. Beluša.
Uznesením zo dňa 28.2.2014 Rozhodcovský súd vyčíslil poplatok za podanie námietok pre STEEL-MAX, s.r.o. vo výške 10.060,20 EUR, s odôvodnením že ide o spoplatnenie vznesenej námietky nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s odkazom na čl. 33 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu.
Vyjadrením zo 6.3.2014 sa STEEL-MAX, s.r.o. vyjadril k žalobnej odpovedi a zotrval na uplatnenom nároku tvrdiac, že pohľadávky, ktoré sú predmetom rozhodcovského konania, vyplývajú z právneho vzťahu založeného Rámcovou kúpnou zmluvou. Zároveň poukázal na vyjadrenie sa subjektu DOPRASTAV EXPORT s.r.o., v ktorom sám tento subjekt žiada o strpenie s postúpením záležitosti Rozhodcovskému súdu, čím potvrdzuje existenciu právomoci a príslušnosti Rozhodcovského súdu. Ako prílohu tohto podania predložil subjekt STEEL-MAX, s.r.o. Rozhodcovskému súdu list subjektu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. zo 16.1.2014, ktorý je súčasťou rozhodcovského spisu.
Listom z 11.3.2014 Rozhodcovský súd zaslal subjektu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. vyjadrenie k žalobnej odpovedi s poukazom na článok 20 ods. 4 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu.
Rozhodcovskému súdu dňa 18.3.2014 bolo doručené doplnenie žalobnej odpovede zo strany DOPRASTAV EXPORT s.r.o. zo dňa 14.3.2014, podľa obsahu ktorého DOPRASTAV EXPORT s.r.o. oznamuje Rozhodcovskému súdu, že dňa 13.3.2014 v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka započítal jednostranným právnym úkonom započítania svoje splatné pohľadávky voči STEEL-MAX, s.r.o. v celkovej výške 183.958,34 EUR, v nadväznosti na čo klesla hodnota predmetu sporu na 0 EUR, z ktorého dôvodu uhradil dňa 13.3.2014 zároveň súdny poplatok za podanú námietku vo výške 120,- EUR, čo je minimálny poplatok v zmysle sadzobníka poplatkov za rozhodcovské konanie. Vo svojom podaní opätovne vzniesol námietku nedostatku právomoci a príslušnosti Rozhodcovského súdu tvrdiac, že dodávky, cena ktorých bola predmetom rozhodcovského konania, neboli realizované na základe Rámcovej kúpnej zmluvy, ale na základe samostatnej objednávky. Ako prílohu tohto podania predložil oznámenie o postúpení pohľadávok pod záhlavím FERONA, a.s. z 12.3.2014 vrátane prílohy č. 1 a jednostranné započítanie pohľadávok medzi DOPRASTAV EXPORT s.r.o. a STEEL-MAX, s.r.o. v rozsahu započítania 183.958,34 EUR vrátane príloh.
Listom označeným ako reklamácia platby - žiadosť o vrátenie mylnej platby zo 14.3.2014 DOPRASTAV EXPORT s.r.o. žiada Rozhodcovský súd o vrátenie mylnej platby v rozsahu 10.060,20 EUR na označený účet. Zároveň oznamuje realizáciu platby v prospech Rozhodcovského súdu vo výške 120,- EUR ako poplatok za námietku. Prílohou tohto podania je výpis z účtu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. o realizácii úhrady súm 10.060,20 EUR a 120,- EUR 13.3.2014 v prospech označeného účtu.
Listom z 19.3.2014 Rozhodcovský súd oznámil subjektu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. odpoveď na reklamáciu platby, podľa ktorej platba 10.060,20,- EUR zrealizovaná DOPRASTAV EXPORT s.r.o. bola započítaná na úhradu poplatku za podanie námietok na základe uznesenia Rozhodcovského súdu č.j. RRS 2014/05 z 28.2.2014 a platba 120,- EUR sa vracia DOPRASTAV EXPORT s.r.o. ako platba z bez dôvodu.
Podaním zo 17.3.2014 STEEL-MAX, s.r.o. učinil späťvzatie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku s odôvodnením, že žalovaná pohľadávka po začatí rozhodcovského konania zanikla na základe realizácie jednostranného právneho úkonu započítania vykonaného subjektom DOPRASTAV EXPORT s.r.o.. Zároveň uplatnil náhradu trov konania, a to v rozsahu rozhodcovského poplatku vo výške 10.060,76 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 2.853,80 EUR.
Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 3.4.2014 Rozhodcovský súd rozhodol o zastavení konania a o uložení povinnosti subjektu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. nahradiť do 3 dní po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku subjektu STEEL-MAX, s.r.o. trovy rozhodcovského konania v rozsahu
rozhodcovského poplatku 10.060,20 EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia v sume 2.853,80 EUR. Uvedený rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 7.4.2014.
Na č.l. 29 a nasledujúce spisu sa nachádza písomné vyhotovenie Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu Žilina v znení, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 207A/2008.
Na základe objednávky vystavenej objednávateľom - žalobcom na žalovaného ako dodávateľa 23.8.2013 pod č. 88/DPSE/2013, si objednávateľ u dodávateľa objednáva na základe cenovej ponuky a osobného rozhovoru spracovanú stavebnú oceľ vrátane dopravy na stavbu v Trenčíne podľa špecifikácie, druhu a ceny za jednotku množstva, tak ako vyplýva z textu tejto objednávky.
Podľa § 8 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 - ďalej už len Zákon: Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu /rozhodcov/, ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia po c/ pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 4 veta prvá Zákona: Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o týchto skutočnostiach už skôr informoval. Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 Zákona: Rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje po a/ postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, vrátane, po b/ pravidlá o trovách rozhodcovského konania. Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku alebo nedohodnutých v rozhodcovskej zmluve postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.
Podľa § 17 Zákona: Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 21 ods. 1, ods. 2 veta prvá Zákona: Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
Podľa § 38 ods. 1 Zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.
Podľa § 40 ods. 1 písm. d, f, g Zákona: Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak po d/ sa rozhodlo o veci , na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, po f/ na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, po g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania / § 17/.
Podľa § 41 Zákona: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 51 ods. 3 Zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Vzhľadom ku skutočnosti, že pre včasné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku upravuje vyššie citovaná úprava vyplývajúca z § 41 Zákona prekluzívnu hmotno-právnu lehotu pre včasné podanie tejto žaloby, zaoberal sa súd v prvom rade skúmaním otázky, či žaloba v tejto veci bola podaná včas. Pri zohľadnení skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa žalobca touto žalobou domáha, bol žalobcovi doručený dňa 7.4.2014 a žaloba v tejto veci bola súdu doručená dňa 23.4.2014 súd konštatuje, že žaloba je podaná včas.
Ďalej súd skúmal naplnenie ďalších podmienok, ktoré sú predpokladom pre úspešné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to predovšetkým splnenie formálneho predpokladu predstavovaného existenciou spôsobilého predmetu takejto žaloby, a to existencie rozhodcovského rozsudku, ktorý môže byť podľa úpravy § 40 ods. 1 Zákona predmetom žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania a ktorý predpoklad vzhľadom na preukázanú existenciu rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Žilina dňa 3.4.2014 pod sp.zn. RRS 2014/05 vyhodnotil ako naplnenú, pričom ďalšie dôvody v tejto súvislosti uvádza i v ďalšom odôvodnení rozsudku.
Pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to otázky dôvodnosti podanej žaloby súd zohľadnil skutočnosť začatia konania v tejto veci dňom 23.4.2014 a skutočnosť, že predmetné rozhodcovské konanie prebehlo pred účinnosťou novely Zákona o rozhodcovskom konaní vykonanej Zákonom č. 336/2014 Z.z., ktorá bola účinná od 1.1.2015, v nadväznosti na čo bolo pri právnom posudzovaní tejto veci nevyhnutné vychádzať zo znenia Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý bol platný a účinný k momentu začatia konania v tejto veci, teda z jeho znenia platného a účinného do 31.12.2014 /Z.č. 244/2002 Z.z. v znení Z.č. 521/2005 Z.z. a Z.č. 71/2009 Z.z./
Vzhľadom na žalobcom vymedzený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplývajúci z jeho tvrdení, podľa ktorých Rozhodcovský súd rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva, resp. doložka nevzťahovala a žalobca ako účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, súd ďalej vyhodnocoval dôvodnosť tohto tvrdenia žalobcu. V tejto časti súd vykonal dôkaz oboznámením listinných dôkazov, a to objednávkou zo dňa 23.8.2013 č. 88/DPSE/2013 / ďalej už len objednávka/ vystavenou žalobcom na žalovaného, Rámcovou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi 10.9.2013 a faktúrami o realizovaných dodávkach, tak ako sú citované pri konštatovaní zisteného skutkového stavu a sú súčasťou rozhodcovského spisu. Tieto listinné dôkazy vyhodnotil súd podľa § 132 OSP a na základe takéhoto vyhodnotenia uvedených dôkazov a predovšetkým pri zohľadnení časovej súvislosti vystavenia objednávky dňom 23.8.2013, uzatvorenia Rámcovej
kúpnej zmluvy dňom 10.9.2013 a realizácie predmetných dodávok tovaru po 14.9.2013 a neskôr, čo vyplýva z pripojených dodacích listov k týmto faktúram, tak ako sú súčasťou rozhodcovského spisu, ako aj vychádzajúc zo znenia článku XVI. bod 16.1 Rámcovej kúpnej zmluvy súd konštatuje, že dodávky tovaru, cena ktorých bola vyúčtovaná predmetnými faktúrami a ktorá cena bola predmetom rozhodcovského konania, boli uskutočnené práve na základe Rámcovej kúpnej zmluvy z 10.9.2013. Objednávku z 23.8.2013 vystavenú žalobcom ako objednávateľom na žalovaného ako dodávateľa vyhodnotil súd ako návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy, ktorý návrh bol žalovaným akceptovaný v rámci kontraktačného procesu medzi účastníkmi, čo vyústilo do uzatvorenia Rámcovej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi z 10.9.2013. Uvedený záver nevyvracia dojednanie článku VII. bod 7.4 Rámcovej kúpnej zmluvy, ktoré síce stanovuje cenový limit dodaného tovaru na základe tejto Rámcovej kúpnej zmluvy, avšak zároveň v druhej vete tohto zmluvného dojednania upravuje situáciu prekročenia limitu hodnoty dodaného tovaru a dôsledky takejto situácie, čím limit hodnoty dodaného tovaru vo výške 60.000,- EUR podľa prvej vety článku VII. bod 7.4 Rámcovej kúpnej zmluvy nie je možné považovať za pevný. V nadväznosti na to teda nie je možné dodávky podľa predmetných faktúr z dôvodu úhrnnej ceny dodaného tovaru nimi vyúčtovanej, ktorá prekračuje limit 60.000,- EUR, považovať za dodávky mimo zmluvného vzťahu založeného Rámcovou kúpnou zmluvou. Rovnako nie je záver súdu o pokrytí dodávok podľa predmetných faktúr Rámcovou kúpnou zmluvou vylúčený skutočnosťou, že na týchto faktúrach je uvádzané číslo objednávky a nie číslo Rámcovej kúpnej zmluvy. Článok XVI. bod 16.3 Rámcovej kúpnej zmluvy nevymedzuje ani len demonštratívnym výpočtom jednotlivé typy obchodnej korešpondencie, ktoré má toto zmluvné dojednanie na mysli a teda výslovne neuvádza, či obchodnou korešpondenciou podľa tohto dojednania mienili zmluvné strany i faktúry. Ak by však i vôľa zmluvných strán pri uzatvorení Rámcovej kúpnej zmluvy smerovala k zahrnutiu i faktúr do obsahu obchodnej korešpondencie, v ktorej sa má podľa tohto zmluvného článku XVI. bod 16.3 Rámcovej kúpnej zmluvy uvádzať číslo zmluvy, vychádza súd z primárneho názoru, podľa ktorého i v takomto prípade by uvedenie čísla objednávky v predmetných faktúrach neznamenalo a nepreukazovalo vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania /v rámci ktorého žiaden z účastníkov ani netvrdil a súd ani inak nezistil realizáciu žiadnych iných dodávok tovaru medzi účastníkmi ako tých, cena ktorých bola vyúčtovaná práve predmetnými faktúrami/ a vyššie zdôraznenú časovú súvislosť vystavenia objednávky, uzatvorenia Rámcovej kúpnej zmluvy a realizácie predmetných dodávok po 14.9.2013, ako aj vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky podľa článku XVI. bod 16.1 Rámcovej kúpnej zmluvy, ktorý vo vzťahu k sporom, ktoré vzniknú medzi účastníkmi a majú byť predmetom rozhodcovského konania, tieto vymedzuje bez ich viazanosti len na spory podľa tejto Rámcovej kúpnej zmluvy, že dodávky, cena ktorých bola vyúčtovaná predmetnými faktúrami, boli uskutočnené na základe objednávky a nie na základe Rámcovej kúpnej zmluvy. Pri konštatovaní tohto záveru nevzhliada súd dôvod uvádzať ďalšie dôvody vo vzťahu ku tvrdeniam žalovaného o neplatnosti objednávky s poukazom na R 15/2009 z dôvodu absencie podpisu druhého konateľa žalobcu na tejto objednávke.
Po vyhodnotení nedôvodnosti tvrdenia žalobcu o tom, že Rozhodcovský súd rozhodoval o veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka podľa článku XVI. bod 16.1 Rámcovej kúpnej zmluvy nevzťahovala, sa súd zaoberal hodnotením tvrdenia žalobcu, podľa ktorého Rozhodcovský súd nerozhodol o žalobcom v rozhodcovskom konaní včas a riadne vznesenej námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu. Z pripojeného spisového materiálu Rozhodcovského súdu vyplýva, že žalobca skutočne v rozhodcovskom konaní namietal nedostatok právomoc Rozhodcovského súdu pre neexistenciu, resp. neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky už priamo vo svojej žalobnej odpovedi z 26.2.2014 a teda potom, ako mu bola doručená žaloba v rozhodcovskom konaní, ustanovenie rozhodcu zo 14.2.2014 a rozhodcovské uznesenie zo 14.2.2014, ktorá skutočnosť doručenia týchto písomností žalobcovi nebola v konaní sporná. Po doručení žalobnej odpovede žalobcu žalovanému Rozhodcovským súdom, uznesením z 28.2.2014 vyrubil Rozhodcovský súd žalobcovi súdny poplatok za námietku nedostatku právomoci podľa článku 33 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu a uznesenie bolo žalobcovi odoslané, ako vyplýva z podacieho lístku, ktorý je súčasťou rozhodcovského spisu, dňa 28.2.2014. V doplnení žalobnej odpovede zo 14.3.2014 oznámil žalobca realizáciu právneho úkonu jednostranného započítania z 13.3.2014, ktorým započítal voči predmetu rozhodcovského konania svoje pohľadávky, ktoré nadobudol na základe postúpenia a zároveň zopakoval vznesenú námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu. Z obsahu rozhodcovského spisu ďalej vyplýva, že žalobca zaplatil sumu 10.060,20 EUR a sumu 120,- EUR dňa 13.3.2014, pričom listom z 19.3.2014 mu bolo zo strany Rozhodcovského súdu na jeho žiadosť oznámené, že platba 10.060,20 EUR bola zaúčtovaná na úhradu poplatku za námietky na základe rozhodnutia Rozhodcovského súdu č.j. RRS 2014/05 z 28.2.2014 a platba 120,- EUR sa mu vracia ako platba bez právneho dôvodu. Rovnako Rozhodcovský súd listom
z 20.3.2014 dopytoval žalobcu, či má jeho žiadosti o vrátenie mylnej platby rozumieť tak, že námietku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy berie späť, na čo ako vyplýva z obsahu rozhodcovského spisu, nebolo zo strany žalobcu nijako reagované. Podaním zo 17.3.2014 zobral žalovaný žalobu v rozhodcovskom konaní späť a uplatnil právo na náhradu trov konania, tak ako je to konštatované v zistenom skutkovom stave, v nadväznosti na čo Rozhodcovský súd vydal rozhodnutie - Rozhodcovský rozsudok z 3.4.2014, ktorým konanie zastavil a zároveň uložil subjektu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. nahradiť subjektu STEEL-MAX, s.r.o. trovy rozhodcovského konania v rozsahu rozhodcovského poplatku 10.060,20 EUR a v rozsahu trov právneho zastúpenia v sume 2.853,80 EUR.
Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nerozhodnutí Rozhodcovského súdu o vznesenej námietke nedostatku právomoci súd primárne uvádza, že i rozhodcovské konanie je ovládané dispozičnou zásadou, v rámci naplnenia ktorej zobral subjekt STEEL-MAX, s.r.o. ako žalobca v predmetnom rozhodcovskom konaní svoju žalobu späť z dôvodu realizácie hmotno-právneho úkonu subjektu DOPRASTAV EXPORT s.r.o. - jednostranného právneho úkonu započítania zrealizovaného po začatí rozhodcovského konania. Z dôvodu naplnenia dispozičnej zásady ovládajúcej rozhodcovské konanie späťvzatím žaloby na rozhodcovské konanie neboli splnené v rozhodcovskom konaní podmienky pre meritórne rozhodovanie Rozhodcovského súdu a Rozhodcovský súd rozhodoval procesne zastavením konania. Z tohto dôvodu a vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z § 21 ods. 1 Zákona, § 38 ods. 1 Zákona, ktorá úprava spája rozhodovanie o právomoci výlučne s meritórnym rozhodnutím / právomoc Rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci samej/, došlo k presadeniu dispozičnej zásady ovládajúcej rozhodcovské konanie a Rozhodcovský súd rozhodol procesne zastavením konania bez toho, že by bol za vzniknutej procesnej situácie dôvod rozhodovať o žalobcom vznesenej námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu. V tomto postupe Rozhodcovského súdu nezistil súd existenciu žiadneho zo žalobcom uplatnených dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaký záver uvádza súd i vo vzťahu k zvolenej forme rozhodcovského rozsudku, ktorá je skutočne nespráva, pretože o zastavení konania mal Rozhodcovský súd rozhodovať uznesením podľa § 38 ods. 1 Zákona a nie rozsudkom. Ani táto skutočnosť však podľa názoru konajúceho súdu nie je naplnením žiadneho zo žalobcom tvrdených dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné uviesť práve vzhľadom na vyššie v odôvodnení skonštatované splnenie formálnej podmienky pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda existencie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 Zákona, že úprava § 40 Zákona predpokladá naplnenie formálneho predpokladu pre podanie takejto žaloby, ktorý je predstavovaný existenciou spôsobilého predmetu takejto žaloby, teda existenciou rozhodcovského rozsudku, tak ako už bolo skonštatované vyššie. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu - Rozhodcovský rozsudok z 3.4.2014 je po formálnej stráne rozhodnutím, ktoré vymedzený predpoklad vyplývajúci z úpravy § 40 Zákona spĺňa, avšak z hľadiska obsahu sa bezpochyby jedná o procesné rozhodnutie a nie o rozhodnutie vo veci samej. Nakoľko však súd vychádza zo záveru naplnenia vymedzeného formálneho predpokladu pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd v tomto konaní považoval za dôvodné vecne posudzovať tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a vyhodnocovať ich dôvodnosť v tomto konaní.
Pokiaľ žalobca namietal, že Rozhodcovský súd si nevyžiadal súhlas žalobcu so späťvzatím žaloby v rozhodcovskom konaní, ku ktorému späťvzatiu došlo v štádiu po doručení žaloby žalobcovi a potom ako sa žalobca k žalobe v rozhodcovskom konaní vyjadril a teda po začatí konania a zároveň v tejto časti poukazoval na úpravu § 96 ods. 2 OSP súd uvádza, že konanie Rozhodcovského súdu čo do jeho priebehu upravuje I. hlava piatej časti Zákona o rozhodcovskom konaní a v podrobnostiach cez odkaz podľa § 14 ods. 1, 2 Zákona Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu Žilina, tak ako bol uverejnený v Obchodnom vestníku pod OV 207A/2008. Zároveň podľa § 51 ods. 3 Zákona prichádza vo vzťahu k otázkam, ktoré nie sú v Zákone o rozhodcovskom konaní upravené inak, do úvahy primeraná aplikácia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, teda Občianskeho súdneho poriadku. Úprava Občianskeho súdneho poriadku sa však v pomeroch rozhodcovského konania uplatní, len pokiaľ nemožno otázku, ktorá v rozhodcovskom konaní vznikla, riešiť podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Práve vzhľadom na obsah úpravy priebehu rozhodcovského konania, tak ako vyplýva zo Zákona o rozhodcovskom konaní a z úpravy priebehu rozhodcovského konania podľa Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu /z článku 20 až 23 Rokovacieho poriadku/ a pri zohľadnení priebehu rozhodcovského konania v predmetnej veci, kedy Rozhodcovský súd uznesením zo 14.2.2014 nariadil vo veci písomné konanie, vychádza súd z právneho názoru, podľa ktorého ku späťvzatiu žaloby v predmetnom rozhodcovskom
konaní, tak ako bolo učinené subjektom STEEL-MAX, s.r.o., jeho podaním zo 17.3.2014, súhlas žalobcu potrebný nebol. V nadväznosti na to nevyžiadanie súhlasu žalobcu so späťvzatím žaloby v rozhodcovskom konaní nie je súdom hodnotené ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko takýto postup nie je v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní a táto skutočnosť nie je ani porušením zásady rovnosti účastníkov konania.
Vo vzťahu ku postupu Rozhodcovského súdu pri ustanovení rozhodcu súd vzhľadom na tvrdenia žalobcu, ktorý namietal, že rozhodca bol ustanovený neznámou osobou konajúcou za Rozhodcovský súd a pri nedodržaní formy rozhodnutia o ustanovení rozhodcu uznesením, ktoré by obsahovalo riadne odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, ako aj že žalobca nebol o možnosti namietať osobu rozhodcu poučený podľa § 5 ods. 1 OSP, čím mu bolo znemožnené dosiahnuť vylúčenie rozhodcu a tým bola porušená i zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, vykonal súd dokazovanie oboznámením rozhodcovského spisu, a to konkrétne písomným ustanovením rozhodcu č.k. RRS 2014/05 zo 14.2.2014. Týmto ustanovením predseda Rozhodcovského súdu ustanovil s odkazom na článok 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu za rozhodcu F. M. a táto svoje ustanovenie za rozhodcu prijala. Uznesenie Rozhodcovského súdu zo 14.2.2014, ktorým bol žalobca vyzvaný na žalobnú odpoveď zároveň oznamuje žalobcovi údaj o rozhodcovi Rozhodcovského súdu pre túto vec - o F. M. ako o rozhodcovi a teda od momentu doručenia tohto uznesenia mal žalobca vedomosť o osobe rozhodcu. Z úpravy § 8 Zákona, ani z úpravy článkov 17 a 18 Rokovacieho poriadku nevyplýva žiadna požiadavka na formu ustanovenia rozhodcu, a preto pokiaľ Rozhodcovský súd ustanovil rozhodcu písomným ustanovením, tak ako je v rozhodcovskom spise /ustanovenie rozhodcu zo 14.2.2014/, nie je ustanovenie rozhodcu touto formou dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naviac úprava § 38 ods. 1 Zákona viaže formu rozhodnutia uznesením s rozhodovaním Rozhodcovského súdu oproti čomu Rokovací poriadok v čl. 17 ako aj Zákon v § 8 používa termín ustanovenie rsp. určenie rozhodcu. S poukazom na článok 17 ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu a pri zohľadnení obsahu rozhodcovskej doložky, ktorá na tento Rokovací poriadok odkazuje, je nevyhnutné skonštatovať, že rozhodcu v predmetnej veci ustanovil predseda Rozhodcovského súdu v súlade s rokovacím poriadkom, ako to vyplýva z písomného ustanovenia rozhodcu zo 14.2.2014. Skutočnosť, že predseda Rozhodcovského súdu ustanovenie podpísal bez uvedenia čitateľného mena a priezviska, ako aj samotný zjavne nesprávny odkaz na článok 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku v texte ustanovenia, neodôvodňujú záver o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle tvrdení žalobcu. Rovnako zo žiadneho ustanovenia Rokovacieho poriadku, ani Zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva poučovacia povinnosť Rozhodcovského súdu vo vzťahu k žalobcovi o možnosti namietať osobu rozhodcu a túto povinnosť nemožno vyvodiť ani z úpravy Občianskeho súdneho poriadku prostredníctvom aplikácie § 51 ods. 3 Zákona. Od momentu, kedy žalobca nadobudol vedomosť v zmysle vyššie uvedeného o osobe F. M. ako rozhodkyne v predmetnom rozhodcovskom konaní, bolo jeho právom túto rozhodkyňu namietať, čo však neučinil a svoje právo nevyužil. Na základe vykonaného dokazovania v tejto veci preto nie je možné skonštatovať, že by postup pri ustanovení rozhodcu v predmetnom rozhodcovskom konaní a forma ustanovenia rozhodcu odôvodňovali zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť zaplatenia poplatku za podanú námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, nerozhodnutie o tejto námietke Rozhodcovským súdom rsp. nevysporiadanie sa s touto námietkou Rozhodcovským súdom a súčasné rozhodnutie o náhrade trov konania v predmetnom rozhodcovskom rozsudku s odkazom na čl. 32 ods. 2,3 Rokovacieho poriadku, ktorá úprava sa spája s formou rozhodnutia rozhodcovským uznesením a vo väzbe na tieto dôvody tvrdil porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nie je táto argumentácia žalobcu dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Výsledky dokazovania vykonaného v tejto veci dostatočne odôvodňujú prejudiciálne vyhodnotenie žalobcom vznesenej námietky nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu ako námietky nedôvodnej / súd vychádza zo záveru , že pohľadávky, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania vyplývali z právneho vzťahu založeného Rámcovou kúpnou zmluvou a teda sa na ne vzťahovala v tejto zmluve dojednaná rozhodcovská doložka, čím je daná i právomoc Rozhodcovského súdu / , nie je tým naplnený predpoklad, že by Rozhodcovský súd tejto námietke pri rozhodovaní o nej vyhovel, len ktorá situácia by zakladala priestor pre aplikáciu čl. 31 ods. 9 Rokovacieho poriadku o vrátení poplatku zaplateného za vznesenú námietku nedostatku právomoci. Primárne však súd zdôrazňuje, že vzhľadom na konštatované presadenie dispozičnej zásady ovládajúcej rozhodcovské konanie v súvislosti so späťvzatím návrhu v rozhodcovskom konaní nebol dôvod, aby Rozhodcovský
súd o tejto námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci samej, rozhodoval. Okolnosti vyplývajúce z rozhodcovského spisu týkajúce sa zaúčtovania platby 10.060,20 EUR v zmysle listu Rozhodcovského súdu z 30.4.2014 nie je možné podradiť pod žiaden zo žalobcom uplatnených dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a tým nie je možné tieto skutočnosti ani v spojení s ostatnou argumentáciou žalobcu v tejto veci, poukazujúcou na jednostranný výber dôkazných prostriedkov, vykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným a nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom, nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom na objasnenie skutkového stavu, nemožnosť žalobcu oboznámiť sa s dôkazmi, z ktorých Rozhodcovský súd vyvodil pre žalobcu nepriaznivé závery / všetko v rámci konania Rozhodcovského súdu/, z ktorej argumentácie odvodzoval žalobca porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a ktorá argumentácia žalobcu nebola vykonaným dokazovaním /najmä oboznámením predmetného rozhodcovského spisu / preukázaná, vyhodnotiť ako skutočnosti odôvodňujúce zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal žiaden z ním tvrdených dôvodov, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vo väzbe na uvedené rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný, ktorému súd priznal náhradu dôvodne uplatnených trov konania titulom trov právneho zastúpenia za štyri úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.8.2014, 2. odvolanie z 20.8.2014, 3. vyjadrenie k žalobe z 5.5.2015, 4. účasť na pojednávaní dňa 8.9.2015, pri výške tarifnej odmeny v sume 61,87 EUR za prvý úkon právnej služby, v sume 30,94 EUR za druhý úkon právnej služby /podľa ustanovenia § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie právnej služby - ďalej len Vyhláška/ a v sume 2-krát 64,53 EUR za tretí a štvrtý úkon právnej služby + 2-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za prvý a druhý úkon právnej služby + 2-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za tretí a štvrtý úkon právnej služby, teda celkom dôvodne uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia v sume 254,73 EUR vyčíslená podľa § 11 ods. 1 písm. a, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 Vyhlášky. Tarifná odmena za jednotlivé úkony právnej služby bola správne určená ako jedna trinástina výpočtového základu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a), nakoľko hodnotu predmetu konania nie je možné vyjadriť v peniazoch. Pri druhom uplatnenom úkone právnej služby súd priznal žalovanému tarifnú odmenu iba vo výške jednej polovice základnej sadzby, keďže predmetom poskytnutej právnej služby bolo podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o odklade vykonateľnosti, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej. Trovy právneho zastúpenia v sume 254,73 EUR boli žalovanému priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP , a to Mgr. Lenky Vrúbelovej, advokátky so sídlom v Čadci. Žalovaný, ktorý bol v tejto veci zastúpený dvoma právnymi zástupcami nevyužil svoje právo určiť, na účet ktorého z jeho právnych zástupcov mu má byť priznaná náhrada trov konania, v nadväznosti na čo súd podľa § 149 ods. 3 veta druhá OSP rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku / podľa § 148 ods. 3 OSP: Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov konania súd prizná na účet advokáta, ktorého určí účastník a ak advokáta účastník neurčí, súd prizná náhradu trov konania na účet ktoréhokoľvek z nich. /
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.