Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-108-2015.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/108/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky T. C., nar. XX.XX.XXXX, živnostníčky, bytom Y. K., B., Z. XXX/XX, v zastúpení JUDr. Petrom Šramkom, advokátom Advokátska kancelária Brezno, Moyzesova 12, proti odporcovi O. C., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnanému, bytom Y. K., V., J.D.M. XXX/X, v zastúpení JUDr. Ivetou Horváthovou, advokátkou Advokátska kancelária Brezno, Němcovej 1, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako odporca, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky T. C., rodenej J., nar. XX.XX.XXXX a odporcu O. C., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matriky v Y. K., vo zv. X, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. X sa r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej K. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporcu.
III. Navrhovateľka je p o v i n n á s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode prispievať na výživu maloletej 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, k rukám odporcu.
IV. Styk maloletej K. s navrhovateľkou sa ponecháva na dohodu účastníkov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 21.05.2015 sa navrhovateľka domáha, aby jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené, na čas po rozvode ich dcéra K. aby jej bola zverená do osobnej starostlivosti a odporca aby bol zaviazaný prispievať na ňu výživným, výšku výživného ponechala na rozhodnutie súdu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo, z ktorého pochádzajú dve deti, plnoletá M. a maloletá K.. Približne od roku 2007 s odporcom nežijú ako manželia, nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť, každý si zabezpečuje vlastné životné potreby sám. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom.
Dňa 02.07.2015 odporca doručil k návrhu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, na čas po rozvode navrhuje maloletú K. zveriť do jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľku zaviazať prispievať na ňu výživným 150,- Eur mesačne, nežiadal upraviť styk navrhovateľky s maloletou, nakoľko sa na tom vedia dohodnúť. Vo vyjadrení uvádza, že s navrhovateľkou cca 8 rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletou K. a ich prvá dcéra M., nar. XX.XX.XXXX, v tom čase ako maloletá, ostala žiť s ním až doteraz.
Maloletá K. bývala striedavo u neho a u navrhovateľky. Pred 3 mesiacmi prišla maloletá K. za ním s tým, že chce žiť u neho, odvtedy žije spoločne s obidvoma dcérami. Maloletá K. sa vyjadrila, že k mame - navrhovateľke nechce ísť bývať. Zároveň odporca uviedol svoje výdavky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch účastníkov, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Účastníci sa zoznámili v čase keď navrhovateľka mala 16 a pol roka, 2 roky spolu žili, potom otehotnela a dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo. Z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra M. a dňa XX.XX.XXXX dcéra K.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese Y. K., J.D.M. XXX/X. Podľa navrhovateľky ani prvé roky manželstva neboli dobré, nakoľko odporca mal v t. č. veľa slobodných kamarátov, ukľudnil sa až potom keď začala podnikať - boli peniaze, kúpili si auto, dom a rozhodli sa pre druhé dieťa. Po narodení druhého dieťaťa, dcéry K., odporca nemal takú voľnosť, ale aj napriek tomu vyhľadával spoločnosť. Prevádzkovali krčmu a v roku 2007 si odporca začal vzťah s brigádničkou, v tom roku podal aj návrh na rozvod ich manželstva, ktorý však zobral späť. Po narodení dcéry K. sa odporca vysťahoval zo spálne a doteraz sa do nej nevrátil. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2007, odvtedy spoločne nehospodária. Naposledy sa intímne stýkali v auguste 2014. V súčasnosti má navrhovateľka priateľa. Podľa odporcu manželstvo už zo začiatku nebolo dobré, ku koncu bolo utrpením. Podľa neho dôvodom rozpadu manželstva je "dvojitý život" navrhovateľky. Cez deň sa ku nemu správala ako keby boli manželia, chodieval sa k nej najesť ale za 7 rokov nikdy spolu nenocovali. V roku 2007 podal návrh na rozvod manželstva preto, lebo sa dopočul, že taký návrh môže mať za následok zlepšenie vzťahov, čo sa za čas aj podarilo, preto tento návrh zobral späť a konanie sa zastavilo. Poprel, že by návrh bol podával preto, že si našiel známosť.
Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú, navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie bez maturity, odporca má stredoškolské vzdelanie bez maturity - je vyučený murár, u obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú len deti z manželstva.
Účastníci majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom, v ktorom navrhovateľka prevádzkovala krčmu.
Navrhovateľka vlastný majetok nemá. Je živnostníčkou, v súčasnosti opatrovateľkou v Rakúsku. Jej mesačný príjem podľa jej tvrdenia predstavuje cca 900,- Eur, v Rakúsku bude musieť vykonávať odvody, čo je mínus 300,- Eur mesačne. V roku 2014 keď prevádzkovala krčmu aj stávkovú kanceláriu dosiahla príjmy zo živnosti 24.618,42 Eur, výdavky 12.803,06 Eur, základ dane 8.012,03 Eur. Živnosť ukončila k 31.07.2015 z dôvodu neziskovosti. Mesačne poberá prídavky na maloletú K.. Žije sama v rodinnom dome prenajatom od svojej netery. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí cestovné 80,- Eur, za elektriku 55,- Eur, za mobil 35,- Eur, za internet 12,30 Eur, za životnú poistku spolu s maloletou K. 40,- Eur. Spolu s odporcom si zobrali úver, z ktorého sa prerábala krčma, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, časť z úveru použil odporca na prerábanie svojho domu. Tento úver mesačne spláca po 104,89 Eur. Polročne za vodu zaplatí 60,- Eur a ročne za drevo 200,- až 250,- Eur.
Odporca má v osobnom vlastníctve rodinný dom po rodičoch, právo doživotného bývania v tomto dome má jeho matka. Býva spolu s obidvoma dcérami. Od 05.11.2012 je nezamestnaný, dávky v hmotnej núdzi nepoberal. Ako nezamestnaný pomáhal prevádzkovať krčmu navrhovateľke. V súčasnosti začína dcéra M. prevádzkovať inú krčmu - prenajatú od Jednoty, pomáha jej pri tom. Mesačne si brigádnicky zarobí 100,- až 200,- Eur. Je zdravý. Medzi jeho mesačné výdavky patrí za elektriku 60,- Eur, za internet 10,- až 15,- Eur, za vodu 10,- až 15,- Eur. Ročne za drevo na kúrenie dá 800,- až 1.000,- Eur.
Maloletá K. má necelých 15 rokov. Je zdravá. Pred 2 rokmi začala nosiť dioptrické okuliare, odvtedy sa jej nemenili. V septembri 2015 nastúpila do 9.ročníka Základnej školy v Čiernom Balogu. Do školy cestuje, mesačne precestuje 20,- Eur. Stravuje sa v školskej jedálni, kde sa mesačne platí 25,- až 28,- Eur. S jej školou sú bežné výdavky. Na začiatku školského roka na združenie rodičov zaplatila 8,- Eur, za školské pomôcky a potreby cca 25,- Eur. Maloletá navštevuje aj Základnú umeleckú školu Polomka, s vyučovaním na Čiernom Balogu. Do tejto školy tiež cestuje, mesačne precestuje 5,- až 7,- Eur. V
Základnej umeleckej škole polročne platí poplatok 20,- Eur. Má výdavky na noty, raz 50 centov, raz 2,- Eurá.
Kolízny opatrovník v starostlivosti rodičov o maloletú K. nezistil žiadne nedostatky, podľa neho obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletú. Podľa kolízneho opatrovníka maloletá K. má necelých 15 rokov, vie vyjadriť svoj názor a sama chce zostať u otca. Z tohto dôvodu doporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti odporcu a navrhovateľke určiť na ňu výživné.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravy pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje rozdielnosť ich pováh, názorov a záujmov.
Maloletá K. má necelých 15 rokov, sama vie vyjadriť svoj názor a chce zostať v starostlivosti otca - odporcu. Podľa kolízneho opatrovníka obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú. Vzhľadom k tomu, že maloletá chce zostať v starostlivosti otca, kolízny opatrovník doporučil zveriť ju do starostlivosti odporcu, pričom obidvaja rodičia maloletej s tým súhlasili, súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k nej na čas po rozvode manželstva jej rodičov tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti odporcu.
Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V súlade s týmito ustanoveniami Zákona o rodine na základe zistených skutočností súd určil navrhovateľke výživné na maloletú vo výške 120,- Eur mesačne. Pri určení tohto výživného súd zohľadnil tak odôvodnené potreby maloletej, ako aj možnosti, schopnosti, majetkové pomery navrhovateľky s prihliadnutím na možnosti, schopnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť odporcu o maloletú. Pri posudzovaní možností a schopností navrhovateľky súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka až do 31.07.2015 prevádzkovala krčmu a stávkovú kanceláriu. Súdu tvrdila, že toto podnikanie zrušila, lebo bolo neziskové, avšak túto skutočnosť ničím iným nepreukázala. Na druhej strane práve rovnakú živnosť - prevádzkovanie krčmy začína jej staršia dcéra M. za pomoci odporcu. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľky prispievať na výživu maloletej K. výživným aké určil súd a to vo výške 120,- Eur mesačne. Navrhovateľka je povinná prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov.
Vzhľadom na vek maloletej súd ponechal styk navrhovateľky s ňou na dohodu.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.