Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/235/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci navrhovateľa: SBK INVEST, a.s., Nobelova 9 Bratislava, IČO: 35 764 066, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Rabatinom, RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3 Bratislava, IČO: 36 855 561 proti odporcom: I. DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, Bajkalská cesta 31 Bratislava, IČO: 00 168 017, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, II. Rental BA s.r.o., Vlčie hrdlo 20 Bratislava, IČO: 46 942 360, zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v I. rade sumu 629,99 eura titulom náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu v I. rade.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v II. rade sumu 658,56 eura titulom náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu v II. rade.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania podaným na súd dňa 6.12.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu v I. rade, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území X., S. L.-H..Č.. K., S. L. A. a ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXX (X. - J. V. N. Y. J. X. na B. F.) sú zaťažené záložným právom v prospech navrhovateľa, pričom toto záložné právo bolo zapísané v evidencii nehnuteľností podľa rozhodnutia štátneho notárstva č. R III 178/92 a zabezpečuje pohľadávku navrhovateľa voči spoločnosti Slovakia - CAR - Prna, spol. s r.o., IČO: 00 683 485, ktorá vznikla v dôsledku nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992 a bola priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.12.2004, č.k.: -67 a súčasne sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu v II. rade, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území X., S. L.-H..Č.. K., S. L. A. a ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. 4581 (nehnuteľnosti - pozemky taxatívne uvedené v petite návrhu na začatie konania) sú zaťažené záložným právom v prospech navrhovateľa, pričom toto záložné právo bolo zapísané v evidencii nehnuteľností podľa rozhodnutia štátneho notárstva č. R III 178/92 a zabezpečuje pohľadávku navrhovateľa voči spoločnosti Slovakia - CAR - Prna, spol. s r.o., IČO: 00 683 485, ktorá vznikla v dôsledku nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992 a bola priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.12.2004, č.k.: -67.

Odporcovia v I. a II. rade s návrhom na začatie konania nesúhlasili a namietali jeho skutkovú i právnu opodstatnenosť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárnych zástupcov odporcov v I. a II. rade, právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 2.4.1992 uzavrela spoločnosť Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť, IČO: 00 151 700 ako záložný veriteľ záložnú zmluvu s odporcom v I. rade ako záložcom, ktorá bola dňa 23.6.1992 registrovaná štátnym notárstvom Bratislava II pod č. R III 178/92 a ktorej predmetom bolo zabezpečenie záväzku obchodnej spoločnosti SLOVAKIA- CAR-Prna s.r.o., IČO: 00 683 485 (ďalej len "obligačný dlžník") vrátiť úver, ktorý jej bol poskytnutý Slovenskou poisťovňou, akciovou spoločnosťou na základe zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992. Predmetom zálohu, ktorý bol vymedzený v záložnej zmluve, boli nehnuteľnosti, a to prevádzkové objekty, pomocné stavby a pozemky vo vlastníctve odporcu v I. rade. K bližšej špecifikácii zálohu bol vyhotovený znalecký posudok č. 218/160/91, ktorý vypracoval znalec Ing. Ivan Izakovič ku dňu 7.12.1991 (ďalej len "znalecký posudok"). Podľa záložnej zmluvy boli založené - okrem iných nehnuteľností - aj pozemky parc. č. XXXXX/X C. J.. Č.. XXXXX/X. V zmysle špecifikácie v bode 3.6 znaleckého posudku išlo o pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXX, pričom pozemok parc. č. XXXXX/X ako zastavaná plocha bol v tom čase o výmere 12.031 m2 a pozemok parc. č. XXXXX/X ako zastavaná plocha bol v tom čase o výmere 6.435 m2. Predmetné záložné právo k týmto pozemkom bolo zároveň zapísané v evidencii nehnuteľností (neskôr v katastri nehnuteľností). Tieto pozemky boli v priebehu doby uplynulej od vzniku záložného práva viackrát rozdelené a aktuálne sú evidované na dvoch listoch vlastníctva, a to na liste vlastníctva č. XXX a liste vlastníctva č. XXXX, pričom oba sú vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie X., S. L.-H..Č.. K., S. L. A.. Vlastníkom všetkých pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX je aktuálne odporca v I. rade a vlastníkom všetkých pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. 4581 je aktuálne odporca v II. rade. Ďalej navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že obligačný dlžník nesplnil svoje záväzky voči pôvodnému záložnému veriteľovi riadne a včas. Z uvedeného dôvodu vznikli pôvodnému záložnému veriteľovi pohľadávky, ktoré sú v zmysle záložnej zmluvy zabezpečené záložným právom. Pôvodný záložný veriteľ postúpil svoje pohľadávky voči obligačnému dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2000 na obchodnú spoločnosť ARS Slovakia a.s., IČO: 31 737 170, pričom súčasťou postúpenia boli i zabezpečovacie prostriedky spojené s pohľadávkou. Spoločnosť ARS Slovakia a.s. postúpila pohľadávku voči obligačnému dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.6.2002 na obchodnú spoločnosť Real - Consulting, spol. s r.o., IČO: 35 800 003, pričom súčasťou postúpenia boli i zabezpečovacie prostriedky spojené s pohľadávkou. Spoločnosť Real - Consulting, spol. s r.o. postúpila pohľadávku voči obligačnému dlžníkovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2008 na navrhovateľa, pričom súčasťou postúpenia boli i zabezpečovacie prostriedky spojené s pohľadávkou. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že v nadväznosti na uvedené sa navrhovateľ stal novým záložným veriteľom a toto jeho postavenie naďalej trvá. Nakoľko záložné právo v prospech navrhovateľa nie je na žiadnom z dotknutých listov vlastníctva zapísané, je navrhovateľ presvedčený o tom, že má naliehavý právny záujem na určení, že predmetné pozemky sú zaťažené záložným právom v prospech navrhovateľa. Bez zápisu záložného práva na tieto listy vlastníctva nemôže navrhovateľ podľa aktuálneho právneho stavu záložné právo vykonať. V ďalšej časti návrhu na začatie konania navrhovateľ poukázal na ustanovenia v znení účinnom k 2.4.1992 (, , a ), z ktorých vyvodil, že na plnohodnotný vznik záložného práva k nehnuteľnosti sa v roku 1992 nevyžadoval zápis v katastri nehnuteľností, resp. v inej evidencii nehnuteľností. Takýto prípadný zápis mal len evidenčné účinky. Napriek tomu, takýto zápis bol do príslušnej evidencie vo vzťahu k dotknutým pozemkom riadne vykonaný, o čom svedčí aj fotokópia listu vlastníctva č. XXX z roku 1993. Ďalej navrhovateľ poukázal na ustanovenie z roku 1992, podľa ktorého "ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybnosti platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.". Ďalej navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že v právnej veci vedenej v konaní o neplatnosť záložnej zmluvy rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.4.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2003 tak, že záložná zmluva je z dôvodu absencie vlastníckeho práva na strane záložcu, teda odporcu v I. rade, neplatná čo sa týka pozemkov parc. č. XXXXX/X a č.

XXXXX/X (právna vec vedená na prvostupňovom súde pod sp. zn. a na odvolacom súde pod sp. zn. ). Navrhovateľ má za to, že samotná neplatnosť nie je v zmysle ustanovenia z roku 1992 prekážkou na platný vznik záložného práva a teda v tomto prípade vzniklo záložné právo k predmetným pozemkom v prospech navrhovateľa aj na základe neplatnej zmluvy. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal v návrhu na začatie konania na judikatúru českých súdov. Ďalej navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že keďže zápisy do katastra nehnuteľností s právotvornými účinkami sa začali vykonávať až od 1.1.1993, je navrhovateľ presvedčený o tom, že v období, keď kataster nehnuteľností ešte neexistoval, teda v období do 31.12.1992, mala vo vzťahu ku vzniku záložného práva rovnaké účinky registrácia záložnej zmluvy štátnym notárstvom, keď navyše záložné právo k predmetným pozemkom bolo riadne zaevidované aj v katastri nehnuteľností. Odovzdaním nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia z roku 1992 je preto aj registrácia štátnym notárstvom inak neplatnej zmluvy, keď je dôvodom neplatnosti skutočnosť, že vecou disponoval nevlastník. Za platnosti a účinnosti ustanovenia z roku 1992, teda aj v období uzavretia záložnej zmluvy v apríli 1992, bola pre vznik záložného práva k nehnuteľnostiam spôsobilá aj neplatná zmluva. Navrhovateľ je presvedčený, že boli naplnené všetky predpoklady rozhodné pre aplikáciu ustanovenia z roku 1992 a záložné právo k označeným pozemkom riadne vzniklo, keď dobromyseľnosť na strane záložného veriteľa potvrdzuje jednak registrácia záložnej zmluvy, zápis záložného práva na príslušný list vlastníctva, ako aj vyhlásenie záložcu v záložnej zmluve, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet záložného práva sú jeho vlastníctvom. Následne však pochybili subjekty zodpovedné za evidenciu a zápis vecných práv v katastri nehnuteľností, keď záložné právo na pozemkoch z príslušného listu vlastníctva vymazali. Ďalej navrhovateľ v návrhu na začatie konania poukázal na ustanovenie a a uviedol, že pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi zálohu, z čoho vyplýva, že záložné právo viazne nielen na pozemkoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, ale aj na pozemkoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých vlastníkom je odporca v II. rade. Tieto totiž nadobudol od odporcu v I. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.2013. Záložné právo, ktorým sú zaťažené predmetné pozemky, pôsobí aj voči odporcovi v II. rade.

Ako prílohy k návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil súdu záložnú zmluvu zo dňa 2.4.1992, zmluvu o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992, záznam Štátneho notárstva Bratislava 2 v Bratislave zo dňa 23.6.1992, znalecký posudok č. 218/160/91 zo dňa 11.12.1991, list vlastníctva č. XXX, výpisy z listu vlastníctva č. XXX, zmluvy o postúpení pohľadávky, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.4.2002 pod č. k. -151 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2003 pod sp. zn. .

Z predloženej záložnej zmluvy súd zistil, že bola uzavretá v písomnej forme dňa 2.4.1992 medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Bratislava, IČO: 151 700 a odporcom v I. rade na základe ustanovení § až 554 na zabezpečenie záväzku s.r.o. SLOVAKIA - CAR - Prna vyplývajúceho z úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 67/1992 s tým, že záložná zmluva účinnosť nadobúda až jej registráciou štátnym notárstvom v zmysle . Predmet záložného práva bol v predmetnej záložnej zmluve označený tým spôsobom, že špecifikácia nehnuteľností je uvedená v dokumente - Výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý vystavuje príslušný orgán patriaci do lokality, kde sa nehnuteľnosť nachádza: do 31.12.1963 - štátne notárstvo, od 1.1.1964 - stredisko geodézie. V predmetnej záložnej zmluve je uvedená charakteristika nehnuteľnosti nasledovným spôsobom: Prevádzkové objekty, pomocné stavby a pozemok - parcela číslo XXXXX/X a XXXXX/X s tým, že v predmetnej záložnej zmluve je uvedené: "Presná špecifikácia podľa Znaleckého posudku č. 218/160/91 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Izakovičom, viď príloha.". V predmetnej záložnej zmluve je tiež uvedené, že štatutárny zástupca odporcu v I. rade vyhlasuje, že družstvo je výlučným vlastníkom tu uvedených nehnuteľností, na ktoré sa uplatňuje záložné právo v zmysle § až 151g a tiež zástupca odporcu v I. rade v predmetnej záložnej zmluve vyhlasuje, že okrem záväzkov uvedených v úradnej evidencii nehnuteľností neviaznu na nehnuteľnosti žiadne záväzky a že s úmyslom uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom uplatňovania záložného práva a ktoré nie sú v jeho výlučnom vlastníctve, oboznámil svojich spoluvlastníkov.

Z predloženej záložnej zmluvy je zrejmé, že jej prílohou bol výpis z evidencie nehnuteľností a že bola registrovaná Štátnym notárstvom Bratislava 2 v Bratislave dňa 23.6.1992.

Z predmetnej záložnej zmluvy je zrejmé, že neobsahuje žiadnu presnú a podrobnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom zálohu, ale v tejto časti len odkazuje na znalecký posudok č. 218/160/91, z čoho je možné zo strany súdu objektívne vyvodiť, že predmetný znalecký posudok bol obidvom zmluvným stranám v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy známy a boli s jeho obsahom riadne oboznámené. Z predmetnej záložnej zmluvy je tiež zrejmé, že obsahuje rozporuplné vyhlásenia odporcu v I. rade, ktorý jednak vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom tu uvedených nehnuteľností (bližšie nešpecifikovaných), avšak v ďalšej časti vyhlasuje, že s úmyslom uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom uplatňovania záložného práva a ktoré nie sú v jeho výlučnom vlastníctve, oboznámil svojich spoluvlastníkov.

Zmluva o úvere č. 67/1992 bola uzavretá v písomnej forme dňa 2.4.1992 medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Bratislava, IČO: 151 700 a obchodnou spoločnosťou SLOVAKIA-CAR-Prna s.r.o. Bratislava, IČO: 683-485 ako klientom na základe ustanovení § až 507 . Na základe predmetnej zmluvy o úvere sa Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky vo výške 20.000.000,- Kčs pri podmienkach úročenia: úroková sadzba 16%, zvýšená (sankčná) úroková sadzba 14%, ako forma uplatnenia zmluvnej pokuty vo výške 30%. Ako formy zabezpečenia návratnosti poskytnutých peňažných prostriedkov sú v predmetnej záložnej zmluve uvedené: záložné právo na nehnuteľnosť v prospech SP a.s. poskytnuté DRUDOPom Bratislava, s odkazom na § až 299 ; zmluvná pokuta s odkazom na § až 545 ; záložná zmluva s odkazom na § až 554 - vo väzbe na § až 151g - záložné právo a § až 151v - zádržné právo, z toho menovite - zabezpečenie záväzkov prevodom práva a vinkulácia poistnej zmluvy.

Zo znaleckého posudku č. 218/160/91, na ktorý odkazuje záložná zmluva ako na dokument obsahujúci špecifikáciu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom zálohu, súd zistil, že bol vypracovaný dňa 11.12.1991, t.j. pred uzavretím predmetnej záložnej zmluvy znalcom Ing. Ivanom Izakovičom. Predmetom ocenenia bola nehnuteľnosť - areál autoservisu stavebného a opravárenského družstva DRUDOP na Bajkalskej ul. č. 29 v Bratislave, katastrálne územie Nivy, pričom predmetom znaleckého posudku boli stavebné objekty, pozemok, vonkajšie úpravy, oplotenie. Pod bodom 1.2 je v predmetnom znaleckom posudku uvedené, že vlastníkom nehnuteľnosti na základe výpisu z evidencie nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXX je: Čs. štát - Drudop, opravárenské družstvo. Pokiaľ ide o pozemok, je v predmetnom znaleckom posudku uvedené, že pozemok celého areálu pozostáva z parcely číslo XXXXX/ X C. XXXXX/X podľa výpisu z evidencie nehnuteľností, list vlastníctva č. 896, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 2031 m2 a 6435 m2.

Z listu vlastníctva č. XXX predloženého súdu navrhovateľom, z ktorého však nie je zrejmý dátum jeho vydania, vyplýva, že sa týka zastavaných pozemkov parc. č. XXXXX/X S. Y. XXXXX H.X C. J.. Č.. XXXXX/X S. Y. XXXX H.X, pričom je na ňom vyznačené "Trvalé užívanie" a pod položkou "Meno vlastníka - názov organizácie" je uvedené: Drudop - stavebné a opr. družstvo. V predmetnom liste vlastníctva je vyznačená záložná zmluva v prospech Slovenská poisťovňa, a.s. podľa RIII 178/92 na úverovú zmluvu č. 67/1992, a to pod číslom V-1084/93 a v poznámkach je uvedené: FO - 1701/81 62/81. Navrhovateľ predložil súdu tiež výpis z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. 886 zo dňa 23.8.1993, na ktorom je ako vlastník predmetných pozemkov zapísaný odporca v I. rade v podiele 1/1 a je v ňom zapísané záložné právo pre Slovenskú poisťovňu a.s. podľa RIII 178/92 na zabezpečenie záväzku spol. s.r.o. SLOVAKIA-CAR-PRNA vyplývajúceho z úverovej zmluvy 67/92.

Na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v danom konaní navrhovateľ predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky č. 1/2000 uzavretú v písomnej forme dňa 31.10.2000 medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, IČO: 00 151 700 ako postupcom a obchodnou spoločnosťou ARS Slovakia, a.s. Bratislava, IČO: 31 737 170 ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky, ktorú má postupca voči dlžníkovi SLOVAKIA - CAR - PRNA, s.r.o., IČO: 683 485 z titulu úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere číslo 67/1992 v znení jej platných dodatkov uzatvorenej dňa 2.4.1992 medzi postupcom a dlžníkom za odplatu dohodnutú v tejto zmluve s tým, že celková hodnota pohľadávky postupcu voči dlžníkovi predstavuje ku dňu 31.10.2000 výšku 40.179.962,13 Sk pozostávajúcu z istiny vo výške 18.497.025,- Sk a úrokov vo výške 21.682.937,13 Sk, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo a všetky

práva s pohľadávkou spojené. S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj záložné právo špecifikované v Záložnej zmluve vo veci záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 2.4.1992 uzatvorenej medzi SP a.s. a DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo Bratislava, IČO: 168 017, registrovanej na Štátnom notárstve Bratislava dňa 23.6.1992 pod č. RIII 178/92, katastrálne územie Nivy, list vlastníctva č. XXX, majetková podstata: parcela č. XXXXX/X, výmera 12031 m2, zastavaná plocha a parcela č. XXXXX/X, výmera 6435 m2, zastavaná plocha.

Ďalej navrhovateľ predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú v písomnej forme dňa 19.6.2002 medzi obchodnou spoločnosťou ARS Slovakia, a.s. Bratislava, IČO: 31 737 170 ako postupcom a obchodnou spoločnosťou Real - Consulting, spol. s r.o. Bratislava, IČO: 35 800 003 ako postupníkom, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie celej pohľadávky postupcu voči dlžníkovi Slovakia - CAR - Prna, spol. s r.o. Bratislava, IČO: 00 683 485, ktorú postupca nadobudol od predchádzajúceho veriteľa Slovenská poisťovňa, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2000 zo dňa 31.10.2000 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.7.2001 s tým, že pohľadávka, ktorá vznikla z titulu úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. 67/112 v znení jej platných dodatkov uzatvorenej dňa 2.4.1992 sa postupuje spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými podľa stavu v deň podpisu tejto zmluvy. Spolu s postupovanou pohľadávkou sa na postupníka prevádzajú aj záložné práva na nehnuteľnosti, ktorými je táto pohľadávka zabezpečená podľa Záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 uzatvorenej medzi Slovenskou poisťovňou, a.s. a DRUDOP - stavebné a opravárenské družstvo Bratislava, IČO: 168 018, registrovanej na Štátnom notárstve Bratislava dňa 23.6.1992 pod č. R III 178/92, pričom predmetom zálohu podľa vyššie uvedenej Záložnej zmluvy sú prevádzkové objekty pomocné stavby a pozemok - parcela číslo XXXXX/X C. XXXXX/X. Súčasne je v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok uvedené, že o platnosť vyššie uvedenej Záložnej zmluvy sa vedie spor na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. -151, ktorý konštatoval, že záložná zmluva je neplatná. Postupca sa zaväzuje, že po doručení rozsudku v predmetnej veci zabezpečí, aby bolo proti nemu podané odvolanie a taktiež zabezpečí, aby bol súd upovedomený o zmene účastníkov pohľadávky a zmene záložného veriteľa.

Navrhovateľ ďalej predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú v písomnej forme dňa 28.10.2008 medzi obchodnou spoločnosťou Real - Consulting, spol. s r.o. Bratislava, IČO: 35 800 003 ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, v ktorej je uvedené, že pohľadávka voči spoločnosti Slovakia - CAR - Prna, spol. s r.o. Bratislava, IČO: 00 683 485 (ďalej len "dlžník") vznikla z titulu poskytnutia úveru vo výške 20.000.000,- Sk dlžníkovi Slovenskou poisťovňou, a.s., IČO: 00 151 700 na základe Zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992 v znení jej platných dodatkov, ktorú dlžník celú nesplatil. Celú svoju pohľadávku vrátane všetkého príslušenstva postúpila spoločnosť Slovenská poisťovňa, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1/2000 zo dňa 31.10.2000 na spoločnosť ARS Slovakia, a.s., IČO: 31 737 170. Spoločnosť ARS Slovakia, a.s. ďalej postúpila celú svoju pohľadávku voči dlžníkovi na postupcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.6.2002. Dlžník v súčasnosti právne neexistuje, nakoľko bol z obchodného registra z dôvodov ex offo vymazaný. Pohľadávka postupcu je právoplatne judikovaná, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.12.2004, č. k. -67 súd zaviazal dlžníka zaplatiť postupcovi istinu vo výške 18.497.025,- Sk spolu s 18% úrokom z omeškania odo dňa 31.3.1993 do zaplatenia a sumu vo výške 5.549.107,50 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2005 a vykonateľnosť dňa 18.2.2005. Predmetom tejto zmluvy je odplatné postúpenie celej pohľadávky voči dlžníkovi z postupcu na postupníka s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou na postupníka prechádzajú aj záložné práva na nehnuteľnostiach, ktorými je pohľadávka zabezpečená podľa Záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700 a družstvom DRUDOP

- stavebné a opravárenské družstvo Bratislava, IČO: 168 017 registrovanej na Štátnom notárstve Bratislava dňa 23.6.1992 pod č. R III 178/92. Ďalej je v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky uvedené, že o platnosti záložnej zmluvy sa v minulosti viedol súdny spor na Krajskom súde v Bratislave, č. k. a na Najvyššom súde Slovenskej republiky, č. k. , kde súd určil, že záložná zmluva je v časti zálohu - pozemkov neplatná a vo zvyšku návrh zamietol. O platnosti záložnej zmluvy sa v súčasnosti na návrh záložného veriteľa vedie súdny spor na Okresnom súde Bratislava II, č. k. , kde súd v prvom stupni rozhodol tak, že záložná zmluva je neplatná. Rozsudok vo veci ešte nebol postupcovi doručený. Postupca vedie voči záložnému veriteľovi súdny spor na Okresnom súde Bratislava II, v ktorom vymáha svoju pohľadávku od záložného veriteľa a ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou .

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17.4.2002 pod č. k. -151 v právnej veci navrhovateľa Okresný úrad Bratislava II proti odporcom 1) DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo Bratislava, 2) Slovakia-Car-Prna, s.r.o. Bratislava, 3) Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava o určenie neplatnosti záložnej zmluvy vyslovil neplatnosť záložnej zmluvy vo veci záložného práva na nehnuteľnosť, uzavretej dňa 2.4.1992, registrovanú Štátnym notárstvom Bratislava 2 pod číslom III.178/92 dňa 23.6.1992 medzi DRUDOP, stavebným a opravárenským družstvom, so sídlom Bajkalská 31 Bratislava a Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom Straková 1 Bratislava a súčasne zastavil konanie proti odporcovi v 2) rade. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v danom prípade mal súd preukázané, podľa výpisu LV č. XXX katastrálne územie X. zo dňa 5.12.1994, že vlastníkom parcely č. XXXXX/X o výmere 12.031 m2, ako i parcely č. XXXXX/X o výmere 6.435 m2 je Slovenská republika v zastúpení navrhovateľa. Predmetné pozemky mal odporca v 1) rade v nájme, a teda nemohlo prísť k zriadeniu záložného práva na majetok štátu. Súd posúdil záložnú zmluvu uzatvorenú medzi Slovenskou poisťovňou, a.s. a Drudopom, stavebným a opravárenským družstvom zo dňa 2.4.1992 a dospel k záveru, že predmetná zmluva bola uzatvorená v rozpore so zásadami zakotvenými v o správe majetku štátu, jeho ustanovenia , kde je zakotvené, že správca majetku nemôže zriadiť záložné právo na nehnuteľné veci štátu a že je v rozpore aj s kritériami zakotvenými v ustanovení , keďže založené prevádzkové objekty a pomocné stavby nie sú identifikované tak, ako to má na mysli zákon.

Predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.4.2002 pod č. k. -151 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2003 pod sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2003 a ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.4.2002 č. k. -151 pokiaľ ním je vyslovené, že záložná zmluva uzavretá 2.4.1992 registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Bratislava II pod č. R III. 178/92 z 23.6.1992 uzavretá medzi Drudopom, stavebným a opravárenským družstvom so sídlom Bajkalská 31, Bratislava a Slovenskou poisťovňou, a.s. Strakova 1, Bratislava, pokiaľ sa týka pozemkov parc. č. XXXXX/X C. XXXXX/X nachádzajúcej sa na LV XXX F.. Ú.. L. - X. a ohľadne stavieb nachádzajúcich sa na týchto parcelách, a to prevádzkových objektov a pomocné stavby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Ako vedľajší účastník na strane odporcu v 3. rade v odvolacom konaní vystupovala spoločnosť REAL Consulting, s.r.o. Bratislava.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade v spoločnom vyjadrení odporcov v I. a II. rade zo dňa 23.1.2014, podanom na súd dňa 27.1.2014, uviedla, že navrhovateľ sa nemôže dovolávať ustanovenia , ktoré vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok súčasne - musí ísť o cudziu vec; vec musí byť odovzdaná; vec musí byť prijatá od záložcu v dobrej viere. V danom prípade v čase vykonania úkonu, t.j. pri uzatváraní záložnej zmluvy, neboli splnené všetky tri podmienky súčasne, lebo síce bola daná do zálohu cudzia vec bez súhlasu vlastníka, vec bola odovzdaná, ale nebola splnená tretia podmienka - záložný veriteľ nekonal v dobrej viere, t.j. pri uzatváraní záložnej zmluvy nebol dobromyseľný. Dobromyseľnosť musí existovať v čase vykonávania úkonu, t.j. do podpisu zmluvy, nie až v čase jej registrácie, príp. zápisu na list vlastníctva, ako to odvodzuje navrhovateľ. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľností preukazuje len odovzdanie nehnuteľnosti v zmysle súčasných judikátov (na ktoré poukazuje navrhovateľ), ale nepreukazuje aj dobromyseľnosť záložného veriteľa, že prijal záloh od vlastníka, lebo k zápisu dochádza až po uzavretí záložnej zmluvy. Preto ani registrácia, ani zápis do katastra nehnuteľností ako skutočnosti, ktoré nastali ako následok už uzavretej záložnej zmluvy, nie sú rozhodujúce pre dobromyseľnosť záložného veriteľa. Záložný veriteľ nemohol byť dobromyseľný, pretože na liste vlastníctva č. XXX označenom v záložnej zmluve z roku 1992 bolo vyznačené trvalé užívanie, čo deklarovalo vlastníctvo štátu a taktiež zápis podania finančného odboru z roku 1981 v poznámke na liste vlastníctva z roku 1993 svedčil o ingerencii štátu k predmetu listu vlastníctva, t.j. k pozemkom. Posúdenie, či bol alebo nebol záložný veriteľ v čase vykonávania úkonu dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobné presvedčenie) účastníka a treba vždy brať do úvahy, či účastník úkonu bol náležite obozretný pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať. Slovenská poisťovňa a.s. pôsobila v roku 1992 ako bankový subjekt poskytujúci úvery, bolo jej povinnosťou postupovať pri uzatváraní zmlúv maximálne obozretne pri zadovažovaní a posudzovaní podkladov k rozhodnutiu o poskytnutí peňažných prostriedkov a zabezpečení ich návratnosti, čo sa v tomto prípade evidentne nestalo. Bola to Slovenská poisťovňa a.s., ktorá vyhotovila tak úverovú, ako aj záložnú zmluvu a pripojila k záložnej zmluve list vlastníctva

č. 886, na ktorom bolo vyznačené pre záložcu len trvalé užívanie, teda nemohlo ujsť jej pozornosti, že podklady vylučujú pozemky zo zabezpečenia úveru. Ak si zodpovedný subjekt (banka) dostatočne neoverí dostupné údaje v katastri alebo si ich zle vyloží, nemôže byť dobromyseľný. Súčasne odporcovia v I. a II. rade v predmetnom písomnom vyjadrení podotkli, že v rámci konania o platnosť záložnej zmluvy (navrhovateľ bol účastný ako vedľajší účastník v konaní pred Najvyšším súdom SR a mal dostatočné informácie) bolo rozhodnuté o neplatnosti záložnej zmluvy v časti týkajúcej sa pozemkov. Dôvodom absencie vlastníckeho práva na strane záložcu, teda odporcu v I. rade, ako konštatovali konajúce súdy, bolo to, že záložca zo zákona nemohol byť vlastníkom pozemkov, pretože tieto boli majetkom štátu (list vlastníctva č. XXX uzavretý dňa 2.3.2006, ďalej vedený na vlastníka DRUDOP). V zmysle uvedeného je záložná zmluva, čo sa týka pozemkov, ako právny úkon postihnutá absolútnou neplatnosťou zo zákona pre rozpor so zákonom (a pre obchádzanie zákona, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté (registrácia záložnej zmluvy, zaevidovanie záložného práva v katastri nehnuteľností). Ďalej právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade v predmetnom písomnom vyjadrení uviedla, že nie je pravdou, že k výmazu záložného práva z listu vlastníctva č. XXX k pozemkom došlo v roku 2006 v dôsledku pochybenia subjektov zodpovedných za evidenciu a zápis vecných práv v katastri nehnuteľností. Stalo sa tak na základe právoplatných súdnych rozhodnutí. Preto v dôsledku takéhoto právneho stavu nemohlo dôjsť k stavu právnej neistoty na strane navrhovateľa a navrhovateľovi nevznikol naliehavý právny záujem na domáhaní sa určenia existencie záložného práva súdnou cestou. Záložcom môže byť len osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo k predmetu zálohu. Ak dáva vec do zálohu nevlastník, môže tak urobiť len so súhlasom vlastníka. Odporca v I. rade nemohol sporné nehnuteľnosti platne založiť, pretože v čase podpisu záložnej zmluvy preukázateľne nebol ich vlastníkom a vlastník mu súhlas nedal a nemienil dať, lebo keď sa o tom v roku 1993 dozvedel, vyvolal súdne konanie o neplatnosť záložnej zmluvy. Tak nemohlo platne vzniknúť ani samotné záložné právo, aj keď záložná zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom a záložné právo bolo zaevidované katastrom na list vlastníctva k majetku štátu. V ďalšej časti predmetného písomného vyjadrenia odporcovia v I. a II. rade uplatnili námietku premlčania, ktorú odôvodnili tým, že v tomto konkrétnom prípade platí, že pohľadávka z úverovej zmluvy sa spravuje výlučne ustanoveniami , ale záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečuje splnenie uvedenej pohľadávky, sa spravuje ustanoveniami . Uvedená úprava tak platí aj pre posudzovanie premlčania, z čoho potom vyplýva, že úverová pohľadávka sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe počítanej od jej splatnosti (podľa ) a záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (podľa ) počítanej odo dňa, keď sa mohlo realizovať po prvý raz, t.j. rovnako od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje, ak táto nebola v lehote splatnosti riadne a včas splnená. Pre záložné právo tu platí ešte jedno obmedzenie, a to že sa nepremlčuje skôr ako ním zabezpečená pohľadávka. V predmetnej veci splatnosť úverovej pohľadávky nastala dňa 31.12.1996. Od 1.1.1997 teda začala plynúť záložnému veriteľovi štvorročná premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky a zároveň aj trojročná premlčacia doba pre výkon záložného práva, ktorá u pohľadávky uplynula dňom 1.1.2001 a u záložného práva dňa 1.1.2000. V uvedenej premlčacej lehote záložný veriteľ nezačal s výkonom (s realizáciou) záložného práva. Samotná pohľadávka z úverovej zmluvy podlieha premlčaniu podľa ustanovenia , v zmysle ktorého bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná. Z uvedeného teda podľa odporcov v I. a II. rade vyplýva, že premlčacia doba u pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 2.4.1992 začala plynúť dňa 1.1.1997 a uplynula dňom 1.1.2007 (bez ohľadu na to, že bola počas plynutia premlčacej doby priznaná právoplatne súdom). Na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré umožňuje (, - zo zákona; - dohodou; - písomným vyhlásením), sú limitované maximálnou desaťročnou premlčacou dobou. Do 1.1.2007 záložný veriteľ nezačal v výkonom súdom priznanej pohľadávky a preto sa úverová pohľadávka (bez ohľadu na to, že bola priznaná rozhodnutím súdu) uplynutím dňa 1.1.2007 premlčala. Pokiaľ ide o záložné právo, toto sa nemohlo premlčať skôr ako ním zabezpečená pohľadávka, a teda záložné právo (napriek tomu, že bolo už v minulosti premlčané) sa nemohlo premlčať skôr ako dňa 1.1.2007. Z uvedeného podľa odporcov v I. a II. rade jednoznačne vyplýva, že záložné právo sa premlčalo okamihom premlčania samotnej pohľadávky z úverovej zmluvy (v 10 ročnej maximálnej premlčacej lehote musí byť právo nielen uplatnené na súde, ale musí byť v tejto lehote podaný aj návrh na jeho výkon ( ), t.j. dňom 1.1.2007.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 17.2.2014, doručeným súdu dňa 18.2.2014 so zaručeným elektronickým podpisom, uviedol, že odporcovia tvrdia, že záložný veriteľ nemohol byť dobromyseľný, nakoľko "na liste vlastníctva č. XXX označenom v záložnej zmluve z roku 1992 bolo vyznačené trvalé užívanie, čo deklarovalo vlastníctvo štátu". Ďalej odporcovia uvádzajú, že na liste vlastníctva pripojenom k záložnej zmluve "bolo vyznačené pre záložcu len trvalé užívanie", v čoho dôsledku nemohlo ujsť pozornosti záložného veriteľa, že "podklady vylučujú pozemky zo zabezpečenia úveru". Odporcovia poukazujú aj na zápis podania finančného odboru z roku 1981 v poznámke, čo má svedčiť "o ingerencii štátu k predmetu listu vlastníctva". K uvedeným námietkam odporcov právny zástupca navrhovateľa v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že v rámci príloh k spoločnému vyjadreniu odporcov bola navrhovateľovi doručená aj jedna fotokópia listu vlastníctva č. 886, avšak z obsahu tohto dokumentu (predovšetkým z datovaných zápisov) je zjavné, že táto fotokópia bola vyhotovená najskôr v roku 2006. Nejde tak o fotokópiu listu vlastníctva, ktorý mohol byť pripojený k samotnej záložnej zmluve. Tvrdenia odporcov o tom, že z listu vlastníctva č. 886, ktorý bol pripojený k samotnej záložnej zmluve, vyplývalo pre odporcu v I. rade "len" právo trvalého užívania, navrhovateľ absolútne odmieta ako nezhodujúce sa so skutočnosťou. Právny zástupca navrhovateľa v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že týmto predkladá súdu fotokópiu listu vlastníctva č. XXX, ktorá bola vyhotovená dňa 20.12.1991, teda bezprostredne pred aktom uzatvárania záložnej zmluvy a ktorá bola súčasťou dokumentácie odovzdanej navrhovateľovi pri postúpení pohľadávky a ktorou disponoval záložný veriteľ v čase negociácie o úvere a jeho zabezpečení s tým, že táto fotokópia má potvrdzovať argumentáciu navrhovateľa o dobromyseľnosti v čase uzatvárania záložnej zmluvy, keď ako vlastník zakladaných nehnuteľností bol zapísaný výlučne odporca v I. rade. Zo strany súdu je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že právny zástupca ako prílohu predmetného písomného vyjadrenia zo dňa 17.2.2014 nepredložil súdu žiadnu fotokópiu listu vlastníctva č. 886, ktorá mala byť vyhotovená dňa 20.12.1991. Predmetné písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa neobsahovalo žiadne prílohy, a teda ani prílohy uvádzané v ďalšej časti písomného vyjadrenia - vyjadrenie A.. Z. K. zo dňa 30.11.1993, ktoré mal predložiť Obvodnej prokuratúre Bratislava II za odporcu v I. rade ako jeho predseda. Ďalej právny zástupca navrhovateľa uviedol, že záložná zmluva medzi odporcom v I. rade a záložným veriteľom bola podpísaná dňa 2.4.1992, teda v období, kedy podľa vlastných vyjadrení odporcu v I. rade - dokonca prezentovaných pred prokuratúrou písomne - bol sám odporca v I. rade v presvedčení, že je neobmedzeným vlastníkom pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXX. Právny zástupca navrhovateľa v predmetnom písomnom vyjadrení tiež uviedol, že záložná zmluva je síce v časti pozemkov absolútne neplatná pre absenciu vlastníckeho práva na strane záložcu (ako sa až neskôr ukázalo), ale aj takáto absolútne neplatná záložná zmluva môže spôsobiť a spôsobuje relevantné právne následky v podobe vzniku záložného práva. K námietke premlčania uplatnenej zo strany odporcov v I. a II. rade právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa názoru navrhovateľa ju nemožno použiť v prebiehajúcom súdnom konaní, nakoľko nejde o výkon záložného práva a ani o žalobu na plnenie z tohto záložného práva. Preto je prebiehajúce konanie absolútne nespôsobilé k procesnej obrane v podobe námietky premlčania záložného práva. Námietkou premlčania sa možno brániť len v súdnom konaní a len voči uplatnenému právu, ktoré sa malo premlčať. Iné konania sú k úspešnému vzneseniu námietky premlčania absolútne nespôsobilé. Inak tomu nie je ani v prípade, ak ide o záložné právo. Z toho vyplýva, že ak je predmetom súdneho konania určenie záložného práva, nejde o uplatnenie práva a preto ani o kvalifikované súdne konanie, ktoré by bolo spôsobilé k riadnemu a účinnému vzneseniu námietky premlčania.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade v spoločnom doplnení vyjadrenia odporcov v I. a II. rade zo dňa 24.2.2014, podanom na súd dňa 24.2.2014, k otázke vedomosti o tom, že odporca v I. rade nikdy nebol vlastníkom založených pozemkov, poukázala na skutočnosť, že neexistencia vlastníckeho práva k pozemkom v prospech odporcu v I. rade vyplývala priamo zo záložnej zmluvy, a to z podkladov použitých pri jej uzavretí - z listu vlastníctva, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť záložnej zmluvy a z použitého znaleckého posudku. Tento znalecký posudok hneď vo svojej úvodnej časti medzi podkladmi, z ktorých znalec vychádzal pri jeho spracovaní, sa odvoláva na list vlastníctva deklarujúci, že ide o nehnuteľnosti vo vlastníctve Československého štátu v hospodárení DRUDOP-u (odporca v I. rade). Znalecký posudok predmetné nehnuteľnosti nielen oceňoval, ale naň, pokiaľ ide o vecné vymedzenie zálohu, odkazuje samotná záložná zmluva a od uzatvorenia záložnej zmluvy bol a je nepretržite v dispozícii predchodcu navrhovateľa. Pokiaľ ide o ospravedlniteľný právny omyl záložného veriteľa, tento by musel vychádzať len zo skutočnosti, resp. domnienky, že aj "nevlastník" môže založiť nehnuteľnosti. Inými slovami predchodca navrhovateľa (hoci musel vedieť a aj vedel, že odporca v I. rade nie je vlastníkom predmetu zálohu - pozemkov) mohol byť nanajvýš dobromyseľný (konajúc v právnom omyle) v tom, že odporca v

I. rade, hoci nevlastník, ale osoba s právom hospodárenia k pozemkom ich môže založiť. Predchodca navrhovateľa sa teda mohol (v právnom omyle) domnievať, že pozemky môže založiť aj ten, kto s nimi len hospodári, hoci mu vlastnícky nepatria. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Ako prílohu predmetného písomného vyjadrenia právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade predložila súdu hospodársku zmluvu o trvalom užívaní národného majetku uzavretú v písomnej forme dňa 16.7.1981 medzi Československým štátom, zastúpeným Obvodným národným výborom Bratislava II a odporcom v I. rade, ktorej predmetom bolo odovzdanie národného majetku - pozemkov do trvalého bezplatného užívania s tým obmedzením, že odporca v I. rade nesmie tento národný majetok ani scudziť, ani zaťažiť a bude ho užívať k plneniu úloh, ktorými bol a bude poverený. Trvalý užívateľ môže odovzdať presne vymedzenú časť tohto národného majetku do dočasného užívania inej socialistickej organizácii iba na základe vzájomnej písomnej dohody medzi ObNV Bratislava II a trvalým užívateľom v súlade s dislokačnými predpismi o hospodárení s nebytovými priestormi.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade v spoločnom stanovisku odporcov v I. a II. rade zo dňa 26.3.2014, podanom na súd dňa 27.3.2014, okrem iného uviedla, že ak navrhovateľ tvrdí, že podkladom pre vypracovanie záložnej zmluvy bol list vlastníctva, z ktorého vyplývalo výlučné vlastníctvo odporcu v I. rade k predmetu zálohu, je povinný túto skutočnosť preukázať, nakoľko jeho v konaní zaťažuje dôkazné bremeno. V súvislosti s listom A.. K., na ktorý poukazoval vo svojom vyjadrení právny zástupca navrhovateľa, právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade poukázala na výpoveď Ing. K. pred orgánmi činnými v trestnom konaní a uviedla, že z konštantnej judikatúry vyplýva, že dobromyseľnosť nemožno posudzovať z hľadiska subjektívneho pocitu, ale s ohľadom na objektívne skutočnosti, za ktorých k prevzatiu veci došlo. Inými slovami subjektívny pocit bývalého predsedu odporcu v I. rade nemohol nikdy založiť dobromyseľnosť u záložného veriteľa, ak z ostatných okolností prípadu nepochybne vyplývalo, že odporca v I. rade nikdy vlastníkom pozemkov v čase uzatvárania záložnej zmluvy nebol (nehovoriac o tom, že tento subjektívny pocit u A.. K. vyvolal pracovník záložného veriteľa pán H.).

Ako prílohu svojho podania právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade predložila súdu list vlastníctva č. 886 vydaný dňa 20.12.1991 Strediskom geodézie v Bratislave, na ktorom je vyznačené trvalé užívanie v prospech odporcu v I. rade.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade tiež predložila súdu vyjadrenie Ing. Z. K. - predsedu odporcu v I. rade zo dňa 30.11.1993 adresované Obvodnej prokuratúre Bratislava II, v ktorom uvádza, že odporca v I. rade dostal do trvalého užívania predmetné pozemky J.. Č.. XXXXX/X S. Y. XX.XXX H.X C. J.. Č.. XXXXX/X S. Y. X.XXX H.X s tým, že v druhom polroku 1991 započalo rokovanie medzi odporcom v I. rade a SLOVAKIA CAR Prna s.r.o. o založení spoločnej s.r.o., predmetom hlavnej činnosti ktorej by bol predaj, servis a opravy vozidiel zn. VOLVO. Návrh bol taký, že odporca v I. rade vstúpi do spoločnosti so svojím majetkom, ktorý by pozostával z autoservisu na Bajkalskej 29 včítane pozemku parc. č. XXXXX/ X o výmere 12.031 m2 a SLOVAKIA CAR Prna s.r.o. peňažným vkladom 20.662.000,- Sk. Už pri prvých rokovaniach bol partner odporcu v I. rade upozornený na to, že uvedený pozemok nie je vlastníctvom odporcu v I. rade, ale odporca v I. rade ho má len v trvalom užívaní. Partner odporcu v I. rade prehlásil, že on vybaví, že pozemok bude odporcu v I. rade. Vtedajší predseda odporcu v I. rade ďalej v predmetnom vyjadrení uvádza, že nevie akým spôsobom, ale partner odporcu v I. rade obdržal list vlastníctva č. XXX, z ktorého bolo zrejmé, že vlastníkom pozemkov je odporca v I. rade. Na základe takéhoto dokladu došlo k založeniu s.r.o. Slovak Progress and Trading Company dňa 30.12.1991 a taktiež k uzavretiu záložnej zmluvy medzi Slovenskou poisťovňou Bratislava a odporcom v I. rade na nehnuteľnosť - autoservis včítane pozemku. Touto záložnou zmluvou odporca v I. rade ručil za s.r.o. Slovakia Car Prna za úver vo výške 20.000.000,- Sk. Podpísanie spoločenskej zmluvy odporca v I. rade vykonal v presvedčení, že sa jedná skutočne o majetok odporcu v I. rade. To, že tomu tak nie je, sa dozvedeli dňa 21.6.1993, keď im bolo z Katastrálneho úradu oznámené, že prevod majetku z odporcu v I. rade na Slovak Progress and Trading Company sa zamieta z dôvodu, že pozemok parc. č. XXXXX/X nie je majetkom odporcu v I. rade, ale odporca v I. rade ho má naďalej len v trvalom užívaní. Na základe tejto skutočnosti odporca v I. rade vyzval svojho spoločníka, aby mu k tomu dal vysvetlenie, avšak ten nevedel povedať, od koho získal list vlastníctva č. XXX, na ktorom majiteľom pozemkov je odporca v I. rade.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade predložila súdu zápisnicu o výpovedi A.. Z. K. dňa 27.1.1994 na Obvodnej prokuratúre Bratislava II, v ktorej uviedol, že k predmetnej veci ako predseda družstva už podal písomné vyjadrenie zo dňa 30.11.1993, na ktorom v plnom rozsahu trvá. K celej veci dodal, že predmetnú záložnú zmluvu uzavretú medzi odporcom v I. rade a Slovenskou poisťovňou dňa 2.4.1992 on pôvodne v apríli 1992 odmietol podpísať, nakoľko pri prečítaní záložnej zmluvy mu nebola priložená príloha záložnej zmluvy, z ktorej malo vyplývať, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXXX/X a XXXXX/ X je odporca v I. rade. Pri tomto podpisovaní bol za poisťovňu prítomný pán H., ktorý uviedol, že výpis z evidencie nehnuteľností ešte nemajú, ale tento bude dodaný. Na to A.. K. podľa svojho vyjadrenia uviedol, že v prípade, že už bude všetko v poriadku, záložnú zmluvu podpíše. Asi v priebehu 3-4 dní mu volali z poisťovne, aby prišiel záložnú zmluvu podpísať, že už je všetko v poriadku. Keď A.. K. prišiel na poisťovňu, pán H. uviedol, že už je všetko v poriadku, že to môžu podpísať. A.. K. zmluvu aj podpísal a či je všetko v poriadku si nepreveril. Uviedol, že viac menej si to nepreveril z toho dôvodu, že pánovi H. veril a koniec koncov išlo o ich peniaze, t.j. oni dávali 20 mil. úver. Podpredseda odporcu v I. rade podpísal zmluvu následne po A.. K..

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade predložila súdu aj výpis z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX vydaný dňa 17.6.1992 Strediskom geodézie v Bratislave - mesto, na ktorom je vyznačené trvalé užívanie v prospech odporcu v I. rade, ďalej list vlastníctva č. XXX vydaný dňa 1.7.1992 Strediskom geodézie v Bratislave, na ktorom je taktiež vyznačené trvalé užívanie v prospech odporcu v I. rade a výpis z listu vlastníctva č. XXX vyhotovený dňa 27.8.1981 Strediskom geodézie v Bratislave, na ktorom je vyznačené trvalé užívanie v prospech odporcu v I. rade.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 10.6.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby a doterajších písomných vyjadrení s tým, že v roku 1992 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcom v I. rade záložnú zmluvu na zabezpečenie úveru, ktorý poskytol právny predchodca navrhovateľa obchodnému partnerovi odporcu v I. rade. Predmetom záložnej zmluvy boli aj pozemky, ktorých sa týka predmet daného sporu. V súlade s vtedy platným právom bola záložná zmluva registrovaná štátnym notárstvom, čo bolo podkladom pre zaevidovanie záložného práva v katastri nehnuteľností. Neskôr na základe žaloby podanej Obvodným úradom - Katastrom nehnuteľností bola určená neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy a na základe tohto právoplatného rozhodnutia súdu bolo záložné právo vymazané z katastra nehnuteľností. Rozhodnutie o neplatnosti záložnej zmluvy bolo vydané vo vzťahu k pozemkom. S poukazom na ustanovenie v znení platnom a účinnom v roku 1992 má však navrhovateľ za to, že záložné právo k predmetným pozemkom vzniklo napriek neplatnosti záložnej zmluvy, nakoľko boli splnené dve zákonné podmienky, a to dobromyseľnosť právneho predchodcu navrhovateľa ako záložného veriteľa a prijatie veci, ktorá bola predmetom zálohu. Skutočnosť, že záložné právo nie je evidované v katastri nehnuteľností spôsobuje právnu neistotu, čo podľa názoru navrhovateľa zakladá jeho naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Odporcovia sa v danom konaní bránia námietkou nedobromyseľnosti právneho predchodcu navrhovateľa a námietkou premlčania. Pokiaľ ide o nedobromyseľnosť tvrdenú v danom konaní odporcami, právny zástupca navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že v tejto súvislosti je dôkazné bremeno na odporcoch, ktorí však nepredložili súdu dôkaz preukazujúci opodstatnenosť ich tvrdení o nedobromyseľnosti právneho predchodcu navrhovateľa. Pokiaľ ide o uplatnenie námietky premlčania, navrhovateľ má za to, že dané konanie nie je konaním spôsobilým na jej uplatnenie, nakoľko predmetom tohto konania nie je výkon záložného práva, ale určenie, či tu právo je alebo nie je. Právna úprava nepozná fikciu zániku záložného práva, ktoré bolo dohodnuté na neurčitý čas v závislosti od uplynutia premlčacej lehoty. Právny zástupca navrhovateľa navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním spisu katastra nehnuteľností týkajúceho sa predmetných pozemkov z roku 1992, v ktorých by sa mal nachádzať originál predmetnej záložnej zmluvy. Na otázku súdu, či navrhovateľ disponuje originálom predmetnej záložnej zmluvy, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že u navrhovateľa momentálne prebieha dohľadávanie originálu tejto zmluvy. Ďalej právny zástupca navrhovateľa navrhol doplniť dokazovanie o rozhodnutie prokuratúry vo veci podnetu Obvodného úradu Bratislava II, pričom toto konanie bolo vedené na Okresnej prokuratúre Bratislava II pod sp. zn. Pd 235/93. Právny zástupca navrhovateľa tiež navrhol pripojiť spis Okresného súdu Bratislava II vedený pod sp. zn. , predmetom ktorého je určenie záložného práva k budovám a ktoré je v súčasnosti prerušené v dôsledku ústavnej sťažnosti odporcu a v ktorom bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré by mohlo napomôcť aj predmetu daného sporu, napríklad v súvislosti s otázkou dobromyseľnosti právneho predchodcu navrhovateľa.

Štatutárna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 10.6.2014 uviedla, že sa nevie vyjadriť, kde sa môže v súčasnosti nachádzať spis katastra nehnuteľností, v ktorom by sa mala nachádzať originálna záložná zmluva z roku 1992.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade na pojednávaní konanom dňa 10.6.2014 za odporcov v I. a II. rade uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných vyjadrení, pričom pokiaľ ide o opísaný skutkový stav týkajúci sa uzavretia záložnej zmluvy v roku 1992 a následného určenia neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom, v tomto sú tvrdenia odporcov v I. a II. rade totožné s tvrdeniami navrhovateľa. Konanie o určenie neplatnosti záložnej zmluvy však neinicioval Kataster nehnuteľností, ale Okresný úrad Bratislava II, ktorý v roku 1993 zistil, že na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré mal v trvalom užívaní odporca v I. rade, je zapísané záložné právo v prospech Slovenskej poisťovne, a.s.. V tejto súvislosti právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade poukázala na skutočnosť, že do 31.12.1991 bol platný a účinný Hospodársky zákonník, v zmysle ktorého odporca v I. rade ako družstevná organizácia nemohol vlastniť pozemky, ale tieto boli vo vlastníctve štátu a družstevná organizácia ich mala len v trvalom užívaní. Tieto skutočnosti museli byť pri bežnej obozretnosti známe aj právnemu predchodcovi navrhovateľa v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy. Pokiaľ ide o otázku nedobromyseľnosti právneho predchodcu navrhovateľa v roku 1992, právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podrobných písomných vyjadrení. Pokiaľ ide o námietku premlčania, právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že predmetom daného konania nie je výkon záložného práva, napriek tomu sú odporcovia toho názoru, že námietka premlčania je opodstatnená aj v danom konaní, nakoľko by nebolo správne, keby súd určil záložné právo, ktorého výkon je už premlčaný, čím by mohlo dôjsť k vyvolaniu ďalších zbytočných sporov. K návrhom právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade uviedla, že tieto odporcovia nepovažujú za potrebné vykonať vo vzťahu k predmetu sporu, nakoľko navrhovateľ a taktiež odporcovia disponujú rovnakými materiálmi. Navrhovateľ bol nahliadať do spisu katastra nehnuteľností ešte skôr ako odporca v I. rade, ktorý aj zo spisu označeného LV č. XXX získal overenú fotokópiu záložnej zmluvy, pričom právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade predpokladá, že v tomto spise vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu sa aj nachádza originál záložnej zmluvy. Právnej zástupkyni odporcov v I. a II. rade nie je zrejmé, dokedy chce navrhovateľ dohľadávať originál záložnej zmluvy, ktorý by mal mať vo svojej dispozícii. Odporcovia v I. a II. rade taktiež nepovažujú za potrebné doplniť dokazovanie o rozhodnutie prokuratúry vo veci podmetu Okresného úradu Bratislava II, nakoľko odporcovia svoju obranu nestavajú na tomto rozhodnutí, len poukazujú na vyjadrenia vtedajšieho štatutárneho zástupcu odporcu v I. rade poskytnuté orgánom činným v trestnom konaní, z ktorých vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa v čase uzatvárania záložnej zmluvy mal od štatutárneho zástupcu odporcu v I. rade k dispozícii informáciu, že predmetné pozemky nie sú vo vlastníctve odporcu v I. rade. Taktiež odporcovia v I. a II. rade nepovažujú za potrebné pripájať spisu Okresného súdu Bratislava II vedený pod sp. zn. , nakoľko predmetom tohto konania je určenie záložného práva výlučne k budovám, pričom v rámci konania, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy z roku 1992 obidve sporové strany akceptovali neplatnosť tejto záložnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom a ďalej sa tejto problematike už nevenovali. Navrhovateľ svoju dobromyseľnosť odvodzuje od listu vlastníctva zo dňa 20.12.1991, ktorý však súdu nepredložil, pričom aj v rámci konania o určenie neplatnosti záložnej zmluvy bolo konštatované, že list vlastníctva, ktorý bol prílohou záložnej zmluvy bol sfalšovaný. Následne právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade opravila svoju výpoveď v tom smere, že odporca v I. rade nevie, či bol sfalšovaný list vlastníctva, ktorý bol prílohou záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992, ale sfalšovaný mal byť list vlastníctva zo dňa 20.12.1991, o ktorom odporcovia nevedia, či bol prílohou tejto záložnej zmluvy. Keď odporca v I. rade žiadal od katastra nehnuteľností overenú fotokópiu originálu záložnej zmluvy z katastrálneho spisu, obdržal od katastra overenú fotokópiu len samotnej záložnej zmluvy bez prílohy, ku ktorej kataster nehnuteľností priložil list vlastníctva zo dňa 1.7.1992, ktorý bol vydaný až po zaevidovaní záložného práva v katastri nehnuteľností.

Súd nevykonal navrhovateľom navrhované doplnenie dokazovania o rozhodnutie prokuratúry vo veci podnetu Obvodného úradu Bratislava II, nakoľko preukazovanie tejto skutočnosti nemá vo vzťahu k predmetu sporu žiadnu relevanciu. Súd však vyhovel procesnému návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Bratislava II vedeného pod sp. zn. na nahliadnutie a vyžiadaním kompletného spisu týkajúceho sa listu vlastníctva č. XXX od Okresného úradu Bratislava, Katastrálny odbor. Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor v písomnom podaní zo

dňa 20.6.2014, doručenom súdu dňa 26.6.2014, uviedol, že katastrálny odbor nevedie v informačnom systéme osobitný register "kompletná spisová zložka k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva", súčasťou ktorého by boli všetky listiny týkajúce sa uskutočnených zmien k danej nehnuteľnosti. Katastrálny odbor pri prijímaní podaní, ako i tvorbe spisov postupuje podľa ustanovení vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra, toho času katastrálne odbory. V zmysle vyššie uvedeného Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor zaslal konajúcemu súdu kópiu originálu LV č. XXX v katastrálnom území Nivy, z ktorej je zrejmá genéza jednotlivých zmien, ako aj kópie listín evidovaných v zbierke listín KN pod číslami zmien - pvz 199/92, 62/81. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že na ňom bolo vyznačené trvalé užívanie v prospech odporcu v I., rade, ako aj záložné právo v prospech Slovenskej poisťovne, a.s., ktoré bolo vymazané v roku 2003 pod číslom 2261/03. Ďalej bola súdu predložená záložná zmluva zo dňa 2.4.1992, ktorá je totožná s kópiami predmetnej záložnej zmluvy už predloženými súdu sporovými stranami. K predmetnej záložnej zmluve predloženej súdu Okresným úradom Bratislava nie je pripojená žiadna príloha, ktorou podľa textu zmluvy mal byť 1x výpis z evidencie nehnuteľností. Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor bol súdu predložený výpis z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. 886 vyhotovený dňa 17.6.1992 Strediskom geodézie v Bratislave, na ktorom je vyznačené trvalé užívanie pozemkov v prospech odporcu v I. rade. Súčasne bola súdu predložená hospodárska zmluva o trvalom užívaní národného majetku zo dňa 16.7.1981 a s ňou súvisiace podania týkajúce sa zápisu vlastníckych práv v evidencii nehnuteľností.

Súd sa oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislave II vedeným pod sp. zn. a vyhotovil z neho fotokópiu žaloby, zápisnice o výsluchu A.. Z. K. pred Obvodnou prokuratúrou Bratislava II dňa 27.1.1994, vyjadrenia A.. Z. K. zo dňa 30.11.1993, hospodárskej zmluvy o trvalom užívaní národného majetku zo dňa 16.7.1981 a s ňou súvisiacich podaní v súvislosti so zápisom vlastníckych práv v evidencii nehnuteľností, t.j. jednoznačne ide o doklady totožné s dokladmi už založenými v predmetnom spise, pričom po oboznámení sa s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. súd nezistil žiadne nové skutočnosti a dôkazy týkajúce sa navrhovateľom tvrdenej dobromyseľnosti.

Právny zástupca navrhovateľa ako prílohu svojho podania zo dňa 25.6.2014, doručeného súdu dňa 26.6.2014, predložil súdu list vlastníctva č. XXX vyhotovený dňa 20.12.1991 Strediskom geodézie v Bratislave, na ktorom je vyznačené trvalé užívanie predmetných pozemkov v prospech odporcu v I. rade, pričom ide o totožný list vlastníctva, ktorý bol už skôr súdu predložený právnou zástupkyňou odporcov v I. a II. rade. Ďalej právny zástupca navrhovateľa predložil súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 2.12.2004 pod č. k. -67, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2005 a vykonateľnosť dňa 18.2.2005 a ktorým súd rozhodol v právnej veci týkajúcej sa zmluvy o úvere č. 67/1992 zo dňa 2.4.1992.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade v spoločnom vyjadrení odporcov v I. a II. rade zo dňa 6.8.2014, podanom na súd dňa 6.8.2014, okrem iného uviedla, že inštitút trvalého užívania nehnuteľného národného majetku slúžil na to, aby národný majetok ako predmet vlastníctva štátu mohol byť užívaný aj neštátnymi organizáciami a aby pritom k nemu zostalo zachované vlastníctvo štátu. Predmetom trvalého užívania mohol byť len nehnuteľný národný majetok. Trvalé užívanie bolo bezodplatné a prakticky časovo neobmedzené. Trvalé užívanie vznikalo odovzdaním časti národného majetku podľa Hospodárskeho zákonníka (). Aj keď Hospodársky () dňom 31.12.1991, súčasne , ktorým sa menil s účinnosťou odo dňa 1.1.1992 stanovil pre trvalé užívanie v ustanovení nasledovné: "Vzťahy trvalého užívania podľa hospodársky zákonník sa posudzujú podľa doterajších predpisov až do doby vydania osobitného zákona.". Týmto osobitným o správe majetku štátu, ktorý s účinnosťou odo dňa 1.1.1994 stanovil podľa nasledovné: "Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.". Z uvedeného prehľadu jednoznačne vyplýva, že až do 31.12.1993 bolo trvalé užívanie platným a právne účinným inštitútom a ak chce navrhovateľ tvrdiť, že predchodca a tým aj on bol a je dobromyseľný vo svojom konaní, očakávalo sa od neho, že vo svojom vlastnom záujme až do dňa 31.12.1993 bude venovať náležitú objektívnu pozornosť obsahu ním použitých listín. Vyznačenie trvalého užívania na liste vlastníctva jednoznačne každého upozorňovalo na skutočnosť, že osoba zapísaná na liste vlastníctva

nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti (bez ohľadu na umiestnenie tohto zápisu na predtlačenom formulári) a treba si na príslušnom katastri preveriť obsah údajov. Ďalej právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade v predmetnom písomnom vyjadrení konštatovala, že stále nie je k dispozícii ten výpis z evidencie nehnuteľností vyhotovený pred dňom 2.4.1992 (uzavretie záložnej zmluvy), ktorý sa uvádza ako príloha záložnej zmluvy. Ak by malo ísť o list vlastníctva č. 886 zo dňa 20.12.1991 (čo kataster nepotvrdil, lebo ho k záložnej zmluve nepriložil), potom bola záložná zmluva uzavretá v rozpore s jej podkladmi (výpis z evidencie nehnuteľností, znalecký posudok), ktoré dokazovali vlastníctvo štátu. Nie je predmetom tohto konania skúmať správnosť a zákonnosť postupu štátneho notárstva v roku 1992, ale len to, či existovala dobromyseľnosť navrhovateľa pri uzatváraní záložnej zmluvy. Táto jeho dobromyseľnosť nielenže nebola potvrdená, ale naopak bola jednoznačne vyvrátená. Odporcovia uniesli dôkazné bremeno preukázania nedobromyseľnosti navrhovateľa na rozdiel od navrhovateľa, ktorý svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojej dobromyseľnosti vôbec neuniesol.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 9.9.2014, podanom na súd 11.9.2014, okrem iného uviedol, že odporcovia vo svojich podaniach opakovane a rozsiahlo zdôrazňujú, že údajne navrhovateľ disponuje, mal súdu predložiť, resp. inak účelovo a vedome operuje s "falošnou" dokumentáciou, resp. disponuje inou dokumentáciou, ktorá opodstatnenosť nároku navrhovateľa vyvracia. Túto si navrhovateľ podľa vyjadrení odporcov buď "mal zabezpečiť", "zadovážiť" či "získať" sám, prípadne v súčinnosti so zamestnancami svojho predchodcu v pozícii záložného veriteľa alebo tretími osobami (obligačným dlžníkom), čím mala byť dokonca spáchaná trestná činnosť v pomerne veľkom rozsahu (vylákaný úver vo výške 20 miliónov československých korún v roku 1992). Všetky opísané obvinenia, ako aj ďalšie s tým súvisiace tvrdenia podávané odporcami v ich písomných vyjadreniach (majúcich znateľný difamačný charakter), považuje navrhovateľ za absurdné a absolútne sa od nich dištancuje. Ak by totižto boli odporcami vznesené obvinenia voči strane navrhovateľa ako záložnému veriteľovi čo i len v minimálnej miere pravdivými, odporcovia by o nich predložili súdu priame dôkazy v podobe konkrétnych trestných rozsudkov a záverov z trestných konaní, čo sa však doteraz nestalo. Ako prílohu predmetného vyjadrenia právny zástupca navrhovateľa predložil súdu spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti SLOVAK PROGRESS & TRADING COMPANY s.r.o. zo dňa 23.12.1991, z ktorej podľa názoru navrhovateľa priamo vyplýva, že odporca v I. rade mal už v decembri 1991 priamy a ničím neobmedzený úmysel nakladať so sporným pozemkom a správal sa k nemu tak, ako by bol tento v jeho vlastníctve. Táto skutočnosť potom dokazuje, že v rozhodnom období minimálne od decembra 1991 až do apríla 1992 odporca v I. rade navonok vystupoval ako vlastník sporného pozemku oprávnený s ním voľne disponovať, čo plynulo z jeho vlastného presvedčenia získaného dávno pred tým, ako pristúpil k podpisu záložnej zmluvy v apríli 1992. To konečne rovnako vyplýva aj zo stanoviska A.. Z. K., ktoré dňa 30.11.1993 (teda s odstupom skoro dvoch rokov po podpise spoločenskej zmluvy) písomne poskytol prokuratúre. Ďalej právny zástupca navrhovateľa v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že s poukazom na znenie ustanovenia na strane navrhovateľa ako záložnom veriteľovi leží vo vzťahu k dobromyseľnosti iba dôkazné bremeno ohľadom preukázania dobromyseľnosti jeho predchodcu v čase uzatvárania zmluvy, pričom sa o tejto okolnosti môžu vyskytnúť aj akékoľvek pochybnosti. Z citovanej právnej normy totiž vyplýva právna domnienka, že pri pochybnostiach konal záložný veriteľ vždy dobromyseľne. Táto domnienka je vyvrátiteľná a jediným možným spôsobom, ako sa podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa dá vyvrátiť, je preukázanie nedobromyseľnosti záložného veriteľa nad všetky pochybnosti.

Právna zástupkyňa odporcov v I. a II. rade v spoločnom vyjadrení odporcov v I. a II. rade zo dňa 16.10.2014, podanom na súd dňa 17.10.2014, vzniesla námietku neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, ktorá má spočívať v tom, že na výkon záložného práva nie je potrebný zápis záložného práva v katastri nehnuteľností (vzhľadom na právnu úpravu účinnú v čase vzniku záložného práva), a teda ani prípadným zápisom záložného práva do katastra sa neodstráni stav právnej neistoty medzi účastníkmi, keďže musí nasledovať ďalšia žaloba, a to žaloba na plnenie - na výkon záložného práva vzhľadom na úpravu platnú v čase vzniku záložného práva ( ). Otázka neexistencie záložného práva je len prejudiciálnou otázkou k žalobe na plnenie, ktorá musí nevyhnutne nasledovať (v prípade úspechu navrhovateľa v tomto konaní), podaním tejto žaloby teda bude dochádzať len k hromadeniu sporov, čo podľa názoru právnej zástupkyne odporcov v I. a II. rade vylučuje jej naliehavý právny záujem. Existenciu ďalšieho súdneho sporu - a teda hromadenie sporov - preukazuje napokon aj samotné vyjadrenie navrhovateľa k vznesenej námietke premlčania záložného práva odporcami, keď uvádza, že na takúto námietku možno prihliadať len v konaní o výkon záložného práva, t.j. v konaní na podklade žaloby na plnenie. Podľa názoru právnej zástupkyne odporcov

v I. a II. rade je v predmetnej veci daný naliehavý právny záujem iba na určení, že záložné právo k predmetným pozemkom neexistuje (nie je). Takúto žalobu môže podať záložný dlžník. Na takejto tzv. negatívnej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem, nakoľko s konečnou platnosťou odstráni stav právnej neistoty medzi účastníkmi. Súčasne predmetným písomným podaním odporcovia v I. a II. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnili vo veci vzájomný návrh, ktorým sa domáhali určenia, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo výlučnom vlastníctve odporcu a vo výlučnom vlastníctve odporcu v II. rade zriadené na základe záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 neexistuje (nie je).

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2014, doručenom súdu dňa 24.11.2014, okrem iného uviedol, že odporcovia prezentujú svoj názor, že vzhľadom na právnu úpravu z roku 1992 nie je v súčasnosti potrebné, aby bolo záložné právo, ktoré vzniklo v danom období, zapísané v katastri nehnuteľností. Preto nevidia za pozitívnym určením takéhoto záložného práva žiadny naliehavý právny záujem a navrhujú žalobu zamietnuť. Zároveň však konštatujú, že z rovnakého dôvodu, pre ktorý navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem, takýto záujem majú práve odporcovia, avšak na negatívnom určení, teda určení neexistencie dotknutého záložného práva, čo sa javí ako nelogické. V nadväznosti na takto prezentovanú konštrukciu právny zástupca navrhovateľa v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že ide o absolútne absurdnú a ničím nepodloženú právnu úvahu. Záložné právo k nehnuteľnosti, ktoré nie je zapísané v katastri nehnuteľností, nie je možné vykonať, a to bez ohľadu na znenie právnej úpravy katastra nehnuteľností a záložného práva v čase rozhodnom pre vznik tohto záložného práva. Tvrdenie opaku je buď prejavom neznalosti základov danej problematiky alebo celkom jednoznačnej účelovej argumentácie. Pokus o spochybnenie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení záložného práva za stavu, keď toto nie je zapísané v katastri nehnuteľností, nemôže byť teda podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa v žiadnom prípade úspešný. Pokiaľ ide o vzájomný návrh uplatnený v danom konaní odporcami v I. a II. rade právny zástupca navrhovateľa v predmetnom písomnom vyjadrení poukázal na prekážku litispendencie.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných ústnych vyjadrení s tým, že pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcov v I. a II. rade je podľa jeho názoru daná prekážka litispendencie, z dôvodu ktorej je potrebné vzájomný návrh zamietnuť, nakoľko predmet vzájomného návrhu je už subsumovaný v petite žaloby, ktorá bola na súd podaná skôr. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcov ohľadom spochybňovania záložnej zmluvy a žiadosti odporcov o predloženie originálu záložnej zmluvy navrhovateľom, je právny zástupca navrhovateľa toho názoru, že prípadná pochybnosť v súvislosti s predmetnou záložnou zmluvou už bola odstránená tým, že katastrom nehnuteľností bola súdu predložená fotokópia originálu záložnej zmluvy, ale v prípade pretrvávania pochybností o predmetnej záložnej zmluve zo strany súdu právny zástupca navrhovateľa navrhuje doplniť dokazovanie vyžiadaním originálu z katastra nehnuteľností. V prípade potreby tiež navrhuje doplniť dokazovanie pripojením spisu prokuratúry, ktorý sa týka trestného konania, ktoré bolo vedené vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s uzavretím predmetnej záložnej zmluvy. Na otázku súdu, či navrhovateľ disponuje originálom záložnej zmluvy, právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti nevie vierohodne uviesť, či navrhovateľ originálom záložnej zmluvy disponuje alebo nie, nakoľko u navrhovateľa sú isté administratívne problémy v súvislosti s dohľadávaním originálu zmluvy, nakoľko časť dokumentácie k veci sa ešte nachádza u predchádzajúceho právneho zástupcu a navrhovateľ zatiaľ nemal možnosť sa s touto časťou dokumentácie oboznámiť.

Štatutárna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších podaní odporcov a nemá, čo by k veci doplnila.

Štatutárny zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedol, že nebol priamo účastný uzatvárania záložnej zmluvy. Predmetnú nehnuteľnosť odporca v II. rade nadobudol v roku 2013 a v tom čase bol list vlastníctva čistý. Ďalej uviedol, že k ostatným skutočnostiam sa bude vyjadrovať právny zástupca odporcu v II. rade.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že k navrhovateľom namietanej prekážke litispendencie vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporcov v I. a II. rade uviedla, že v danom prípade nie je daná prekážka litispendencie, nakoľko navrhovateľ svoju žalobu odôvodňuje

dobromyseľnosťou a odporcovia v I. a II. rade svoj vzájomný návrh odôvodňujú premlčaním, v dôsledku čoho nejde o totožnosť petitov a okrem toho má za to, že nejde ani o totožný predmet konania, keďže sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že žaloba s kladným určovacím petitom už v sebe zahŕňa aj negatívny určovací petit. Pokiaľ ide o aplikáciu , o ktorý navrhovateľ opiera svoj návrh, v tomto smere sa právna zástupkyňa odporcu v I. rade v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných vyjadrení, v ktorých podrobne zdôvodňuje, z akého dôvodu nie je možné ustanovenie na daný prípad aplikovať. Okrem toho odporca v I. rade má za to, že v prípade návrhu na začatie konania nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko odporca v I. rade sa nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľa o tom, že pre výkon záložného práva je potrebný jeho zápis v katastri nehnuteľností, keďže na dané vzťahy je potrebné aplikovať zákonné ustanovenia v znení účinnom do 1.1.1993, podľa ktorého sa záložné právo do katastra nehnuteľností nezapisovalo. Okrem toho má právna zástupkyňa odporcu v I. rade za to, že rozhodnutím v danej veci sa spor medzi stranami nevyrieši, keďže následne bude nasledovať žaloba na plnenie.

Právny zástupca odporcu v II. rade na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedol, že odporca v II. rade trvá na vzájomnom návrhu v plnom rozsahu. Návrh navrhovateľa navrhuje odporca v II. rade zamietnuť, a to z troch dôvodov. Prvým je námietka premlčania, nakoľko je zrejmé, že do 1.1.2007 navrhovateľ nezačal s výkonom záložného práva a s výkonom pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k premlčaniu jeho nárokov. Tejto skutočnosti si je navrhovateľ podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade vedomý a snaží sa ju preklenúť podaním predmetného návrhu na určenie existencie záložného práva, aby mohol súdne rozhodnutie použiť ako podklad pre prípadnú dobrovoľnú dražbu. Odporca v II. rade má za to, že v prípade, ak by navrhovateľ mienil v budúcnosti realizovať výkon záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby, je toto konanie pre odporcov poslednou inštanciou, v ktorej môžu namietať premlčanie záložného práva. Druhým dôvodom na zamietnutie žaloby je podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa, keďže navrhovateľovi nič nebráni využiť prechodné ustanovenia, a to konkrétne a postupovať formou súdneho výkonu záložného práva, v rámci ktorého by sa ako prejudiciálna otázka riešila otázka existencie alebo neexistencie záložného práva a v rámci ktorého by odporcovia mohli namietať aj premlčanie. Tretím dôvodom je názor odporcu v II. rade, že na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie , nakoľko chýba splnenie dvoch podmienok, a to odovzdania a prevzatia zálohu a dobromyseľnosti, pričom týmto skutočnostiam sa odporcovia podrobne venovali v predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Právny zástupca odporcu v II. rade má za to, že v prípade navrhovateľa absentuje naliehavý právny záujem na podaní predmetnej určovacej žaloby, avšak naproti tomu je daný naliehavý právny záujem odporcov v I. a II. rade na vzájomnom návrhu, nakoľko len rozhodnutie o vzájomnom návrhu môže do budúcnosti vyriešiť sporné skutočnosti medzi účastníkmi konania, pričom tieto sporné skutočnosti by podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade neboli vyriešené rozhodnutím súdu o návrhu na začatie konania podanom navrhovateľom. Právny zástupca odporcu v II. rade má za to, že v prípade daného návrhu na začatie konania a daného vzájomného návrhu nie je daná prekážka litispendencie, nakoľko ide o rozdielne petity žalôb a rozdielne skutkové základy. Ďalej uviedol, že nepovažuje za potrebné pripájať trestný spis prokuratúry, nakoľko je zrejmé, že trestné konanie nedospelo k výsledku, na základe ktorého by bol niekto právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, pričom podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade skutočnosť, že štát inicioval toto trestné konanie, ako aj konanie o určenie neplatnosti záložnej zmluvy preukazuje nedobromyseľnosť navrhovateľa pri uzatváraní predmetnej záložnej zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa ďalej na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedol, že predmetom tohto konania nie je určenie platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy. Samotný navrhovateľ v žalobe konštatuje, že bola právoplatným rozhodnutím súdu určená neplatnosť záložnej zmluvy, avšak argumentácia navrhovateľa v danom konaní je postavená na tom, že aj v prípade neplatnej záložnej zmluvy môže za splnenia zákonných podmienok záložné právo vzniknúť. Z toho dôvodu podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa nie je ani potrebné dopĺňať dokazovanie predložením originálu záložnej zmluvy, nakoľko je nesporné, že k jej uzavretiu došlo a odporca v I. rade nikdy ani nespochybňoval, že takúto záložnú zmluvu uzavrel a že vystupoval ako vlastník pozemkov, pričom zo strany navrhovateľa boli do spisu založené listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že odporca v I. rade vystupoval ako vlastník pozemkov. Z toho dôvodu sa odporca v I. rade ani nemôže úspešne domáhať nedobromyseľnosti navrhovateľa, keďže sám v tom čase vystupoval v domnení, že je vlastníkom pozemkov. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na predmetnej určovacej žalobe je daný tým, že navrhovateľ nemôže začať s výkonom záložného práva, ktoré bolo zapísané v katastri nehnuteľností, neskôr bolo z katastra

nehnuteľností vymazané a v súčasnosti nie je zapísané v katastri nehnuteľností, keďže je tu právna neistota, či bolo záložné právo opodstatnene z katastra nehnuteľností vymazané a či existuje. K námietke premlčania uplatňovanej v danom konaní odporcami právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že záložné právo je vecným právom a ako také sa nepremlčuje a z toho dôvodu sa odporcovia nemôžu v danom konaní úspešné domáhať premlčania záložného práva. Premlčaný by mohol byť len výkon záložného práva, avšak súd pri rozhodovaní o určovacej žalobe nemá dostatočné podklady na to, aby žalobu zamietal z dôvodu prípadného premlčania výkonu záložného práva v budúcnosti.

Právna zástupkyňa odporcu v I. rade ďalej na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedla, že všetky skutočnosti uvádzané na pojednávaní právnym zástupcom navrhovateľa už boli obsahom návrhu na začatie konania a doterajších písomných vyjadrení a odporcovia sa k nim podrobne písomne vyjadrovali. Má za to, že naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa nie je daný, nakoľko aj v prípade, ak záložné právo nie je zapísané v katastri nehnuteľností, navrhovateľ môže podať na súd žalobu na plnenie, ktorou by sa domáhal toho, aby súd navrhovateľovi udelil oprávnenie na uspokojenie pohľadávky predajom založenej nehnuteľnosti podľa predmetnej záložnej zmluvy.

Právny zástupca odporcu v II. rade ďalej na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 uviedol, že je toho názoru, že nepredložením originálu záložnej zmluvy navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k samotnej existencii prejavu vôle strán uzavrieť takúto záložnú zmluvu, a teda samotný skutkový základ nároku. Okrem toho je podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade potrebné zistiť, čo navrhovateľ v prípade úspechu v tomto konaní plánuje ďalej konať so zápisom záložného práva v katastri nehnuteľností a akým spôsobom mieni ďalej postupovať. Tým, že navrhovateľ tieto skutočnosti doposiaľ nedeklaroval, podľa názoru právneho zástupcu odporcu v II. rade neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu. Právny zástupca odporcu v II. rade ďalej upresnil, že nenavrhuje, aby súd zisťoval, čo mieni navrhovateľ v budúcnosti ďalej podniknúť so zápisom záložného práva v katastri nehnuteľností, ale svoje vyjadrenie myslel tak, že navrhovateľ má tieto skutočnosti deklarovať sám a uviesť, z akého dôvodu potrebuje predmetné rozhodnutie oproti stavu, ktorý existuje v súčasnosti.

Súd nevykonal právnym zástupcom navrhovateľa navrhované doplnenie dokazovania pripojením spisu prokuratúry, ktorý sa týka trestného konania, ktoré bolo vedené vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s uzavretím predmetnej záložnej zmluvy, nakoľko s poukazom na predmet sporu a listinné dôkazy, ktoré má súd vo veci k dispozícii, nepovažoval toto doplnenie dokazovania za potrebné.

Uznesením zo dňa 3.12.2014 pod č. k. -257 súd konanie o vzájomnom návrhu zastavil z dôvodu prekážky litispendencie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2015.

Právni zástupcovia odporcov v I. a II. rade v spoločnom písomnom vyjadrení zo dňa 26.1.2015, podanom na súd dňa 28.1.2015, opätovne namietali premlčanie a nedostatok naliehavého právneho záujmu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 8.9.2015 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení, na ktorých obsah v celosti odkazuje s tým, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania okrem návrhov už skôr prednesených, t.j. v prípade pochybností o pravosti zmluvy pripojiť spis z katastrálneho úradu a v prípade pochybností o dobromyseľnosti pokiaľ ide o potrebu preukazovania spáchania trestného činu, ktoré bolo tiež namietané odporcami, právny zástupca navrhovateľa navrhoval pripojiť príslušný spis prokuratúry. Právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a súčasne zaviazal odporcov v I. a II. rade na náhradu trov konania.

Štatutárna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 8.9.2015 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení, a to predovšetkým vyjadrenia zo dňa 28.1.2015, v ktorom je namietané premlčanie a odporca v I. rade má za to, že premlčané právo nie je možné priznať a z toho dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.

Právny zástupca odporcov v I. a II. rade na pojednávaní konanom dňa 8.9.2015 za odporcov v I. a II. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcom náhradu trov konania. Dôvody na

zamietnutie žaloby podľa názoru právneho zástupcu odporcov v I. a II. rade spadajú do štyroch okruhov, ktorým sa podrobne venovali v predchádzajúcich vyjadreniach, a to premlčanie, nedostatok naliehavého právneho záujmu (navrhovateľ zdôvodňuje naliehavý právny záujem potrebou zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností, čo podľa názoru odporcov nezakladá v danej veci naliehavý právny záujem), ďalej odporcovia tvrdia, že záložné právo nikdy nevzniklo, pričom právny zástupca odporcov v I. a II. rade poukázal aj na právoplatné rozhodnutie súdu o určení neplatnosti záložnej zmluvy a v neposlednom rade je dôvodom na zamietnutie žaloby nedostatok dobromyseľnosti na strane právneho predchodcu navrhovateľa, keďže odporca v I. rade nikdy nevystupoval ako vlastník predmetných pozemkov.

Zo znenia v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 vyplýva, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 záložné právo možno zriadiť aj na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak ide o záloh nehnuteľných vecí, vyznačí sa vznik a zánik záložného práva v evidencii nehnuteľností.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

Podľa postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa (ďalej len ) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov. V priebehu konania nebola sporná skutočnosť, že záložná zmluva zo dňa 2.4.1992 je absolútne neplatným právnym úkonom vo vzťahu k pozemkom, ktoré mali byť predmetom zálohu, a to z dôvodu neexistencie vlastníckeho práva záložcu k predmetným pozemkom v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy. Neplatnosť záložnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom bola judikovaná právoplatnými rozhodnutiami súdov. Navrhovateľ sa v danom konaní domáhal určenia existencie záložného práva k predmetným pozemkom s odkazom na znenie ustanovenia . Aplikáciou ustanovenia na daný prípad mohlo vzniknúť záložné právo aj v prípade neplatnej písomnej záložnej zmluvy, a to v prípade kumulatívneho splnenia z neho vyplývajúcich zákonných podmienok v čase uzavretia neplatnej záložnej zmluvy a prijatia zálohu. V danom prípade nie je sporná skutočnosť, že záložca dal do zálohu cudziu vec a že došlo k odovzdaniu veci záložnému veriteľovi, v dôsledku vyznačenia vzniku záložného práva v evidencii nehnuteľností. Sporné však bolo splnenie ďalšej podmienky, a to dobromyseľnosti záložného veriteľa v čase uzatvárania predmetnej neplatnej záložnej zmluvy a prijatia zálohu. Samotný obsah neplatnej záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 a jej príloh a súčastí je podstatný pre rozhodnutie súdu v danej veci, nakoľko z týchto dokumentov súd zistí, aké informácie a skutočnosti boli a mali byť zmluvným stranám známe v čase uzatvárania záložnej zmluvy a či navrhovateľom tvrdená dobromyseľnosť je dostatočným spôsobom objektivizovaná. V prípade dobromyseľnosti z pohľadu práva a jej možných právnych následkov totiž ide o kategóriu, ktorá musí byť v maximálnej miere objektivizovaná a nemôže byť založená len na subjektívnych presvedčeniach dotknutého subjektu. Z obsahu samotnej záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 je zrejmé, že obsahuje rozporuplné vyhlásenia záložcu, t.j. odporcu v I. rade o vlastníckom práve k zakladaným nehnuteľnostiam, keďže v zmluve je obsiahnutá aj formulácia pripúšťajúca možnosť, že niektoré zo zakladaných nehnuteľností nie sú vo výlučnom vlastníctve záložcu, t.j. v žiadnom prípade predmetná záložná zmluva nepreukazuje opodstatnenosť tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca v I. rade v predmetnej záložnej zmluve jednoznačne vyhlásil, že je vlastníkom zakladaných nehnuteľností. V časti špecifikácie zakladaných nehnuteľností predmetná záložná zmluva odkazuje na znalecký posudok č. 218/160/91 vypracovaný znalcom Ing. Ivanom Izakovičom, pričom v priebehu konania nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že predmetný znalecký posudok mali zmluvné strany v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy k dispozícii. V predmetnom znaleckom posudku je ako vlastník nehnuteľnosti na základe výpisu z evidencie nehnuteľností listu vlastníctva č. XXX (zrejme ide o nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva) uvedený Čs. štát - Drudop, opravárenské družstvo. Prílohou záložnej zmluvy zo dňa 2.4.1992 mal byť výpis z evidencie nehnuteľností, pričom v priebehu konania nebola zo strany účastníkov konania predložená súdu predmetná príloha predstavujúca výpis z evidencie nehnuteľností a táto nebola súdu predložená ani katastrom na základe osobitnej žiadosti súdu adresovanej Okresnému úradu Bratislava II, katastrálny odbor, t.j. nebolo v priebehu konania ustálené, ktorý konkrétny výpis z evidencie nehnuteľností bol prílohou predmetnej záložnej zmluvy. Súdu však bolo predložených niekoľko ďalších výpisov z listu vlastníctva a z nich dva z období krátko pred a krátko po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy, a to list vlastníctva č. XXX vyhotovený dňa

20.12.1991 Strediskom geodézie v Bratislave a výpis z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX vyhotovený dňa 17.6.1992 Strediskom geodézie v Bratislave - mesto, na ktorých oboch je vyznačené trvalé užívanie v prospech odporcu v I. rade, z čoho je zrejmé, že je vysoko nepravdepodobné, aby prílohou predmetnej záložnej zmluvy bol výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý by bol vyhotovený na to príslušným orgánom a bolo by v ňom zapísané výlučné vlastníctvo odporcu v I. rade k predmetným pozemkom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k jednoznačnému názoru, že záložný veriteľ - právny predchodca navrhovateľa nekonal pri uzatváraní predmetnej záložnej zmluvy a prijatí zálohu dobromyseľne, nakoľko pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti mu muselo byť už pri uzatváraní predmetnej záložnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odporca v I. rade nie je vlastníkom zakladaných nehnuteľností - pozemkov. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť tvrdená navrhovateľom o presvedčení samotného odporcu v I. rade o svojom vlastníckom práve, nakoľko táto skutočnosť jednak úplne jednoznačne z vyjadrení vtedajšieho štatutárneho zástupcu odporcu v I. rade A.. Z. K. pred orgánmi činnými v trestnom konaní nevyplynula a jednak to ani nemá vplyv na prípadnú dobromyseľnosť záložného veriteľa, ktorá musí byť založená na objektívnych skutočnostiach, a nie na subjektívnych presvedčeniach záložcu. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil záver, že v čase uzatvárania predmetnej neplatnej záložnej zmluvy a v čase prijatia zálohu nekonal záložný veriteľ dobromyseľne, v dôsledku čoho nedošlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých podmienok nevyhnutných pre vznik záložného práva v zmysle . Pokiaľ ide o odporcami v I. a II. rade namietaný nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa, súd vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu (uzavretie písomnej záložnej zmluvy, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom a zapísaná v evidencii nehnuteľností a až následne bola právoplatnými rozhodnutiami súdov určená jej neplatnosť vo vzťahu k pozemkom, v dôsledku čoho došlo k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností) dospel k názoru, že v záujme zabezpečenia právnej istoty je naliehavý právny záujem navrhovateľa na predmetnej určovacej žalobe daný. Odporcami neskôr v konaní tvrdené skutočnosti o možnosti začatia výkonu záložného práva v tomto konkrétnom právnom prípade aj bez zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností presahovali dovtedy vykonaný rámec dokazovania a súd sa s nimi v ďalšom konaní bližšie nezaoberal vzhľadom na skutočnosť, že vec už posudzoval meritórne. Na námietku premlčania uplatňovanú v priebehu konania odporcami v I. a II. rade súd vôbec neprihliadal, nakoľko v danom prípade išlo o určovaciu žalobu, a nie o výkon záložného práva alebo žalobu na plnenie vyplývajúce zo záložného práva.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. návrh zamietol.

Plný úspech vo veci mali odporcovia v I. a II. rade, ktorým v zmysle vzniklo právo na plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd zohľadnil skutočnosť, že v prípade odporcov v I. a II. rade nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, pričom však v určitých štádiách konania boli odporcovia v I. a II. rade zastúpení totožným právnym zástupcom, ktorý predkladal súdu za odporcov v I. a II. rade spoločné vyjadrenia a spoločne ich aj zastupoval na uskutočnených pojednávaniach, t.j. išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd vypočítal v danej veci v zmysle , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a nie v zmysle písomného vyčíslenia trov konania predloženého súdu právnym zástupcom odporcov v I. a II. rade s odkazom na znalecké posudky zo dňa 10.9.2015 na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, nakoľko v danom prípade išlo o určovaciu žalobu, pričom aj v zmysle prílohy o súdnych poplatkoch je konanie o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, považované za konanie, kde nemožno predmet konania oceniť peniazmi.

Súd v zmysle určil povinnosť navrhovateľa nahradiť odporcovi v I. rade trovy konania v sume 629, eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 61,87 eura (1/13 výpočtového základu za úkony právnej služby realizované v roku 2014 - prevzatie a príprava veci dňa 20.1.2014, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014), jeden úkon právnej služby po 64,53 eura (1/13 výpočtového základu za úkon právnej služby realizovaný v roku 2015 - písomné podanie vo veci samej zo dňa 26.1.2015), šesť úkonov právnej služby po 49,50 eura (1/13 výpočtového základu znížená o 20% za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb realizované v roku 2014 - písomné podania vo veci samej zo dňa 23.1.2014, zo dňa 24.2.2014, zo dňa 26.3.2014, zo dňa 6.8.2014, zo dňa 16.10.2014, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 10.6.2014), jeden úkon právnej služby

po 51,62 eura (1/13 výpočtového základu znížená o 20% za spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb realizovaný v roku 2015 - zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 8.9.2015), osemkrát režijný paušál po 8,04 eura, dvakrát režijný paušál po 8,39 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 60,01 eura (51,62 eura + 8,39 eura) v celkovej výške 12,- eur.

Súd v zmysle určil povinnosť navrhovateľa nahradiť odporcovi v II. rade trovy konania v sume 658, eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 61,87 eura (1/13 výpočtového základu za úkony právnej služby realizované v roku 2014 - prevzatie a príprava veci dňa 20.1.2014, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014), jeden úkon právnej služby po 64,53 eura (1/13 výpočtového základu za úkon právnej služby realizovaný v roku 2015 - písomné podanie vo veci samej zo dňa 26.1.2015), šesť úkonov právnej služby po 49,50 eura (1/13 výpočtového základu znížená o 20% za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb realizované v roku 2014 - písomné podania vo veci samej zo dňa 23.1.2014, zo dňa 24.2.2014, zo dňa 26.3.2014, zo dňa 6.8.2014, zo dňa 16.10.2014, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 10.6.2014), jeden úkon právnej služby po 51,62 eura (1/13 výpočtového základu znížená o 20% za spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb realizovaný v roku 2015 - zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 8.9.2015), osemkrát režijný paušál po 8,04 eura, dvakrát režijný paušál po 8,39 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 202,84 eura (61,87 eura + 8,04 eura + 64,53 eura + 8,39 eura + 51,62 eura + 8,39 eura) v celkovej výške 40,57 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.