Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/662/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 12. 02. 2014 č. k. -111, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia sumy 375,- Eur z titulu majetkovej škody a 1.971,23 Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Okresný súd rozhodoval v spojených veciach vedených na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , a , ktoré uznesením zo dňa 07. 05. 2013 spojil na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. . Okresný súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup činnosťou súdu v namietaných exekučných konaniach, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcom v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Okrem iného poukázal na znenie ustanovenia Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný , v dôsledku čoho nemá tvrdenie nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v exekučných konaniach, keď ide o exekučný titul podľa a , oporu v zákone. V každej zo spojených vecí totiž exekučné konanie začalo po 01. 06. 2011 tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a z priložených exekučných spisov. V každej z uvedených exekučných vecí bol exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, prvostupňový súd pri každej veci uviedol, kedy bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, aj kedy a akým spôsobom exekučný súd rozhodol. Prvostupňový súd preskúmal aj dôvodnosť uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy so záverom, že žalobca existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, nepreukázal.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ustanovenia z dôvodu, že sa žalobca bez ospravedlnenia

nedostavil na pojednávanie. Poukázal na to, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol k tomu aj dôležité dôvody. Súd mu svojím postupom odňal právo na konanie pred súdom. Pokiaľ aj krajský súd nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, neznamená to, že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V odvolaní ďalej uvádza, že sa súd nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých možno viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal a ktoré aj zachytil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých svoje rozhodnutie založil. Za takejto situácie došlo podľa žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Tvrdí, že ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemohol sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Poukazuje na to, že žalovaný sa k veci nevyjadril napriek výzve súdu, prvostupňový súd mal preto rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa , keď skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený skutkový stav. Vytýka súdu, že nevysvetlil, prečo nekonštatoval porušenie práva, keď sám zistil, že nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase. Rozhodnutie súdu označil za vnútorne rozporné, a preto právne neudržateľné. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na opätovné prejednanie.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením , bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku aplikujúc ustanovenie sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Vzhľadom na presvedčivosť a správnosť argumentácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku odvolací súd nepovažuje za potrebné nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom uvádzať žiadne ďalšie argumenty.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne presvedčivo sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s právnym základom a dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd poukazuje, že v niektorých dôvodoch odvolania odvolateľ nereaguje na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje, sú v ňom obsiahnuté viaceré dôvody, ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádzajú a ktoré s danou veci ani nesúvisia (napr. návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nevyjadrenia sa žalovanej strany, čo je v rozpore s obsahom preskúmavaného spisu).

Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučných konaní, ktorých sa týka daná vec, od 01. 06. 2011 neplatí lehota 15 dní od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca stanovuje lehotu na vydanie poverenia exekútora a v prípade, že nie sú splnené podmienky pre vydanie poverenia, zákon nestanovuje lehotu, v ktorej súd rozhodne o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okrem toho konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR za subjektívne prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov. Vo všetkých označených veciach bolo rozhodnuté v primeraných lehotách (vo veci sp. zn. bola žiadosť doručená súdu dňa 12. 09. 2011, nasledovali výzvy na doručenie zmluvy o úvere a následne po splnení výzvy súd uznesením zo dňa 24. 11. 2011 žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vo veci sp. zn. bola súdu doručená žiadosť dňa 03. 08. 2011, žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá dňa 17. 08. 2011 a vo veci sp. zn. bola súdu doručená žiadosť dňa 21. 07. 2011, túto žiadosť súd dňa 09. 08. 2011 uznesením zamietol).

V zmysle uvedeného sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení , , až 4 a , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku ako ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody, tak aj nemajetkovej ujmy.

Rovnako obsahu spisu a konkrétnym procesným situáciám v danej veci nezodpovedajú dôvody odvolania spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku čoho malo žalobcovi byť odňaté právo konať pred súdom. Z obsahu spisu je preukázané, že žalovaný sa k veci písomne vyjadril a toto písomné vyjadrenie bolo aj právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené dňa 11. 06. 2013 spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 21. 06. 2013. Ako je zistené zo zápisnice o pojednávaní dňa 21. 06. 2013, vzhľadom na návrh žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania súd odročil pojednávanie a následne návrh na prerušenie konania zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 01. 2014 a až po tomto rozhodoval opätovne prvostupňový súd na pojednávaní dňa 12. 02. 2014, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd poukázal aj na túto skutočnosť s odôvodnením, prečo nevyhovel opätovnému návrhu žalobcu na zrušenie pojednávania. Podľa odvolacieho súdu v danej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre postup súdu podľa V danej veci k tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo.

Za nepodstatné považuje odvolací súd aj úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu s poukazom na právoplatné uznesenie krajského súdu vo všetkých troch spojených veciach (č. k. - 9, - 9, - 7), ktoré je žalobca povinný rešpektovať.

Odvolací súd na základe uvedeného po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s poukazom na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok ako vecne správny podľa a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , keď žalovanej, ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko si tieto v súlade s nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.