Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/44/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpený splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale J. P. - C., D. XXX/XX, toho času Ú.E. O., K. X, v konaní o zaplatenie 1524,83 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1524,83 EUR so 6 % ročným úrokom od 18.07.2011 do 10.10.2011 zo sumy 1681,83 EUR a zo sumy 1524,83 EUR od 11.10.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 5,61 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie) doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 17. 04. 2014 na vzorovom tlačive A, domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 1524,83 EUR so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1681,83 EUR od 01. 06. 2011 do 10. 10. 2011 a zo sumy 1524,83 EUR od 11. 10. 2011 do zaplatenia, úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1681,83 EUR od 18. 07. 2011 do 10. 10. 2011 a zo sumy 1524,83 EUR od 11. 10. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 5,61 EUR. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 09. 12. 2010 na zmenkovú sumu 1681,83 EUR, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 01. 06. 2011. Zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku nič nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Žalovaný sa k návrhu vyjadril tak, že je ochotný zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú mu poskytol a to je vo výške 8000 EUR. Nesúhlasí so zaplatením takýchto vysokých úrokov. On je momentálne vo výkone trestu, pracovne nezaradený. Je asociál, má pohľadávky vo výške 3300 EUR, tiež je platcom výživného vo výške 50 EUR mesačne, nevlastní žiadny majetok. Má za to, že po odpykaní trestu žalobcovi vráti to, čo mu požičal a to je 800 EUR - 160 EUR, ktoré už splatil.

I keď v zmysle článku 5 bodu 1 nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné, súd vzhľadom na uplatnený nárok, predovšetkým výšku požadovaného zmenkového úroku, ako aj povahu vystaviteľa zmenky a indosanta (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali, že zmenka vychádzala pôvodne zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval za potrebné prejednať vec na pojednávaní, ktoré vykonal dňa 07. 09. 2015 v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd na pojednávaní prečítal listinné dôkazy, a to zmenku a úplný výpis z obchodného registra na žalobcu.

Zo zmenky predloženej žalobcom spolu s návrhom súd zistil, že žalovaný zmenku vystavil v P. dňa 09. 12. 2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 1681,83 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 01. 06. 2011. Zmenka bola vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Miesto splatnosti je uvedené sídlo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Na rube zmenky je zapísaný indosament na rad žalobcu. Podľa zmenkového a šekového (ďalej len ) vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zákona listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. Podľa § 76 ods. 2 cit. zákona o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa § 77 ods. 1 až 3 cit. zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 cit. zákona vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.

Podľa § 34 ods. 1 cit. zákona zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa (ďalej ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenka predložená žalobcom, okrem údaja splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané pre vlastnú zmenku. Napriek absencii údaja splatnosti je zmenka platná, keďže v zmysle o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie, t.j. vystaviteľ musí zmenku preplatiť pri jej predložení, pričom v súlade s vystaviteľ určil pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 rokov odo dňa vystavenia. Z predloženej zmenky je nesporné, že bola vystavená žalovaným, žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval. Žalovaný síce tvrdil, že časť uplatnenej sumy vo výške 160 EUR žalobcovi zaplatil, ale súdu o tom neponúkol žiadny dôkaz. Zmenka bola v súlade s indosovaná žalobcovi, ktorý tým nadobudol všetky práva zo zmenky a stal sa jej oprávneným majiteľom. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že nárok žalobcu voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1524,83 EUR a úrokov vo výške 6 % tak ako sú špecifikované vo výroku rozsudku, ako aj zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. vo výške 5,61 EUR je dôvodný, z ktorého dôvodu súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel. Súd nevyhovel žiadosti žalovaného o povolenie platenia dlhu voči žalobcovi v splátkach, pretože ten túto žiadosť odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody, je asociál, má viacero záväzkov ( ktoré nešpecifikoval ) a je povinný platiť výživné vo výške 50 EUR mesačne. Skutočnosť, že žalovaný sa páchaním trestnej činnosti sám dostal do situácie, kedy nie je schopný dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol uhrádzať svoje záväzky, nemôže byť dôvodom na to, aby mu súd povolil splácanie jeho dlhu v splátkach.

Pokiaľ ide o úrok vo výške 0,25 % denne, súd návrh v tejto časti zamietol. I keď v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle stanoviť úročenie zmenkovej sumy, pričom citovaný zákon výšku úrokovej miery neustanovuje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Zmenka ako každý iný právny úkon, keďže neobsahuje osobitnú úpravu, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami , a teda i úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. V prípade rozporu úrokovej doložky s dobrými mravmi môže byť táto časť zmenky postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa , v spojení s . Aj keď neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou, možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je podľa postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti, ex offo.

Z predloženej zmenky vyplýva, že vystaviteľom zmenky bol stanovený úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Je zrejmé, že zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nemožno považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ale v takom prípade možno hovoriť už o úžere, keď takto stanovený úrok niekoľkonásobne prevyšuje úrokové sadby uplatňované bankami

pri spotrebiteľských a ostatných úveroch (voľne prístupný údaj na internetovej stránke NBS), na ktorej skutočnosti nič nemení, že úrok stanovil sám vystaviteľ, keď nie je zrejmé, či si bol vedomý následkov takéhoto konania (keď súd má z vlastnej činnosti za to, že v danom prípade zmenka predstavovala len zabezpečovací inštitút k spotrebiteľskej zmluve medzi pôvodným oprávneným zo zmenky a žalovanou). Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti uplatnenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy zamietol, majúc zato, že ide o neplatnú časť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný mal ( pomerný ) úspech vo veci, pretože , hoci súd zamietol návrh žalobcu len v časti uplatneného zmenkového úroku, tento, vzhľadom na jeho výšku, je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, keď zmenkový úrok len za žalobcom uplatnené obdobie ku dňu rozhodnutia súdu už prevyšuje uplatnenú istinu, vrátane 6 % ročného úroku. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().