Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-98-2012.pdf
PDF · 135.76 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/98/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, zastúpený splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 03.09.2015 zamieta.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 21.9.2012 doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 103400122 dlžníkom: O. S.Á., D. XX.XX.XXXX, (ďalej len povinný), v zákonom stanovenej lehote. Žalobca zároveň žiadal, aby konajúci súd rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 3057,48 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 611,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 8148/2012. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom na príslušný Okresný súd Bratislava I a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe.
V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase, ale až dňa 31.08.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 109 dní. Dôkazom je súdny spis registrovaný súdnym exekútorom pod č. EX 8148/2012.
Žalobca nedisponuje rovnopisom exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý vy obsahoval dátum doručenia súdu aj preto, že ho doručoval súdnemu exekútorovi, nie súdu. Žalobca ďalej uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 3.057,48 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere a preto tiež nemôže nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 611,50 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 46.ods.12 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú jeho nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu vydaného v zákonnej lehote včas mohol žalobca účinne a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca vyčíslil ako primeranú nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumou 611,50 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobca uviedol, postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu.
Žalobca vo svojom návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov tunajšieho súdu, ako aj sudcu, ktorým bola vec náhodným výberom pridelená, zároveň žiadal rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu v zmysle §12 O.s.p.
Žalovaný vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 22.01.2014 namietal zmätočnosť podania žalobcu, bez predloženia potrebných dôkazov, keď žalobca odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Žalovaný ďalej vo vyjadrení namietal, že zo žaloby nie je ani zrejmý titul nároku na náhradu škody, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, keďže namieta nečinnosť súdu v trvaní 109 dní, z dôvodu nezákonného rozhodnutia, keďže namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. či využil možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Žalovaná ďalej poukázala na to, že dňa 25.09.2012 jej bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.09.2012, ktorej obsahom bol nárok uplatnený v tomto konaní, ale vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z tohto dôvodu preto ide
o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca v odôvodnení odkazuje na citáciu § 44 ods. 2 EP účinného od 1.6.2011, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) EP znie: „ Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Z uvedených ustanovení EP jednoznačne vyplýva, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Žalovaný tiež poukázal na znenie § 41 ods. 2 písm. d) EP platné pred 1.6.2011, ktorý v tom čase znel: “vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Uvedené znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá oporu v zákone.
V súvislosti s namietaným porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, z ktorej možno vyvodiť, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Žalovaný ďalej poukázal na §44 ods. 2 EP účinného od 01.06.2011, ako aj na skutočnosť vyplývajúca z citácie toho zákonného ustanovenia, že 15 - dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, týka sa len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Žalobca ďalej poukázal ba ustálenú judikatúru, podľa ktorej má vnútroštátny súd povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy v rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá.
Žalovaný tiež spochybnil namietané prieťahy v súdnom konaní, pretože tieto neboli konštatované v súlade s a § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013), podľa ktorého „pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Žalobca si teda vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť preukázania a teda žalovaný vzhľadom na uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.
K uplatnenej škode Žalovaný namietal, že táto nebola riadne preukázaná čo do jej vzniku ani čo do výšky.
Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdu konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci Žalobca je vnímané ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.
Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalovaný namietal, že v prejednávanom prípade nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Žalovaný ďalej uviedol, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, následne neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 9NcC/113/2012-20 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava I nie sú vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, zároveň odvolací
súd nevyhovel návrhu navrhovateľ na prikázanie veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. 19C 98/2012 inému súdu, keďže títo sudcovia neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci, čím neboli splnené podmienky pre tzv. delegáciu nutnú.
Súd v predmetnej veci nariadil súdne pojednávanie na 08.09.2015. Riadne predvolaný právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil. Dňa 03.09.2015 podal návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom v Prešove sp. zn. 7C 6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie. K žiadosti predložil fotokópiu Uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11C/355/2012-109 zo dňa 17.12.2014. Zároveň dňa 03.09.2015 podal návrh na zrušenie nariadeného súdneho pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky. V označenom podaní žalobca namietal, že mu do dnešného dňa neboli doručené rozhodnutia Krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Bratislava I, čo tvorí prekážku v konaní.
Po oboznámení sa so žalobcom uvádzanými dôvodmi na zrušenie súdneho pojednávania konajúci súd prvej inštancie ustálil, že uvádzané námietky o nedoručení procesného rozhodnutia krajského súdu sú nedôvodné a zjavne účelové. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9NcC 113/2012-20 bolo právnemu zástupcovi žalobu doručené dňa 20.01.2014, čo vyplýva z pripojenej doručenky na čl. 25 súdneho spisu. Obdobne boli riadne doručované všetky ďalšie procesné rozhodnutia týkajúce sa poplatkovej povinnosti žalobcu. Preto neexistuje žiadna procesná prekážka, ktorá by bránila súdu pokračovať v konaní. O tejto skutočnosti bol právny zástupca žalobcu nad rámec stanovený súdu procesný predpisom riadne upovedomený.
Právny zástupca žalobcu sa na súdne pojednávanie nariadené na 08. 09.2015 nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, za ktoré nie je možné považovať tvrdené, avšak nepreukázané porušenie procesného práva, ani návrh na prerušenie konania. Na nariadené súdne pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný. Súd preto ďalej postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody vyčíslenej v sume 3.057,48 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 611,50 eur. Žalobca žiada uvedenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Bratislava I v konaní, ktoré označenom ako č. EX 8148/2012. Nesprávny úradný postup súdu má, podľa odôvodnenia žaloby, spočívať v nerozhodnutí o návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote. Navrhovateľ k žalobe nepredložil žiadne listinné dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení, nevedel označiť ani konkrétne súdne exekučné konanie, v ktorom namieta správnosť úradného postupu súdu uvedením jeho spisovej značky. Označil len osobu povinnú /O. S., D.. XX.XX.XXXX/ a exekučné konanie evidované pod sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Krutého.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadrením žalovanej, s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 2Er/1555/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 2Er/1555/2012 súd zistil, že dňa 19.07.2012 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému O. S. pre vymoženie istiny 916,87 Eur s príslušenstvom. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie podaný oprávneným súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfom Krutým dňa 14.05.2012, Zmluva o úvere zo dňa 04.12.2009, predmetom ktorej bol úver vo výške 350,- eur, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00335/11 zo dňa 16.03.2011 ako exekučný titul.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Er 1555/2012-11 zo dňa 07.08.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Predmetné uznesenie bolo na základe odvolania oprávneného (navrhovateľa) Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE 86/2012-24 zrušené.
Následne Okresný súd Bratislava I Uznesením č.k. 2Er 1555/2012-27 exekučné konanie v časti o vymoženie dojednaného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 916,87 eur právoplatne zastavil a vo zvyšnej časti poveril dňa 09.07.2014 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej povinnosti a to istiny 916,87 eur spolu so zákonným úrokom 6% ročne od 08.11.2010 do zaplatenia. Exekučné konanie doposiaľ nie je skončené.
Žalobca nepredložil listinný doklad preukazujúci podanie návrhu na predbežné prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škodu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Skutočnosť, že by žalobca takýto návrh nepodal však žalovaný nenamietal. Jeho námietka spočívala iba v tom, že žaloba bola podaná ešte pred uplynutím zákonnej 6 mesačnej lehoty určenie štátnemu orgánu na vybavenie žiadosti. Keďže súd vo veci rozhodol po jej márnom uplynutí, námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2) Právo na náhradu škody má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4,5 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. (1) EP v znení účinnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa ods. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pod písm. d) § 41 ods. 2 EP je uvedené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Keďže súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie žalovaným, žalobu nepovažoval za predčasnú z pohľadu hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej zo zákona č. 514/2003 Z.z.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá škoda mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní uvedenom vyššie. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa žalobcu spočívať v tom, že exekučný súd nerozhodol o jeho žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní. Nesprávneho úradného postupu sa tak mal dopustiť exekučný súd v čase od 14.05.2012 do 31.08.2012, kedy malo, podľa odôvodnenia žaloby, dôjsť k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia. Žalovaná sa bránila v konaní tvrdením, že žalobca existenciu nesprávneho úradného postupu nepreukázal, pretože 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia sa na exekúciu, ktorej podkladom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevzťahuje. Namietal tiež, že žalobca nepreukázal vznik škody a absenciu príčinnej súvislosti.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava 1 za neopodstatnený. Navrhovateľ predovšetkým nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, keďže k žalobe nepredložil žiadny listinný dôkaz na preukázanie svojich len veľmi všeobecných a teoretických tvrdení, napriek skutočnosti, že je ako osoba oprávnená účastníkom napádaného exekučného konania.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní, t.j. existenciu základného predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu - existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, jednak z dôvodu, že z dikcie § 44 ods. 2 EP vyplýva, že 15 dňová lehota uvedená v tomto zákonnom ustanovení sa nevzťahuje na prípady, keď súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta, ale aplikuje sa len na prípady, kedy súd poverenie na vykonanie exekúcie vydáva, naviac z aplikácie 15- dňovej zákonnej lehoty je všeobecne vyňatá exekúcia vykonávaná na podklade vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu a to s odkazom na § 41 ods. 2 písm. d) EP. Exekučné konanie sp. zn. 2Er/1555/2012 prebieha práve na tomto podklade (Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00335/11 zo dňa 16.03.2011).
V súvislosti s napádaným nesprávnym úradným postupom súd pre úplnosť dodáva, že exekučné konanie sp. zn. 2Er 1555/2012 začalo dňa 19.07.2012, kedy bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a nie ako nesprávne uvádza žalobca 14.05.2012, pričom o žiadosti exekútora bolo rozhodnuté dňa 07.08.2012 (žalobca nesprávne uvádza dátum 31.08.2012). Nesprávny úradný postup možno konštatovať len v súvislosti s činnosťou súdneho exekútora, ktorý nedodržal zákonnú 15 dňovú lehotu na predloženie žiadosti exekučnému súdu definovanú v § 44 ods. 1 EP, nakoľko návrh oprávneného na vykonanie exekúcie prevzal dňa 14.05.2012, pričom žiadosť o udelenie poverenia podal na exekučný súd až dňa 19.07.2012.
Keďže v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, pričom exekučné konanie stále prebieha, nemohli byť splnené ani ďalšie predpoklady potrebné na úspešné uplatnenie žalobného návrhu, a to vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a úradným postupom súdu.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd dodáva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik, naviac ak exekučné konanie stále prebieha a nie je ukončené.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Z vykonaného dokazovania zistený a vyššie popísaný skutkový stav veci sa podstatne odlišuje od skutkové stavu popísaného v odôvodnení žaloby. Z odôvodnenia žaloby je zrejmé, že žalobca nevenoval žiadnu pozornosť obsahu exekučného spisu zn. EX 8148/12, resp. sp. zn. 2Er 1555/2012 a tak sa žaloba javí ako šikanózna.
V časti uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu, konajúci súd pre úplnosť dodáva, že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť nárokom v zmysle §17 ods. 2,3 zákona č. 514/2003 Z.z.,
pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená zo strany žalobcu akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami a dôvody pre požiadavku na jej priznanie sú vymedzené v žalobe len všeobecne a nevzťahujú sa priamo na konkrétnu obchodnú spoločnosť - žalobcu. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, keďže im ujma nevzniká priamo, a preto sú postoje a pocity členov riadiacich orgánov a majiteľov žalobcu irelevantné. Zánik podnikateľských aktivít a zánik už vytvorených podnikateľských plánov žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žiadna škoda, či ujma, žalobcovi v súvislosti s postupom exekučného súdu nemohla vzniknúť.
Žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný. Sumarizujúc vyššie uvedené je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený a preto ho zamietol.
Zároveň súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súdu v Prešove sp. zn. 7C 6/2010, pretože na to neboli zákonné dôvody s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 a 2 O.s.p.
Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. obligatórne súd preruší konanie len ak účastník stratí spôsobilosť konať pre súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní riešiť, alebo, že rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Dôvod na prerušenie konania uvedený žalobcom nespĺňa kritéria uvedené v § 109 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 109 ods. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť a prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia zákona je možnosťou a nie povinnosťou súdu prerušiť konanie v prípade iného prebiehajúceho konania. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, keď súd nemal preukázaný vznik nároku na náhradu škody pre absenciu nesprávneho úradného postupu, by bolo prerušenie konania nedôvodné a v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.