Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/302/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova ul. č. 17, Bratislava proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, 2/ J. X.Á., U. U. O. Č.. XX, Y., o 2.181,03 eur s prísl., na odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 23. marca 2015, č. k. - 123, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 2.181,03 eur s 9,25 % úrokmi z omeškania od 07.07.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná 2/ dňa 27.07.2008 riadila motorové vozidlo zn. A., P. Y.-XXXBX v smere z obce U. D. Y., pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, následne nezvládla riadenie vozidla, pričom zišla z vozovky na ľavú stranu, kde sa vozidlo prevrátilo. Spolujazdec M. Q. utrpel pri nehode zranenie pravej ruky. Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava - okolie uznesením zo 06.09.2008 Č.p.: ORP- P-916/H-DI-ODN-2008 odložil trestné stíhanie pre jeho neprípustnosť v zmysle . M. Q. je poistencom žalobkyne a z tohto dôvodu žalobkyňa uhradila náklady za zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá, vo výške 2.181,03 eur. Tieto náklady žalobkyňa uhradila v období od 12.09.2008 do 09.03.2009. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za poskytnutú lekársku starostlivosť v zmysle . Tento nárok uplatnila jednak voči žalovanej 2/, keďže k poškodeniu zdravia u M. Q. došlo jej zavineným protiprávnym konaním a jednak voči žalovanej 1/, pretože žalovaná 2/ spôsobila predmetnú dopravnú nehodu motorovým vozidlom poisteným u žalovanej 1/. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do základu dôvodná. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania, ktorú uplatnili žalovaní 1/, 2/. V tomto ohľade súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení z 25.09.2014, č. k. -120. Súd prvého stupňa preto ustálil, že predmetný nárok sa premlčuje v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle Obč. zák. 3 - ročná premlčacia doba začala plynúť po vyplatení poslednej časti úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, t. j. dňa 10.03.2009 a uplynula dňom 09.03.2012. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 23.08.2011, teda včas - pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ ide o výšku nároku, táto nebola medzi účastníkmi konania sporná. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2.181,03 eur z titulu nároku na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle . Výrok o povinnosti

žalovaných zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ust. Obč. zák., v spojení s nar. vlády SR č. . V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej istinu 2.181,03 eur, súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol ( ). Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná 1/ a napadla ním výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.181,03 eur s prísl. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietla, že súd prvého stupňa riadne neodôvodnil svoj záver o tom, že predmetný nárok sa premlčuje v 3 - ročnej všeobecnej premlčacej dobe v zmysle Obč. zák. Podľa žalovanej 1/ nepostačuje iba odkaz súdu prvého stupňa na právny názor odvolacieho súdu. Ďalej žalovaná 1/ v odvolaní vyslovila názor, že predmetný nárok sa premlčuje v 2 - ročnej subjektívnej a v 3 - ročnej objektívnej premlčacej dobe v zmysle Obč. zák. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku žalovaná 1/ navrhla, aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku vecne správny. Odvolací súd uznesením z 25.09.2014, č. k. - 120 zrušil prvý v poradí rozsudok súdu prvého stupňa v predmetnej veci zo 07.04.2014, č. k. -98. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol: „Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa Obč. zák. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.06.2011, sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené treba vychádzať z toho, že uplatnený nárok žalobkyne sa premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle Obč. zák.. Táto premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy žalobkyňa zaplatila úhradu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ak žalobkyňa zaplatila poslednú časť úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa 09.03.2009, ako to ustálil súd prvého stupňa, 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde začala plynúť dňa 10.03.2009 a uplynula dňom 09.03.2012. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 23.08.2011, teda včas - pred uplynutím premlčacej doby. Rovnako by predmetný nárok nebol premlčaný v prípade, ak by sa vychádzalo z toho, že 3 - ročná všeobecná premlčacia doba začala plynúť dňom 10.09.2008, teda deň nasledujúci po dni 09.09.2008, kedy žalobkyňa podľa svojho tvrdenia zaplatila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti prvú časť úhrady. V takom prípade totiž 3 - ročná premlčacia doba uplynula dňom 09.09.2011, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 23.08.2011, teda včas.“ Súd prvého stupňa bol v zmysle s týmto právnym názorom odvolacieho súdu viazaný a aj sa ním dôsledne riadil. Nie je možné vytýkať súdu prvého stupňa, že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Na str. 5 v ods. 8 napadnutého rozsudku súd prvého stupňa postačujúcim spôsobom vysvetlil, prečo je (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu) toho názoru, že predmetný nárok sa premlčuje v 3 - ročnej všeobecnej premlčacej dobe a nie ako nárok na náhradu škody v premlčacích dobách uvedených v Obč. zák. Žalovanej 1/ bolo uvedené zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu doručené dňa 13.10.2014. Žalovanej 1/ malo (mohlo) byť zrejmé, že súd prvého stupňa sa v zmysle bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý jej bol známy. Z toho je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.181,03 eur s prísl. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil podľa Odvolací súd, ktorý bol viazaný aj dôvodmi odvolania ( ), nepreskúmaval napadnutý rozsudok pokiaľ ide o správnosť vyčíslenia istiny 2.181,03 eur a ani pokiaľ ide o správnosť výroku o úrokoch z omeškania, pretože žalovaná 1/ v odvolaní správnosť napadnutého rozsudku z tohto hľadiska nenapadla. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.181,03 eur s prísl., nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). Judikatúra už totiž riešila otázku charakteru predmetného právneho vzťahu a túto otázku vyriešila tak, že právo na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nie je právom na náhradu škody (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.06.2011 sp. zn. ). Preto odvolací súd nepripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( ). Odvolaciemu súdu nie je jasné, prečo súd prvého stupňa postupoval v zmysle , keď v prejednávanej veci sa nejedná ani o zložitý prípad, ani v konaní nevystupuje väčší počet účastníkov a napokon v konaní nebol uplatňovaný väčší počet nárokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.