Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-218-2012.pdf
PDF · 116.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/163/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobcov: X/. E. Q., F. F.. X, L., X/ K.. T. Q., F. V. X, V., X/ X. N., F. X. M. XX, V., U. A. R.. K. Š., E.M., G.. L. Q. XXX/XX, L., T. odporcom v 1.C. M. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XX, V., U. X.C. G. T., E..L.., L. L. N. XX, F., K.: XX XXX XXX, A.. T. T. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, L. L. Q. W. X, F., v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 16.595 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.rade sumu 8.298 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 3.rade sumu 8298 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu voči žalovanému v 1.rade zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou podanou na súde H. XX.X.XXXX H. vydania rozsudku, ktorým budú žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 16.595 eur a žalobcom v 2,3.rade po 8298 eur a tiež nahradiť žalobcom trovy súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v V. H. XX.X.XXXX viedol žalovaný v 1.rade po ul. M. L. smerom ku kruhovému objazdu sanitné motorové vozidlo zn. M. Q. so zapnutým výstražným svetelným a zvukovým zariadením na použitie ktorého nemal dôvod. Pred križovatkou s ulicou Šafárikovou nerešpektoval pre smer svojej jazdy rozsvietenú červenú svetelnú signalizáciu a s vozidlom vošiel do križovatky rýchlosťou v rozpätí 51,6 a 63,2 km/hod. pričom došlo k zrážke s osobným motorovým vozidlom zn. škoda Favorit ktoré viedol vodič Ing. K. U. prichádzajúci do križovatky z ľavej strany, smerom od ulice Bernolákovej pri rozsvietenej zelenej svetelnej signalizácii. Pri dopravnej nehode utrpel zranenia chodec Ing. N. Q., V. stal na ostrovčeku pred priechodom pre chodcov. K.. N. Q. utrpeným zraneniam na mieste nehody podľahol. Nebohý bol manželom a otcom žalobcov. V trestnom konaní nebol ani jeden z vodičov uznaný za vinného zo spáchania trestného činu. Žalobcovia však utrpeli veľmi veľkú stratu v osobe ich milovaného otca a manžela. Žalovaný v 2.rade uhradil len náklady pohrebu. Touto žalobou sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy za stratu blízkej osoby. Vzhľadom na to, že pred súdnym dvorom európskej únie ešte nie je skončené konanie o prejudiciálnej otázke Z.-XX/XX žalobcovia navrhli prerušiť toto konanie . Pred súdnym dvorom EU sa totiž rieši otázka, či poisťovne z titulu povinného zmluvného poistenia majú znášať aj náhradu nemajetkovej ujmy. Zároveň uviedli, že
trestné konanie ohľadne M. V. sa viedlo na Okresnej prokuratúre Košice II T. Č.. XPv/XXX/XX, ohľadne K. H. sa viedlo na Okresnej prokuratúre Košice II T. Č.. XPv/XXXX/XX.
Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení súdu uviedol, že žalobný návrh žiada zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu námietky premlčania, keďže má za to, že k dopravnej nehode došlo XX.X.XXXX E. žalobný návrh bol podaný na súde dňa XX.X.XXXX. Advokát ani žalobcovia súdu v žalobnom návrhu nepreukázali aké nároky si uplatnili v priebehu trestného stíhania, či aj nemajetkovú ujmu, jej výšku aj odôvodnenia práve v tejto výške aká je požadovaná v žalobnom návrhu vrámci občianskeho súdneho konania podľa § 110 OZ. Nakoľko žalovaný v 2.rade nemal k dispozícií rozhodnutia súdov v trestnom konaní dodatočne si vyžiada potrebné údaje zo škodového spisu aby mohol k tejto otázke zaujať ďalšie stanovisko. V takomto obsahovom podaní žalobného návrhu žalobca v 2.rade považuje tento návrh podaný predčasne. Hoci nemajetkové práva fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa nepremlčujú podľa ust § 11 OZ v platnom znení, podľa úst. § 13 ods. 3 OZ v platnom znení, právo na peňažné zadosťučinenie ktorého sa žalobcovia v 1. až 3.rade domáhajú za účelom zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou zrejme premlčaniu podlieha, keďže táto satisfakčná funkcia sa približuje funkcii reparačnej, aká je aj pri náhrade škody pokiaľ je napraviteľná poskytnutím peňazí čo zjavne z obsahu žalobného návrhu aj vyplýva. Žalovaný v 2.rade ďalej uviedol, že do úvahy tu prichádza všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť odo dňa, keď sa právo na peňažnú satisfakciu mohlo uplatniť po prvý raz. O osobe, ktorá mala byť zodpovedná podľa prvotných zistení za spôsobenú dopravnú nehodu, žalobcovia ako poškodení vedeli jednak zo správy polície o dopravnej nehode a jednak z trestného stíhania a ak si v jeho priebehu neuplatnili v adhéznom konaní svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tak ako to žalovaný popísal v námietke premlčania, tak právo na náhradu peňažnej ujmy ako náhradu škody považuje žalovaný v 2.rade za premlčané. Žalovaný v 2.rade žiadal súd aby žalobný návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, nezodpovedajúci zákonným podmienkam podľa ust § 420 OZ v platnom znení a podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko aj sám advokát v žalobnom návrhu uvádza , že v trestnom konaní nebol ani jeden z vodičov uznaný za vinného zo spáchania trestného činu.
Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení súdu uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou o náhradu nemajetkovej ujmy, pretože právoplatným rozsudkom I. V. K. A. XX.X.XXXX sp.zn. XT/XXX/ XXXX F. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II a teda nenesie vinu na úmrtí neb. K.. N. Q. , ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 13.3.2007.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom OS V. K. Č.. XT XXX/XX-XXX, uznesením Okresnej prokuratúry V. K.. XPv/XXXX/XX-34, rozsudkom súdneho dvora Európskej únie zo dňa XX.XX.XXXX Č..V.. Z.-XX/XX a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX Č..V.. XT XXX/XX-XXX podľa § 285 písm.b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného M. V. spod obžaloby námestníka Okresnej prokuratúry V. K. A. H. XX.X.XXXX L..A.. XPv XXX/XX-13 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákonníka nakoľko skutok nie je trestným činom. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú E. Q. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2009.
Okresná prokuratúra Košice II uznesením zo dňa 4.X.XXXX T. L..A.. XPvXXXX/XX-XX v trestnej veci vedenej proti obvinenému K.. K. H. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona zastavil trestné stíhanie, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnení uznesení je uvedené, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva poškodených na náhradu škody, ktoré si môžu uplatniť v občianskom súdnom konaní na príslušnom súde.
Žalobkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že jej manžel dnes už neb. N. Q. zomrel pri tragickej nehode. Ona podala žalobu na náhradu škody, kde požaduje čiastku 16.595 eur. Požaduje to z dôvodu, že s neb. manželom mali veľmi pekné manželstvo. Manželstvo bolo uzavreté v roku XXXX, z manželstva pochádzajú dve deti, ich manželstvo bolo harmonické, žili v spoločnej domácnosti , vzájomne si pomáhali. Ona je na starobnom dôchodku , manžel bol zdravý, mal len bežné problémy, bola to pre ňu
veľká strata, stratila človeka, ktorý jej bol veľmi blízky a s ktorým prežila celý život. Na všetko boli dvaja a veľmi jej to chýba. Od tej doby býva v byte sama. Po jeho smrti mala ťažkú operáciu, z ničoho nič nastali žalúdočné problémy. Keďže k dopravnej nehode došlo neďaleko od ich bytu, ten ostrovček stále vidí a je to pre ňu ťažké. Po tragickej nehode sa o ňu starali deti, ktoré u nej ostali aj spávať. Dcéra chodila ku nej každý deň, aby sa pozbierala. S manželom chodievali vonku, do záhrady, na koncerty , na výlety. Chodili spolu do záhrady, kde spolu pestovali zeleninu, mali tam aj ovocné stromy. Vnúčatá chodili ku nim cez leto, cez prázdniny boli spolu. Vedel sa postarať o domácnosť. Ona už teraz do záhrady nechodí, o záhradu sa stará syn s nevestou. Uviedla, že ich manželstvo trvalo skoro 50 rokov, tri roky im chýbali do zlatej svadby.
Žalobca v 2.rade vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec zomrel tragicky pri dopravnej nehode. Vyrastal v harmonickej rodine, rodičia sa nikdy nehádali, manželstvo jeho rodičov bolo harmonické. Od detstva chodili každý rok na výlety, rodičia s nimi trávili prázdniny. Uviedol, že jeho otec celý život mu bol jedným veľkým vzorom, pretože nebol dobrý len ako človek ale bol špičkový aj v zamestnaní. Stále si pomáhali aj počas štúdia . Bol jeho otcom, priateľom, silné citové pusto sa medzi nimi vytvorilo. Pomáhal mu vtedy, keď sa oženil . Otec mu bol mu nápomocný aj vtedy, keď mu diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. Tešili sa zo života, tešili sa z každého stretnutia u rodičov na obede. So smrťou otca utrpel veľkú traumu. On sa musel zúčastniť výsluchu na polícii, musel vybavovať pohreb a spolu so svojou manželkou sa nasťahoval k mame a naučil ju žiť znova. Utrpel veľkú citovú ranu, ktorá sa nikdy nezahojí. Jeho otec pomáhal mame, ktorá je teraz sama doma. On nevie mame pomôcť, má problémy s chôdzou.
Žalobkyňa v 3.rade vo svojej výpovedi uviedla, že je dcérou W.. N. Q.o, ktorý tragicky zomrel. V tom čase bola vydatá, má dve deti, ktoré v tom čase boli vo veku 13 a 5 rokov. Uviedla, že rodičia žili v harmonickom manželstve, mali krásne detstvo. Rodičia sa im venovali, dávali im všetok čas a energiu. Jej manžel bol málokedy doma, či už víkendy či sviatky takže väčšinou bola spolu aj so svojimi rodičmi a otec jej zas celý čas bol ako manžel, všetko splnil, staral sa o vnúčatá, prišiel k nim domov po škole, celú materskú dovolenku čo bola doma každý deň chodila k rodičom, chodili spolu do záhrady. Jej staršia dcéra keď mala problémy v škole otec jej pomáhal, sa jej venoval, hodiny dokázali študovať encyklopédie. Po smrti otca nastali problémy u jej staršej dcéry a musela s ňou absolvovať aj psychiatrické vyšetrenie. Otec ju psychicky podporoval čo sa týka aj udržiavania jej manželstva. Uviedla, že smrť jej otca mala určitý negatívny dopad na jej manželstvo.
Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že v čase dopravnej nehody bol zamestnancom spoločnosti A. H. V. E. vodič závozník. V deň dopravnej nehody mal odviesť súrny materiál H. Š.. Počas jazdy sa stala dopravná nehoda . On bol trestným rozsudkom spod obžaloby oslobodený a preto žiadal žalobu zamietnuť.
Práv.zást. žalobcov vo svojom písomnom podaní zo H. XX.X.XXXX uviedol, že smrť Ing. N. Q. nastala v dôsledku stretu jeho tela s motorovým vozidlom TI. Q., ktoré riadil žalovaný v 1.rade. Titulom povinného zmluvného poistenia U. M. Q. je daná aj zodpovednosť žalovaného v 1.rade. Rozhodovacia prax súdov v SR je nejednotná v otázkach krytia náhrady nemajetkovej ujmy z prostriedkov povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Dňa XX.XX.XXXX súdny dvor EU vydal rozsudok vo U. Q. Z.-XX/. k prejudiciálnej otázke iniciovanej Krajským súdom v Prešove , ktorá sa týka náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. V doterajšej súdnej praxi sa objavili rôzne právne názory na otázku, či poisťovňa zabezpečujúca povinné zmluvné poistenie vozidiel je povinná okrem škôd spôsobených pri dopravnej nehode hradiť z toho poistenia aj náhradu nemajetkovej ujmy na základe žaloby na ochranu osobnosti podľa úst. § 13 a nasl. občianskeho zákonníka. Právna teória aj prax je jednotná v závere, že neoprávneným zásahom do osobnostného práva je aj spôsobenie smrti, kde prichádza do úvahy možnosť primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Inými slovami, ak pri dopravnej nehode vznikne aj iná ako materiálna škoda spočívajúca napr. v citovej ujme spôsobenej napr. úmrtím pri dopravnej nehode , ochrany osobnosti sa môžu cestou žaloby domáhať aj pozostalí. Podľa stanoviska súdneho dvora sa pod pojmom ujma na zdraví ma rozumieť akákoľvek ujma, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore , ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu. Súdny dvor na základe týchto svojich úvah dospel k záveru , že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Uvedené rozhodnutia majú
potenciál zjednotiť rozhodovaciu prax slovenských súdov v otázkach poistného krytia nemajetkovej ujmy poisťovňou, čím sa zjednodušuje situácia pre osoby, ktoré sa chcú domáhať svojich práv v súvislosti s vzniknutou nemajetkovou ujmou pri dopravných nehodách. Vo svetle rozsudku súdneho dvora možno konštatovať, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poisteným motorového vozidla. Únijné právo vzťahy ohľadne náhrady škody nereguluje. Harmonizácia sa týka až následného poistného krytia náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy, ak ju vnútroštátne právo priznáva. Je chybou zákona, ak je nenáležite transponovaný a ak sa vo vzťahoch obdobných v prejednávanej veci rozlišuje medzi škodou a ujmou. Zmyslom a cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je pokryť z poistenia náhradu ujmy v najširšom význame slova . Riziko vzniku škôd pri prevádzke dopravných prostriedkov je veľmi vysoké a nemá žiadnu logiku obmedzovať poistné plnenie a prenášať ho na plecia osôb, ktoré práve za účelom nepredvídateľných situácii sa nechali resp. sa museli povinne zmluvne poistiť a ktoré ani nedokážu ekonomicky zvládnuť zaplatenie náhrady vzniknutej ujmy.
Splnomoc. zást. žalovaného v 2.rade súdu uviedol, že má za to, že v prvom rade nárok žalobcov je premlčaný, v druhom rade chýba pasívna vecná legitimácia L. G. v tomto konaní, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy nie je upravená v zákone č. 381/2001 Z.z. vzhľadom na to, že ani jedno z ustanovení tohto zákona nezaväzuje žiadnu poisťovňu hradiť nemajetkovú ujmu. Žalovaný ma za to, že rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie č. Z.-XX/XX poukazuje na jednu nevyhnutnú podmienku a to , že náhrada nemajetkovej ujmy má byť hradená v prípade ak je upravená vo vnútroštátnom práve na základe zodpovednosti poisteného za škodu. Táto podmienka jednoznačne nie je splnená v slovenskom právnom poriadku. Žalovaný v 2.rade žalobu žiadal zamietnuť.
Práv.zást. žalobcov na pojednávaní súdu uviedol, že právnym základom žaloby žalobcov je úst. § 427 a nasl. Obč. zákonníka, teda ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Poukázal na úst. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. ktorý hovorí, že poistenie zodpovednosti za vzťahuje na každého , kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Byť zodpovedným za škodu neznamená bezpodmienečne byť uznaný za vinného z trestného činu , môže ísť aj o zodpovednosť, ktorá síce materiálne nenapĺňa z hľadiska znakov nejakej skutkovej podstaty trestný čin, ale neznamená, že z hľadiska občiansko právnej zodpovednosti nie je táto zodpovednosť daná. Je síce pravdou aj to, že žalobcovia sa prioritne domáhajú plnenia od žalovaného v 2.rade a to titulom povinného zmluvného poistenia, kde už v samotnej žalobe žalobcovia poukazujú na prejudiciálne konanie vedené na súdnom dvore európskej únie, kde vo veci pod sp.A.. Z.-XX/XX bol vydaný rozsudok. Pri dôkladnej analýze tohto rozsudku sa dá vyvodiť záver, že vnútroštátna úprava na Slovensku upravuje náhradu škody a podľa názoru práv.zást. žalobcov tento rozsudok je treba vykladať tak, že touto náhradou škody sa myslí aj škoda spočívajúca v nemajetkovej ujme a samotný občiansky zákonník pozná aj pojem nemajetkovej ujmy vrámci ochrany osobnosti a ak si uvedomíme, že tieto nároky, ktoré by mohli byť aj z titulu ochrany osobnosti vznikli práve v dôsledku dopravnej nehody tak z toho vyplýva záver, že vnútroštátna právna úprava rieši problematiku náhrady nemajetkovej ujmy z titulu dopravnej nehody a preto sa naň vzťahuje aj rozsudok súdneho dvora sp.A..Z. XX/XX a žalovaný v 2.rade by mal byť zaviazaný na plnenie z titulu náhrady z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný v 2.rade ako poisťovňa by mal plniť z povinného zmluvného poistenia s poukazom práve na rozhodnutie súdneho dvora. Ďalej uviedol, že pokiaľ výrok rozsudku súdneho dvora hovorí o tom, že smernice sa majú vykladať tak, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy ak jej náhradu za škodu upravuje vnútroštátne právo, tak podľa jeho názoru za vnútroštátne právo treba rozumieť nielen zákon o povinnom zmluvnom poistení ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o škode o nemajetkovej ujme. Aj nemajetková ujma je svojou podstatou určitý druh škody, ktorá vzniká na základe tých istých skutočností ako priama škoda.
Podľa úst. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa úst. § 13 ods. 1,2,3 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa úst. § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Podľa úst. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa úst. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
Podľa úst. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa úst. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. ( priamy nárok poškodeného): Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Právny zástupca žalobcov predložil súdu rozsudok súdneho H. X. U. U. Z.-XX/XX A. XX.XX.XXXX T. V. Č.V. X I.. X L. C. XX/XXX/EHS A. XX. E. XXXX o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice C. XX/X/ EHS A. XX.H. XXXX o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich s poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a C. XXXX/XX/ES A. XX.Y. XXXX, E. Č. X T. I. M. L. C. XX/XXX/EHS A. XX.Y. XXXX o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich s poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Súdny dvor Európskej únie H. XX.XX.XXXX U. príslušnom konaní o položených prejudiciálnych otázkach T. L..A.. Z.-XX/12 vydal rozsudok, ktorý má zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci. V odôvodnení sú uvedené podstatné závery tohto rozsudku Súdneho dvora Európskej únie:
- 47 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 68 až 73 návrhov a ako rozhodol súdny dvor EZVO vo svojom rozsudku z 20.R. XXXX Z. W. W. L. (X.-X/XX, X. Z. C. L..XXX, F. XX E. XX), vzhľadom na odlišnosti medzi rôznymi jazykovými verziami článku 1 ods. 1 druhej smernice a článku 1 prvého odseku tretej smernice, ako aj na cieľ, ktorý tri uvedené smernice chránia, treba uviesť, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu.
- 48 Podľa ustálenej judikatúry sa totiž ustanovenia práva Únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch Únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri najmä rozsudok z X.H. XXXX, R. S.W., Z.-XXX/XX A. L.. K.-XXXXX, F. XX E. Z. R.).
- 49 Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej smernice v podstate používajú pojem „ujma na zdraví“ ako aj pojem „osobná ujma“ treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení a smernice. V
tejto súvislosti treba uviesť že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“ a pripomenúť , že uvedené ustanovenia a smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad uvedených pojmov, ktorý je uvedený v bode 47 tohto rozsudku
- 50 V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore.
- 51 Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej smernice vyplýva že ochrana , ktorá musí byť zaručená podľa tejto smernice, platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu škody spôsobenej motorovými vozidlami.
- 52 Na druhej strane treba spresniť , ako uviedol generálny advokát v bode 78 návrhov a na rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády, že tretia smernica nezúžila okruh chránených osôb, ale naopak, stanovila povinné krytie škôd, ktoré vznikli niektorým osobám považovaným za zvlášť zraniteľné.
- 53 Okrem toho, keďže pojem škoda uvedený v článku 1 bode 2 prvej smernice nie je nijako presnejšie vymedzený, v rozpore s tvrdením estónskej vlády nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma, majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu, mali by sa vylúčiť z tohto pojmu.
- 54 Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej smernici nemožno dospieť k záveru, že normotvorca únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti.
- 55 Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením v určitých minimálnym sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej smernice.
- 56 V prejednávanej veci by to tak malo byť, pretože podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, majú osoby nachádzajúce sa v postavení T. Q. a jej dcéry v súlade s § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela resp. otca. Na základe vyššie uvedených dôvodov súdny dvor (druhá komora) svojim rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol takto : „Článok 3 ods. 1 smernice C. XX/XXX/EHS A. XX.E. 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30.H. XXXX o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES A. XX.Y. XXXX, a článok 1 prvý odsek tretej smernice C. XX/XXX/EHS A. 14.mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej“.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika je súčasťou európskej únie je pre nás záväzný článok 288 zmluvy o fungovaní európskej únie (ďalej ZFEÚ), ktorého odsek 3 znie nasledovne : „smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý má dosiahnuť , pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom“. Z obsahu tohto článku ZFEÚ vyplýva priama záväznosť smernice, preto sa jednotlivci za určitých okolností môžu priamo odvolávať na práva a povinnosti uvedené v smernici ( tzv. priamy účinok smerníc) .
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného v 2.rade, súd k tomuto udáva, že žalobcovia si uplatnili náhradu škody v trestnom konaní , v ktorých konaniach boli odkázaní na občianskoprávne konanie. Teda o ich nárokoch, ktoré sú uplatnené v tomto konaní bolo po trestnom konaní pokračované.
S ohľadom na obranu žalovaného v 2.rade však bolo potrebné zaoberať sa s otázkou, či žalovaný v 2.rade ako poisťovateľ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou príslušného motorového vozidla má povinnosť predmetné nároky žalobcov (nemajetkové ujmy) uhradiť.
Poverený pracovník žalovaného v 2.rade uviedol, že u žalovaného v 2.rade bolo poistené motorové vozidlo spoločnosti Zdravotná doprava Košice s.r.o. v ktorej spoločnosti žalovaný v 1.rade bol zamestnaný ako vodič a ktoré motorové vozidlo v čase dopravnej nehody viedol žalovaný v 1. rade. Ďalej poukázal na to, že nakoľko vodič motorového vozidla t.j. žalovaný v 1.rade , ktoré vozidlo bolo poistené v ich poisťovni, bol spod obžaloby oslobodený, teda sa vyvinil, uviedol, že žalovaný v 2.rade nie je účastníkom predmetného konania.
Žalobkyňa v 1.rade a neb. Ing. N. Q. boli členmi jednej rodiny. Ich spoločný život bol príkladný a bezproblémový. Nebohý bol stabilným členom domácnosti, ktorý v zásade v podstatnej miere zabezpečoval bežný chod rodiny. Nebohý bol ako manžel a otec (žalobcov v 2,3.rade) vzorným, pričom bol pre svoju dobrú a veselú povahu obľúbený aj v širšom okolí jeho známych a priateľov. Ako možno usudzovať z výpovedí žalobcov, boli vzťahy nebohého Ladislava a žalobcov intenzívne a plné lásky a porozumenia. Predčasná a tragická smrť N. Q. bola teda jednoznačne tak zásadným zásahom do práv žalobcov na ochranu súkromia, že v danom prípade je na mieste nárok žalobcov na nahradenie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ. S ohľadom na nezvratnosť následkov nehody (smrť všetkými obľúbeného člena rodiny) ako aj na pochopiteľné traumatické zážitky žalobcov bezprostredne po nehode a zistení úmrtia N. Q., súd považuje za primeranú výšku nemajetkovej ujmy sumy vo výške, ako si ich žalobcovia uplatnili.
Z vyššieho uvedeného výkladu (rozsudkom súdneho dvora európskej únie) príslušných smerníc, ktoré mali zabezpečiť aproximáciu právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vyplýva, že nárok žalobcov je priamo uplatniteľný voči žalovanému v 2.rade, a preto súd zaviazal žalovaného v 2.rade na náhradu škody tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1.rade bol oslobodený pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia , nakoľko skutok nie je trestným činom.
U žalovaného v 1.rade nebola preukázaná zodpovednosť za škodu, ktorú by spôsobil porušením právnej povinnosti, teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a taktiež mu nebolo preukázané ani zavinenie teda neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Základ žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do života voči nemu podľa vyššie uvedených skutočností nie je týmto daný a preto súd žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).