Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-1806-2022.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Subarea
15Ek/1806/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bc. L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX H. K. v konaní zast.: JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina proti povinnému: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto K., o vymoženie peňažnej pohľadávky na zameškanom výživnom spolu vo výške 1.400,- Eur a bežnom výživnom vo výške 150,- Eur mesačne a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1806/2022 zo dňa 18. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1806/2022 zo dňa 18. 7. 2022 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/1806/2022 zo dňa 18. 7. 2022.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.7.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 15Ek/1806/2022, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 48 ods. 2, ods. 3 písm. b), § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 65 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine") a s poukazom rozhodnutie publikované v zbierke súdnych rozhodnutí pod R 21/1981. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.6.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.400,- EUR a bežného výživného vo výške 150,- EUR mesačne na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/77/2018-37 zo dňa 18.06.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 04.07.2018. Zároveň uviedol, že predmetným rozsudkom bolo v III. výroku rozhodnuté, že otca maloletého (v exekučnom konaní povinný) cit.: „súd zaväzuje platiť na maloletého výživné 150 Eur s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode, ktoré bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.“ Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedená matka maloletého L. X., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň uviedol, že pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať voči jednému z rodičov v mene dieťaťa zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súčasne výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa (nie rodiča). Platí to aj v prípade maloletého dieťaťa, preto aj keď je rozhodnutím súdu určené, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (ktorému bolo dieťa zverené od osobnej starostlivosti), došlo tým iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného miesta), ktorému sa
výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloleté dieťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene maloletého dieťaťa nespôsobilého na právne úkony však nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Ďalej súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s týmto korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Zároveň z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič (R 21/1981). NA základe uvedeného mal súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bola ako oprávnený uvedená matka, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z predloženého exekučného titulu. Nakoľko pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. A vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie oprávneného zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený sťažnosť, v ktorej uviedol, že v nadväznosti na doručené uznesenie a vytýkanú vadu v označení osoby oprávneného - maloletého dieťaťa (deň doručenia 3.8.2022), týmto podaním opravuje osobu oprávneného - maloleté dieťa Z. X., ktorý je v tomto konaní zastúpený zákonným zástupcom - svojou matkou G., a preto žiada, aby súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému otcovi Z.., všetko titulom nezaplateného a zameškaného výživného a bežného výživného - všetko v prospech oprávneného Z..
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.06.2022 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky na zameškanom výživnom spolu vo výške 1.400,- Eur a bežnom výživnom vo výške 150,- Eur mesačne a trov exekučného konania na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/77/2018-37 zo dňa 18.06.2018,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 04.07.2018. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný rozsudok a plnomocenstvo. Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté uznesenie.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
15. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
17. V súvislosti s podanou sťažnosťou, označenou aj oprava návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorej sa právna zástupkyňa oprávnenej domáha opravy podaného návrhu tým spôsobom, že ako oprávnený bude uvedené maloleté dieťa sudca ako základné východisko uvádza, že týmto podaním sa de facto domáha zmeny subjektu oprávneného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v súčasnosti takáto zmena subjektu tak, ako to navrhuje právna zástupkyňa oprávnenej už nie je možná. V zmysle rekodifikácie civilného procesného práva sa upustilo od zámeny účastníkov konania, nakoľko súčasný Civilný sporový poriadok pozná len zmenu strany konania a od zámeny upúšťa. Predkladateľ zákona to odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore (ktorého znaky má aj exekučné konanie) má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania (ako tomu bolo aj v tomto prípade) riešený výlučne novým sporom, a teda nie „pokračovaním“ pôvodného sporu. Preto ani tzv. oprava návrhu v rámci sťažnostného konania nemohla zmeniť vecne správne rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky.
18. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
20. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na jej náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).