Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-214-2012.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/214/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa N. T., O..I.., I. I. N. X XXX XX C. Š., X. XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou S.. Q. S. O. I..W..V.., I. I. I. XX XXX XX N. proti odporcovi D. D., N. N. V. K. D. D., I. K. N. J. XXX/XX, XXX XX I. S., X. : XX XXX XXX zastúpenému advokátom S.. N. J., K. X, XXX XX D. o zaplatenie sumy vo výške 3.308,32 euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 3.308,32 Eura a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 12.03.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.03.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 3.308,32 euro s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.10.2008 došlo medzi navrhovateľom a odporom k uzavretiu zmluvy o obchodnej spolupráci s dobou trvania 5 rokov s miestom plnenia prevádzkareň odporcu V. N., Š. X, XXX XX I. S.. Odporca sa zaviazal predávať a podávať v dohodnutej prevádzke pivo vyrábané alebo distribuované navrhovateľom. Navrhovateľ prenechal na dočasné užívanie odporcovi dohodnuté hnuteľné veci najmä výčapné zariadenie. Navrhovateľ sa zaviazal vopred zaplatiť odporcovi odplatu - nájomné za prenechanú plochu v súlade s bodom 4.1 za celú dohodnutú dobu trvania tejto zmluvy vo výške 4315,20 eura bez DPH, ktorá bola zaplatená dňa 24.11.2008 na základe faktúry č. XXX/XXXX. Bolo dohodnuté, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy je odporca povinný vrátiť príslušnú pomernú čiastok nájomného uhradeného navrhovateľom vzhľadom na počet celých kalendárnych mesiacov a uhradiť náklady navrhovateľa spojené pri plnení tejto zmluvy. Odporca dohodnutú dobu plnenia nedodržal. Ku dňu 30.12.2009 odporca zrušil prevádzkareň. Navrhovateľ si preto uplatnil vopred zaplatenú sumu za obdobie január 2010 až október 2013 celkovo za 46 kalendárnych mesiacov t. j. 3308,32 eura. V písomnom podaní zo dňa 12.12.2012 PZN uviedol, že tvrdenie odporcu o neexistencii zhody sumy so skutočnosťou je bezpredmetné, neurčité, zavádzajúce, konanie odporcu považuje navrhovateľ za účelové, s cieľom vyhnúť sa zaplateniu. Suma, ktorú navrhovateľ uhradil odporcovi podľa zmluvy predstavovala odplatu za prenechanú plochu vymedzenú v prevádzke odporcu na dohodnutú dobu trvania zmluvy. Suma bola určená na umiestnenie reklamných a propagačných materiálov, pričom odporca nedodržal dohodnutú dobu plnenia zmluvy, za ktorú mu bola poskytnutá odplata, nakoľko ku dňu 30.12.2009 zrušil prevádzkareň. V písomnom podaní zo dňa 13.07.2015 PZN uviedla, že navrhovateľov uplatnený nárok sa odvodzuje zo zaplateného nájmu, pričom navrhovateľ neposkytol odplatu odporcovi ani za exkluzivitu ani na zveľadenie prevádzky. Navrhovateľ vykonáva svoje právo zásadne v súlade so zmluvnými dojednaniami s odporcom a zároveň odporca ani neuviedol v čom vidí konanie navrhovateľa za rozporné so zásadami poctivého obchodného
styku. Premlčacia doba je štvorročná a keďže ide o obchodnoprávny vzťah, nezačala plynúť od zaplatenia odplaty v dohodnutej výške odporcovi, ale od okamihu vzniku navrhovateľovi nároku na vrátenie príslušnej pomernej v časti zaplatenej odplaty. Odporca si neplnil povinnosti voči navrhovateľovi vyplývajúce mu zo zmluvy počas celej dohodnutej doby trvania zmluvy, neprináleží mu teda ani odplata v celkovej vyplatenej výške. Na pojednávaní dňa 11.03.2015 PZN uviedol, že žalovaná suma predstavuje alikvotnú časť nájomného, ktoré má odporca vrátiť z dôvodu, že navrhovateľ zaplatil nájomné vopred, avšak zrušením prevádzky k 30.12.2009 došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia zo strany odporcu. Nárok je zakotvený v zmluve v článku X ods. 3. Exkluzivitu má za dohodnutú v čl. II, v čl. IV je dohodnuté platenie odplaty za užívanie vymedzených priestorov, pričom nájomca je povinný užívať prenajatú vec iba ak je to dohodnuté, kde v tomto prípade to dohodnuté nebolo. Ďalej tiež poukazuje na faktúru, ktorú vystavil odporca navrhovateľovi, ktorá znie na prenájom reklamnej plochy v prevádzke V.. Porušovanie pravidiel hosp. súťaže nie je predmetom tohto sporu. Premlčanie je podľa § 397 obch. zák. 4 ročné, takže premlčanie nenastalo. Obchodný zástupca za navrhovateľa X. S. sa pokúšal kontaktovať odporcu po ukončení nájmu, telefonicky sa skontaktoval s odporcom, ale k stretnutiu nedošlo. Odporca bol vypovedaný z nájmu z dôvodu, že neplatil nájomné. Na pojednávaní dňa 07.09.2015 PZN uviedol, že ak by aj na fotografiách bol znázornený objekt, ktorý bol prevádzkovaný odporcom, uvedené nemá vplyv na vznesený nárok, pretože má novú osobitnú zmluvu s novým prevádzkovateľom, pričom predmetom sporu je záväzkový vzťah a z neho vyplývajúce práva medzi navrhovateľom a odporcom.
V písomnom podaní zo dňa 11.09.2012 odporca uviedol, že suma ktorú navrhovateľ uviedol sa nezhoduje so skutočnosťou, nakoľko poskytnutá suma bola vynaložená na zariadenie priestorov prevádzky, ktoré mal v danom čase v prenájme. Na pojednávaní dňa 11.03.2015 PZO uviedol, že platba odporcom navrhovateľovi nie je vrátenie nájomného, navrhovateľ zaplatil odporcovi odplatu za exkluzivitu po dobu 5 rokov. Takáto dohoda je však rozporná so zákonom, je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a preto je podľa § 39 O.z. neplatná. Navrhovateľ takýmto spôsobom sa snaží legalizovať náklady na obmedzovanie hospodárskej súťaže. Konanie navrhovateľa má za rozporné s § 265 obch. zák. Súčasne vznáša námietku premlčania, keďže peniaze boli zaplatené v novembri 2008 a žaloba bola podaná 16.03.2012, teda došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ má dominantné postavenie na slovenskom trhu, porušil preto § 8 ods. 3 zákon č.136/2001 svojim konaním, t.j. dohodou o exkluzivite. Na pojednávaní dňa 07.09.2015 PZO uviedol, že neexistuje titul na vrátenie peňažnej sumy odporcovi. Čl. X ods. 10.3 upravuje právne vzťahy pri predčasnom ukončení zmluvy, k predčasnému ukončeniu zmluvy však nedošlo. Z prílohy č. 3 nevyplýva čo malo byť prenajaté a teda je zrejmé, že išlo o platbu za exkluzivitu. Zmluva nebola predčasne ukončená žiadnym spôsobom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Zmluva o obchodnej spolupráci značkovej prevádzkarni, Príloha číslo 1 zmluva o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni, Príloha číslo 2 zmluva o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni, Príloha číslo 3 zmluva o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni, faktúra č. XXX/XXXX, výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 24.11.2008, 3 fotografie exteriéru všetko v kópiách a výsluchom D. D. ako účastníka konania a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Zo Zmluvy o obchodnej spolupráci značkovej prevádzkarne má súd preukázané uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorej je záväzok odporcu predávať a podávať v prevádzke V. N., Š., I. S. pivo vyrábané alebo distribuované navrhovateľom počas celej doby trvania tejto zmluvy, exkluzívne predávať v prevádzke dohodnuté pivo ak nemá v prevádzke v ponuke pre spotrebiteľa aj iné ako dohodnuté pivo. Očakávaný objem predaja piva je 130 hl ročne. Navrhovateľ prenechal na dočasné užívanie odporcovi dohodnuté hnuteľné veci a to výčapné zariadenia, príslušenstvo špecifikované v prílohe v montážnom liste ako aj ďalšie hnuteľné veci podľa prílohy číslo 2, keď účelom nájmu je vytvoriť predpoklady k tomu, aby odporca mal technické prostriedky pre zabezpečenie výčapu piva a aby bola dosahovaná trvalo udržiavaná vysoká kvalita piva. Odporca je povinný platiť nájomné vo výške 200,-Sk bez DPH za výčapné zariadenie, doba nájmu je dohodnutá na dobu určitú a to podľa zmluvy. Podľa článku 4.1 odporca sa zaväzuje prenechať navrhovateľovi do odplatného užívania časť plochy vymedzenej v prevádzke a navrhovateľ sa zaväzuje odporcovi zaplatiť odplatu za prenajatú novú plochu na dohodnutú dobu trvania zmluvy v súlade s článkom 4. 1 v celkovej výške 130.000,-Sk bez DPH. Zmluva je uzavretá na dobu určitú 5 rokov od nadobudnutia účinnosti t.j. od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podpísaní zmluvy obidvoma zmluvnými stranami. V prípade predčasného skončenia zmluvy je odporca povinný vrátiť príslušnú pomernú čiastku nájomného uhradeného navrhovateľom vzhľadom na počet kalendárnych mesiacov, o ktoré sa zmluva predčasne
ukončuje a nahradiť navrhovateľovi náklady vzniknuté pred plnením tejto zmluvy na montážne a demontážne práce pri umiestňovaní hnuteľných vecí poskytnutých odporcovi. Z Prílohy číslo 1 zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni má súd preukázanú dohodu zmluvných strán, že v prevádzke odporcu bude ponuka piva tvorená čapovaným pivom C. J. a fľaškovým pivom W. D., C. J. O. N. B., pričom príloha bola podpísaná 31.10.2008. Z Prílohy číslo 2 zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni má súd preukázané, že navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania výčapnú techniku s príslušenstvom v hodnote a špecifikácii podľa montážneho listu, pričom príloha bola podpísaná 31.10.2008. Z Prílohy číslo 3 zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni má súd preukázané uzavretie dohody dňa 31.10.2008, podľa ktorej sa pri vchode do prevádzky na čelnej stene prevádzky malo umiestniť logo piva a to bez uvedenia veľkosti a značky piva a na stene vo vnútri prevádzky oproti výčapu reklamný panel s logom piva neuvedenej značky bez uvedenia veľkosti tohto reklamného panelu. Z faktúry č. XXX/XXXX v spojení s výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 24.11.2008 má súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou odporca žiadal od navrhovateľa o zaplatenie sumy 130.000,-Sk za prenájom reklamnej plochy v prevádzke V. „. B. J. a zaplatenie tejto faktúry. Na pojednávaní dňa 11.03.2015 D. D. pri výsluchu ako svedok uviedol, že rokoval s obch. zástupcom, osobne sa dohodli, že je to na prerábku podniku, ktorý sa nachádza na štadióne, keďže sa prerába na herňu s výhernými hracími prístrojmi. Platil mesačné nájomné 30.000 Sk, takže by si nedohodol exkluzivitu 100.000 Sk na 5 rokov. Zmluvu videl prvýkrát aj posledný pri podpise, táto sa podpisovala priamo v prevádzke, doniesol ju obchodný zástupca asi 2-3 mesiace po tom, ako sa s ním dohadoval. Zmluvu podpísal, mal záujem podnikať. K podpísaniu zmluvy mu obchodný zástupca nič neuvádzal, povedal, že keď to podpíše dostane chladiarenské boxy a ďalšie vybavenie a môže fungovať. O zmluve sa nebavili. Zmluvu o obchodnej spolupráci si odporca prečítal až po tom, keď mu došla žaloba. Mal za to, že navrhovateľ mu dá peniaze 120.000,-Sk a odporca za to prestaví podnik, čo sa aj udialo a že navrhovateľ bude mať exkluzivitu na celom štadióne. Túto exkluzivitu mohol zabezpečiť z dôvodu, že mal takú zmluvu s mestom. Činnosť v predmetnej prevádzke ukončil kvôli tomu, že nájomca od ktorého to mal v podnájme ukončil činnosť. Faktúru č. XXX/XXXX mu doniesol obch. zástupca navrhovateľa, dal mu ju len oraziť. Odporca si ju nechal vyhotoviť. Na obchodného zástupcu mal požiadavku, aby mu vyhotovil faktúru podľa zmluvy o obchodnom zastúpení, aby to sedelo, aby si mohol podnik prerobiť. Po ukončení obchodnej spolupráce na jednej akcii stretol obch. riaditeľa T. a tam sa dohodli, že v zmluve bude pokračovať osoba, čo to začala prevádzkovať po odporcovi, preto bol aj prekvapený, keď mu došla žaloba. Prevádzku nezatvoril, jednoducho jedného dňa odovzdal kľúče novému nájomcovi aj so všetkým zariadením čo tam bolo. Po ukončení prevádzkovania podniku tam bol, zariadenie sa tam nachádza, ešte sa prevádzka rozšírila o vonkajší bar. Stále sa tam čapuje T., W.. J..
Sumy uvedené slovenských korunách súd prepočítal v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá z.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike“) a to na sumy uvedené v eurách.
Účastníkmi konania sú obchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra a teda sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Vzhľadom na predmet činnosti navrhovateľa a odporcu s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), je tento ich vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aj Občianskym zákonníkom.
Nebolo sporné medzi účastníkmi konania uzavretie Zmluvy o obchodnej spolupráci značkovej prevádzkarni medzi navrhovateľom a odporcom, ktorú listinu súd posúdil ako obsahujúcu viaceré zmluvy (§ 275 Obchodného zákonníka) a to nájomnú zmluvu k hnuteľným veciam, nepomenovanú zmluvu (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), predmetom ktorej je záväzok odporcu strpieť umiestnenie hnuteľných vecí v prevádzke na určených miestach. Túto zmluvu súd neposúdil ako nájomnú zmluvu, keďže jej záväzkom nebolo prenechanie veci do užívania, keď časť plochy steny nie je samostatná vec, teda nie je spôsobilá byť sekundárnym predmetom záväzku prenechať vec do užívania, záväzkom bolo preto fakticky strpenie umiestnenia veci navrhovateľom v nebytovom priestore odporcu na konkrétnom mieste v tomto priestore a to za odplatu. Záväzok podľa tejto zmluvy bol medzi navrhovateľom a odporcom dostatočne určený, keď je dohodnuté kde sa môžu hnuteľné veci navrhovateľom umiestniť a druh veci čo sa majú umiestniť a súčasne je dohodnutá odplata v konkrétnej výške za povinnosť odporcu strpieť umiestnenie vecí. Obe zmluvy boli uzavreté v súvislosti so záväzkom odporcu predávať
a podávať tovar navrhovateľa, pričom boli na tento záväzok viazané a od tohto závislé, keď z povahy záväzku vyplýva, že navrhovateľ nemá záujem o umiestnenie týchto svojich hnuteľných veci v prevádzke odporcu, pokiaľ zanikne záväzok odporcu predávať a podávať tovar navrhovateľa (§ 275 ods. 2 Obchodného zákonníka). Nebolo tiež sporné poskytnutie sumy navrhovateľom vo výške 4.315,21 eura (pôvodne 130.000,-Sk) a to podľa zmluvy o povinnosti odporcu strpieť umiestnenie hnuteľných vecí v prevádzke odporcu. Sporné tiež nebolo, že odporcovi zaniklo právo užívať predmetný nebytový priestor v dôsledku ukončenia podnájomnej zmluvy, zanikol tak odporcov záväzok predávať a podávať tovar navrhovateľa v predmetných nebytových priestoroch v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia (§ 352 a nasl. Obchodného zákonníka), keď záväzok predávať a podávať tovar navrhovateľa by nemohol vykonať nikto, kto nemá právo užívať predmetné nebytové priestory. Podľa § 354 Obchodného zákonníka pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351 Obchodného zákonníka. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka určitou právnou skutočnosťou zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom tieto zanikajú ex nunc. Zánikom práva odporcu užívať predmetný priestor zaniklo aj jeho právo predávať a podávať tovar navrhovateľa v tomto nebytovom priestore a súčasne aj právo umožniť niekomu umiestnenie hnuteľnej veci do predmetných nebytových priestorov ako pendant povinnosti odporcu strpieť umiestnenie hnuteľnej veci. Odporca prevzal od navrhovateľa peňažnú sumu vo výške 4.315,21 eura (pôvodne 130.000,-Sk) ako odplatu za strpenie umiestnenia hnuteľnej veci v prevádzke a na prevádzke, pričom táto patrila za celé dohodnuté obdobie 5 rokov. Počnúc januárom 2010 končiac októbrom 2013 však odporca neposkytol navrhovateľovi možnosť umiestnenia hnuteľných vecí, keď v tomto období už bola zmluva zaniknutá. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. Navrhovateľ zaplatením odporcovi podľa Zmluvy o obchodnej spolupráci značkovej prevádzkarne si riadne plnil svoju dohodnutú povinnosť zaplatiť peňažnú odplatu za strpenie odporcom umiestnenia hnuteľných vecí v predmetnom nebytovom priestore. Následne došlo k zániku tejto zmluvy, v dôsledku čoho už nebolo navrhovateľovi umožnené umiestniť hnuteľné veci. Zmluva zanikla stratou oprávnenia odporcu užívať predmetné nebytové priestory, kde bola jeho prevádzka činná. Odporca je tak povinný vrátiť peňažnú sumu navrhovateľovi a to časť zo sumy 4.315,21 eura (pôvodne 130.000,-Sk) za obdobie od január 2010 až október 2013. Doručenie výzvy na vrátenie peňažnej sumy má súd za nesporné, keď samotná žaloba obsahovala výzvu na zaplatenie žalovanej sumy. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že navrhovateľom poskytnutá peňažná suma bola vynaložená na zariadenie priestorov prevádzky, táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť odporcu voči navrhovateľovi, navrhovateľ nemal žiadny majetkový prospech z investícií do predmetných nebytových priestorov, uvedená námietka, bez oihľadu na jej nepreukázanie, je preto právne irelevantná.
Nie je tiež preukázané, že navrhovateľom poskytnutá suma je ze exkluzivitu, keď uvedené nevyplýva ani z povahy záväzku a ani z jeho účelu. Nebolo ani nepriamo preukázané, že uvedená suma je za exkluzivitu. Navyše aj prípadná dohoda o exkluzivite nie je bez ďalšieho v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi, neobstojí potom ani táto námietka odporcu. Navyše samotná prípadná neplatnosť záväzku nemá vplyv na povinnosť odporcu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi, toto môže mať vplyv na plynutie premlčacích lehôt.
Pokiaľ ide o namietané premlčanie povinnosti odporcu vrátiť peňažné prostriedky, súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, teda lehoty ako aj ich plynutie je upravené Obchodným zákonníkom. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Zákon neupravuje osobitne premlčaciu dobu pre povinnosť vrátiť plnenie poskytnuté podľa zmluvy, zaniknutej podľa § 351 Obchodného zákonníka a ani podľa § 354 Obchodného zákonníka. Keďže k poskytnutiu peňažnej sumy navrhovateľom odporcovi došlo dňa 24.11.2008, premlčacia doba by nezačala plynúť pred dňom, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktoré sa mohlo uplatniť na súde až po uplynutí doby bez zbytočného odkladu po tom, čo odporcu navrhovateľ o plnenie požiadal (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka), v prejednávanej veci má súd dobu bez zbytočného odkladu s prihliadnutím na výšku sumy za dobu v trvaní tri dni od vykonania výzvy, takže na druhý deň po zániku užívacieho práva odporcu k predmetnému nebytovému priestoru mohol navrhovateľ odporcu vyzvať a tento bol povinný zaplatiť najneskôr na štvrtý deň od zániku užívacieho práva, nasledujúci - piaty deň potom mohol navrhovateľ uplatniť svoje právo na súde. Keďže žaloba bola podaná po dvoch rokoch od zániku práva na užívanie, štvorročná premlčacia doba neuplynula, nárok preto nie je premlčaný. Premlčaný by nebol nárok ani
v prípade neplatnosti zmluvy o povinnosti odporcu strpieť umiestnenie hnuteľnej veci navrhovateľom v nebytovom priestore odporcu, keďže zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2008 a žaloba bola podaná pred uplynutím štvorročnej doby a to dňa 16.03.2012. Námietka premlčania je tak nedôvodná.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu o neexistencii titulu na vrátenie plnenia, súd uvádza, že na poskytnutie plnenia musí byť právny dôvod, navrhovateľ preukázal dôvod poskytnutia peňažného plnenia odporcovi ako aj zánik tohto právneho dôvodu, súd mu preto priznal právo na zaplatenie žalovanej sumy, keď odporca nepreukázal zánik alebo neexistenciu tejto jeho peňažnej povinnosti.
Pokiaľ ide o rozpor s poctivým obchodným stykom, odporca nekonkretizoval v čom by mal byť rozpor s poctivým obchodným stykom a s ktorým jeho konkrétnym pravidlom je konanie navrhovateľa v rozpore, súd preto ani túto námietku odporcu nevzhliadol ako dôvodnú. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v spore plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.