Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-59-2015.pdf
PDF · 66.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. septembra 2015 prejednal odvolanie obžalovaného
. C.
nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom N., Y. č. XXX/X, t.č. v mieste bydliska,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1T/118/2013-149 zo dňa 15.12.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. f) Tr. por. s prihliadnutím na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. Pv 218/13-11 zo dňa 08.08.2013 pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna mal. V. C., nar. XX.XX.XXXX, a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4P/51/2011 zo dňa 17.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2012, a tiež rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/61/2011 zo dňa 05.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2012, bol s účinnosťou od 24.10.2011 zaviazaný prispievať na výživu mal. V. C. sumou 70,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa - B. C., bývajúcej v J. G. J., pričom nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.10.2011 do 31.07.2012 v sume 405,09 Eur bol zaviazaný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4P/51/2011 zo dňa 17.07.2012 až do zaplatenia, k rukám matky B. C., pod stratou výhody splátok, tejto povinnosti sa v J. pod J., v G., v N. a všade tam, kde sa zdržiaval, úmyselne vyhýbal v období od 01.08.2012 doposiaľ tým, že nejavil žiadny záujem o oficiálnu prácu, nebol nikde zamestnaný ani sa nezaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, výživné vôbec neplatil, a zostal tak dlhovať B. C. na zameškanom výživnom za obdobie od 24.10.2011 do 31.07.2012 sumu 405,09 Eur a na bežnom výživnom za obdobie od 01.08.2012 doposiaľ sumu 854,91 Eur, ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Obžalovaný G. C. bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/118/2013 zo dňa 15.12.2014 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. pre skutok, tak ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a odsúdený k trestu odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na 24 mesiacov, povinnosti v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné a preukázateľne sa zamestnať, alebo uchádzať o zamestnanie.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, v ktorom uvádzal, že dlžné výživné zaplatil v troch splátkach, a to dňa 25.09.2014, 25.11.2014 a 15.12.2014. Vzhľadom na túto okolnosť žiadal, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a s poukazom na ustanovenie o účinnej ľútosti obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodiť.
Odvolací súd v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku zistil, že podľa obžaloby obžalovaný dlhoval poškodenej na výživnom sumu 1.245,09 €. Dňa 25.09.2014 zaslal poškodenej sumu 1.105.09 €, dňa 25.11.2014 sumu 70 € a v čase konania hlavného pojednávania dňa 15.12.2014 sumu 780 €, ktorú však poškodená ešte v tom čase neobdržala. Predseda senátu zistil u poškodenej, že aj predmetná suma 780 € od obžalovaného jej bola doručená. Obžalovaný teda celkovo v rámci plnenia výživného uhradil poškodenej sumu 1.955,09 €. Podľa názoru odvolacieho súdu si tým teda vytvoril podmienky pre aplikáciu ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám a obžalovaného podľa § 285 písm. f) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože trestnosť činu zanikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.