Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19P-54-2015.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/54/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletú: M. G., O.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov matky: Y. G., O.. X.X.XXXX, V. F.Ď. XXX/XX, B. - Š. a otca: P. G., O.. XX.X.XXXX, V. M. XXX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný s účinnosťou od 20.2.2015 prispievať na výživu maloletej M. sumou 145,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 20.2.2015 do 7.9.2015 vo výške 442,50 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,-eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/221/2009-127 zo dňa 23.12.2010 v časti výživného na maloletú M. G..
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 20.2.2015 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej M..
Uznesením č.k. 13P/51/2015-10 zo dňa 26.3.2015 Okresný súd Piešťany preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Trnava. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2015.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zárobkami rodičov, rodným listom maloletého R. N., oboznámením sa so spisom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 7C/221/2009, keď konal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka uviedla, že žiada vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej M. zvýšiť s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 20.2.2015 na sumu 145,-eur mesačne. Maloletá od 2.9.2014 nastúpila na stretnú školu v Trnave, kde dochádza každý deň, spolu s cestovným MHD sú výdavky na cestovné vo výške 36,-eur mesačne. Maloletá navštevuje Strednú zdravotnícku školu s čím sú výdavky na zakúpenie
zdravotníckeho odevu, tieto výdavky boli teraz na začiatku roka jednorazové, kupovala topánky, plášť, tričko a nohavice spolu za 80,-eur, ďalej školské potreby a taška 70,-eur, poplatok ZRPŠ 30,-eur, a za učebnice AJ a latinčiny bol výdavok 40,-eur. Maloletá chodí v škole na obedy s čím je výdavok 26,- eur mesačne, dáva jej vreckové na desiatu s čím je výdavok 49,- eur mesačne. V ostatom sú s maloletou len bežné výdavky. S maloletou chodí alergológovi dvakrát do roka, tieto výdavky však nie sú vysoké, na lieky je to 10,-eur na polroka. V čase poslednej úpravy výživného bola na materskej dovolenke, po skončení materskej dovolenky pracuje u terajšieho zamestnávateľa už dva roky. V súčasnosti je jej čistý mesačný príjem okolo 500,-eur, okrem tohto príjmu iný príjem nemá. Má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému R., ku ktorému bolo následne zapreté otcovstvo P. G., bolo to v roku 2011 a ako otec bol zapísaný jeho biologický otec, jej partner U. N.. Otec maloletej M. O. R. výživné nikdy neplatil. Syn L. od roku 2011 býval u nej, v súčasnosti je už plnoletý a dva roky už pracuje. Stále býva s maloletou M., R. a partnerom v Š. v rodinnom dome, ktorý patrí jej partnerovi, výdavky v súvislosti s bývaním hradia spolu s partnerom tak, že ona platí náklady na elektrinu, internet, rozhlas a televíziu vo výške 156,03 eur a ostatné poplatky s bývaní platí jej partner, ktorý je zamestnaný, jeho príjem je teraz asi 450,- eur mesačne.
Otec uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí len čiastočne, u terajšieho zamestnávateľa robí od roku 2011, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 791,41 eur. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá, stále býva v nájomnom obecnom 3-izbovom byte, v súčasnosti sú poplatky v súvislosti s bývaním 181,-eur mesačne nájomné, elektrika 79,-eur mesačne, voda okolo 25,- až 30,- eur štvrťročne. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. M. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vyživovaciu povinnosť si plní riadne. Býva s ním jeho priateľka, ktorá má dcéru R. B., ktorá je už plnoletá, avšak je zdravotne ťažko postihnutá, ležiaca, zabezpečuje jej celodennú starostlivosť, poberá opatrovateľský príspevok vo výške 220,-eur mesačne. Súhlasí s výživným vo výške 145,- eur mesačne, nesúhlasí však s tým, aby výživné bolo určené spätne od podania návrhu.
Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp.zn. 7C/221/2009 súd zistil, že rozsudkom č.k. 7C/221/2009-127 zo dňa 23.12.2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti M. R. R. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej M. sumou 75,- eur mesačne a maloletého R. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Maloletý L. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého L. sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že, pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že matka bola na materskej dovolenke, poberala materskú vo výške 176,20 eur mesačne, otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 531,73 eur.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2011.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca - Bekaert Hlohovec, a.s., Hlohovec súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie február 2015 až júl 2015 bol 791,41 eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky - FOOD FARM, s.r.o., Hlohovec súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie február 2015 až júl 2015 bol 502,36 eur.
Z rodného listu maloletého R. N., O.. XX.XX.XXXX súd zistil, že rodičmi maloletého sú Y. G. R. U. N..
Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods. 3) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je dôvodný.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva obligatórna povinnosť súdu ("vždy prihliadne") prihliadať na vývoj životných nákladov, a to pri zmene pomerov, t.j. v prípade, keď už má preukázané, že je daná relevantná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia alebo dohody upravujúcich vyživovaciu povinnosť. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov (zasahujúcu tak oprávneného, ako aj povinného), ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými ukazovateľmi (nárast cien), od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samo osebe môže byť relevantnou zmenou pomerov.
V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2010 došlo k podstatnej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, maloletá M. od septembra 2014 navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Trnave, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jej
starostlivosti keď do školy denne dochádza s čím sú spojené výdavky vo výške 36,-eur mesačne, na začiatku školského roka to boli jednorazové výdavky na zakúpenie zdravotníckeho odevu a topánok, školských potrieb, poplatok ZRPŠ učebnice AJ a latinčiny, spolu boli tieto jednorazové výdavky vo výške približne 220,- eur. V súvislosti s obedmi v škole sú výdavky 26,- eur mesačne.
U matky došlo k zmene v tom, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola na materskej dovolenke s maloletým R., jej príjem bol vo výške 176,20 eur, v súčasnosti je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom v období február 2015 až júl 2015 vo výške 502,36 eur. Má stále vyživovaciu povinnosť voči maloletému R., ktorého otcom je jej druh U. N..
U otca došlo k zmene v tom, že sa mu zvýšil príjem, keď v čase poslednej úpravy výživného bol jeho príjem 531,73 eur, v súčasnosti je priemerný čistý mesačný príjem otca 791,41 eur (za obdobie február 2015 až júl 2015). Otec už nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému R., ku ktorému v roku 2011 úspešne zaprel otcovstvo (i keď si otec túto vyživovaciu povinnosť neplnil, v čase poslednej úpravy súd, keďže mu určil vyživovaciu povinnosť v rozsahu minimálne zákonom stanoveného výživného, bral do úvahy túto ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca).
Obaja rodičia mali v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vyživovaciu povinnosti k v tom čase maloletému L. G., O.. XX.X.XXXX, ktorý je už plnoletý, samostatný, dva roky už pracuje.
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nielenže uplynulo bezmála 5 rokov, ktorá samotná skutočnosť odôvodňuje zvýšenie výživného, ale výdavky v súvislosti so zabezpečením potrieb maloletej M. podstatne vzrástli tým, že začala navštevovať strednú školu. Príjem matky sa od poslednej úpravy výživného zvýšil priemerne o 326,16 eur, príjem otca sa zvýšil priemerne o 259,68 eur, otec už nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému R. a obaja rodičia už nemajú vyživovaciu povinnosť voči synovi L..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie výživného, určená výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletej M. ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.
Vyživovaciu povinnosť súd s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, zvýšil s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 20.2.2015, tak ako žiadala matka, keď uvedená zmena pomerov už existovala v čase podania návrhu.
Otcovi tak vzniklo dlžné výživné za obdobie od 20.2.2015 do 7.9.2015 vo výške 442,50 eur (pomerná časť za mesiac február, t.j. 70,- eur /suma o ktorú bolo výživné zvýšené/ delene 28 dní krát 9 dní = 22,50 eur + marec 2015 až august 2015, t.j. 6 mesiacov krát 70,- eur = 420,- eur), ktorú sumu súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku splácať v mesačných splátkach tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vzhľadom na výšku dlžného výživného, bežného výživného a príjem otca.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o konanie ktoré možno začať i bez návrhu.
Zároveň súd v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil predchádzajúce rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletým deťom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.