Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-325-2015.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/325/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Palárikova 1612/11, 069 01 Snina, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou I. A., pracovníčkou Okresného súdu Humenné, v konaní o zaplatenie 774,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.7.2014 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 774,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 773,41 eur od 28.6.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom bola na žalobcu postúpená pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Ďalej uviedol, že postupca uzavrel dňa 10.4.2003 zmluvu č. XXXXXXXX so žalovaným, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa žalobcu zmluva o úvere je absolútnym obchodom, pričom navyše do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.časti OZ. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 880,37 eur, ktorú tvorí istina vo výške 773,41 eur, riadny úrok vo výške 1,16 eur, úrok z omeškania 105,28 eur a ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 0,52 eur. Zároveň navrhovateľ poukazoval na uznanie dlhu žalovaným v dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil zaplatenie sumy 774,57 eur pozostávajúcu z istiny a riadneho úroku, a zároveň i zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 28.6.2013 do zaplatenia.
Postupom podľa ustanovenia § 29 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením zo dňa 19.6.2015 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX ustanovil žalovanému opatrovníka na zastupovanie, ochranu oprávnených záujmov a preberanie zásielok z dôvodu, že pobyt odporcu súdu nie je známy, a to napriek vykonanému šetreniu po jeho pobyte.
Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 8.9.2015 sa nedostavili účastníci tohto konania a právny zástupca žalobcu ani opatrovníčka žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti účastníkov konania, právneho zástupcu žalobcu a opatrovníčky žalovaného s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 774,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 773,41 eur od 28.6.2013 do zaplatenia titulom nesplnenia povinností žalovaným zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 4.7.2014, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 10.4.2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou u uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.2.2014, dotazníkom k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve zo dňa 15.2.2014, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013, odstúpením od zmluvy zo dňa 24.8.2011 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 10.4.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému kontokorentný úver s výškou úverového rámca 20.000 SK, úrokovou sadzbou 10,85 % ročne s konečnou splatnosťou 9.4.2004 s automatickým predĺžením po splnení podmienok v článku III. bodu 1 zmluvy. V dôsledku neplnenia si povinností zo zmluvy o kontokorentnom úvere, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.8.2011 od zmluvy odstúpil, a to s účinnosťou ku dňu jeho doručenia žalovanému. V zmysle vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 12.3.2015 sa zásielka považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. Odstúpenie od zmluvy tak nadobudlo účinnosť dňom 27.8.2011. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému na žalobcu.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.1.2015 vyplýva, že žalovaná suma predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), o spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 879f odsek 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa ustanovenia § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 10.4.2003. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie jeho bežného účtu vo výške úverového rámca 829,84 eur (25.000 Sk), pri výške úrokovej sadzby 10,85 % ročne. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia §
52 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z., pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS), a to i s prihliadnutím na ustanovenie § 879f odsek 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Tým žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o postúpení pohľadávok a spolu s adekvátnou časťou prílohy č. 1 obsahujúcej špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 48 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Keďže žalovaný nesplnil podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy o kontokorentnom úvere, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.8.2011 účinným dňa 27.8.2011 (v súlade s bodom 10.3 Všeobecných obchodných podmienok) od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky. Keďže v danom prípade vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, preto súd aj pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, a to v súlade s ustanovením § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, pretože je to na prospech žalovaného ako spotrebiteľa. V prípade odstúpenia od zmluvy je jeho následkom zrušenie zmluvy od počiatku, a preto nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy tak možno posúdiť len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznp. (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 5b zákon o ochrane spotrebiteľa prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Táto začala plynúť odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 28.8.2011 a uplynula dňa 28.8.2013. Žaloba bola na súde podaná až dňa 22.7.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 tohto zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Súd vo vzťahu k žalobcom predloženej dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15.2.2014, na základe ktorej malo dôjsť k predlženiu premlčacej doby uvádza, že túto nepovažoval za platne uzavretú, a to z nasledovných dôvodov. Táto dohoda je typickým formulárovým riešením stavu, keď na podpis spotrebiteľovi predkladá žalobca ako veriteľ zdanlivo výhodný formulár, ktorý má pôsobiť ako ústupok zo strany žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho skutočným cieľom je dosiahnuť formou uznania dlhu predĺženie premlčacej doby pre uplatnenie svojho nároku. Možno však konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Takéto konanie žalobcu bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, preto sa takáto dohoda považuje za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň ide i o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalobca súdu predložil i dotazník k tejto dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Preto súd pri posudzovaní premlčania na túto dohodu neprihliadal.
Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, a to pre uplynutie premlčacej doby.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 141 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný mal v tomto konaní úspech v celom rozsahu, preto má právo na náhradu trov konania. Žalovanému však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.