Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/132/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K. XXX, proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K. XXX, zastúpený JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému, ktorej výška bola naposledy stanovená súdnym zmierom schváleným uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.10.2014 č. k. -53 vo výške 100,- eur mesačne, a to počnúc dňom 01.09.2015.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa náhrada pomernej časti trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 02.07.2015 žalobca žiadal s účinnosťou od 01.07.2015 zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovanému stanovenú naposledy uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -53 z 27.10.2014.

Odôvodnil ju tým, že v čase, kedy bola vyživovacia povinnosť naposledy stanovená uznesením, ktorým súd schválil súdny zmier v znení, že je povinný prispievať na výživu žalovaného sumou 100,- eur mesačne, žalovaný študoval na Žilinskej univerzite v Žiline. Žalovaný mu niekedy v priebehu mesiaca jún 2015 oznámil, že štúdium na univerzite úspešne ukončil. Keďže jeho vzťahy so žalovaným nie sú úplne harmonické, nevie, či je žalovaný t.č. zamestnaný, ale vie, že je fyzicky i psychicky zdravý a schopný zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudoval. Nič mu nebráni, aby si našiel prácu, ktorá bude zodpovedať jeho schopnostiam a potrebám spoločnosti. Žalovaný je od konca júna, kedy úspešne ukončil štúdium, schopným sám sa živiť a preto sú splnené všetky podmienky na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči žalovanému. Poukázal na ust. § 62 ods. 1 a § 79 ods. 2 Zákona o rodine.

Žalobca vo výpovedi na pojednávaní 07.09.2015 uviedol, že mal vyživovaciu povinnosť len voči žalovanému, ktorému zaplatil výživné aj za mesiace júl a august 2015. Výživné mu platil dobrovoľne. Tie peniaze, ktoré mu zaplatil za júl a august, nechce od žalovaného späť, nech si ich nechá. Žalovaný by mal pracovať niekde na železnici a nespochybňuje, že žalovaný je zamestnaný od 01.08.2015.

Zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalovaný sa nechce bližšie k žalobe vyjadriť s tým, že zánik vyživovacej povinnosti je hmotnoprávne upravený tak ako je upravený a je nesporné,

že žalovaný skončil vysokoškolské štúdium a teraz pracuje. Tiež uviedol, že žalovaný je zamestnaný od 01.08.2015 v Prahe a má uzavretú pracovnú zmluvu na 1 rok.

Súd s poukazom na konal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní 07.09.2015 prostredníctvom svojho zástupcu ospravedlnil z dôvodu svojej práce v zahraničí s tým, že vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo o výške výživného zo strany žalobcu na žalovaného rozhodované v konaní tunajšieho súdu sp. zn. , v rámci ktorého bol uznesením z 27.10.2014 č. k. -53 schválený súdny zmier uzavretý medzi účastníkmi dňa 27.10.2014, podľa ktorého sa žalobca zaviazal prispievať na výživu žalovaného sumou 100,- eur mesačne vždy do každého 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, počnúc dňom 01.07.2014. V tom čase žalovaný študoval dennou formou na Žilinskej univerzite v Žiline - Stavebnej fakulte a mal ukončený 1. ročník inžinierskeho štúdia v študijnom programe „Železničné staviteľstvo“. Uvedené štúdium žalovaný ukončil záverečnou skúškou dňa 24.06.2015 a promovaný bol 06.07.2015. Od 25.06.2015 sa žalovaný zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie s tým, že k 13.07.2015 tomuto podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín neboli priznané žiadne štátne sociálne dávky. Nesporným medzi účastníkmi bolo, že žalovaný sa zamestnal od 01.08.2015.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje nevyhnutné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium dieťaťa za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce. Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky spravidla ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť.

Vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že žalovaný po tom, ako úspešne ukončil vysokoškolské štúdium absolvované dennou formou a následne (v krátkom čase po jeho ukončení) sa od 01.08.2015 zamestnal, nadobudol schopnosť sám sa živiť, teda schopnosť uspokojovať si z príjmu získaného jeho pracovnou činnosťou všetky svoje životné potreby. Preto súd žalobe (prevažne) vyhovel a zrušil žalobcovu vyživovaciu povinnosť voči žalovanému, a to na rozdiel od žaloby až s účinnosťou od 01.09.2015, nakoľko žalovaný reálne získal schopnosť sám sa živiť až uvedeným mesiacom, v ktorom s ohľadom na to, že sa zamestnal počnúc mesiacom august 2015, obdrží prvýkrát mzdu za vykonanú prácu. Pritom aj žalobca naposledy žalovanému zaplatil určené výživné za mesiac august 2015.

Pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k skoršiemu dátumu, než určenému týmto rozhodnutím (aj za obdobie od 01.07.2015 do 31.08.2015 vrátane), v danej časti súd žalobu z dôvodu uvedeného vyššie zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorému by ako účastníkovi majúcemu rozhodujúci (prevažný) úspech vo veci prináležalo s poukazom na právo na náhradu pomernej časti účelne vynaložených trov, právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké náklady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).