Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_11C-167-2014.pdf
PDF · 176.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/167/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: U. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XX zastúpený AK JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 792 752 zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreo Cvikovou, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava IČO: 47 233 516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava zo dňa 08.09.2014 sp. zn. 139/07/14.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 529,48 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Igora Šafranka a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 08.09.2014, sp.zn. 139/07/14 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že predmetom žaloby je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 139/07/14, z 8.9.2014, ktorý mu bol doručený 16.10.2014. Predmetom rozhodcovského konania bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 27.8.2012. Dňa 27.8.2012 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 1 470,-- eur. Z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie a nedostatočného príjmu, ktorý sotva stačí na prežitie sa dostal do omeškania. Dostal sa do úverového reťazca a úverom platil predchádzajúce úvery. Taktiež nedokázal oponovať obchodnému zástupcovi a podpísal mu predložené formulárové listiny, vrátane rozhodcovskej zmluvy. Z dôvodu neskúsenosti a neinformovanosti (rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie C-168/05_Mostaza Claro čl. 25 až 37, rozsudok C-429/05 čl. 61 ) netušil, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (najmä článok o porušení zmluvy o RU) a že problematická je aj samotná 70,01%-ná ročná úroková sadzba. Za úver 1 470,-- eur, by mal zaplatiť 3 307,92 eura. Najvyšší súd SR za odporujúcu dobrým mravom označil oveľa nižšiu sadzbu (48% -rozsudok NS 5Cdo 26/11, alebo 60% - uznesenie NS 1 MCdo 1/09, 60% - rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 1484/04, KS v Ostrave číslo jednací 16 ICm 944/2010, spisová značka: KSOL 16 INS 3397/2010 v cauze českého Profi credit-u. Všetky rozsudky sú zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v zložke Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách). Poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 (na citovanej stránke MS), podľa ktorého neprijateľnú zmluvnú podmienku vrátane neprijateľných úrokov súd nemôže upravovať do nejakej prijateľnej podoby. Ak by žalovaný argumentoval, že súdny prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemôže týkať ceny úveru, žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-484/08, podľa ktorého sa nebráni, aby členský štát
upravil možnosť súdneho prieskumu aj hlavného predmetu a ceny plnenia. V podmienkach Slovenskej republiky ide o ustanovenie § 53 ods. 6 OZ, ktoré neumožňuje neobmedzenú odplatu za úver. Úroky 70 % sú z celospoločenského hľadiska neakceptovateľné a odporujú dobrým mravom, preto absolútne neplatné v celom rozsahu (§ 53 ods. 5, ods. 6, § 39 OZ, rozsudok SD EÚ C-618/10). Kým však pred všeobecným súdom je nádej, že súd ex offo neprizná takýto úrok a aj bez návrhu zneplatní neprijateľné zmluvné podmienky, tak u rozhodcov sa potvrdili obavy, že v záujme udržania zisku a klienta súd ex offo nezakročí. Rozhodcovská zmluva obsahuje veriteľom vopred vybratý rozhodcovský súd, ktorý je na neprijateľnom mieste a je naviac v sídle veriteľa. Nemá na základné potreby a vôbec už nie na cestu na rozhodcovské konanie a súvisiace úkony s takýmto konaním. Považuje zmluvu za neplatnú (neprijateľnú v zmysle § 53 ods.1 OZ) vo viacerých jej podmienkach. Najnebezpečnejšia je však rozhodcovská zmluva (ods. 4 písm. r/) a podľa jeho názoru úžerné úroky 70 % (§ 53 ods. 1 v spojení s ods. 6 OZ). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie považuje rozhodcovskú zmluvu z dôvodu neprijateľného miesta za neplatnú (C- 240/98 a C-244/98 Océano grupo editoriále; C-243/08 Pannon). Taktiež je rozhodcovská zmluva ako formulárový akt neplatná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ (v spojení s § 106 O.s.p.). Z literatúry do pozornosti publikácia Kristiána Csacha ,,Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk,,. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti zmluva alebo veriteľ svojim konaním. Do pozornosti taktiež dáva uznesenie KS v Trnave 10CoE/326/2010 a iné na citovanej stránke MS SR. Dá sa predpokladať, že sa žalovaný bude brániť tým, že rozhodcovská zmluva bola individuálne vyjednaná. Možno to dedukovať z toho, že už v typovej rozhodcovskej zmluve majú spotrebitelia predformulované, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou úverovej zmluvy. V skutočnosti si spotrebiteľ bez právnického vzdelania ani len neuvedomuje, že sa mieni vytvoriť predstava, že spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne dohodol a tak ho zbaviť ex offo súdnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Takáto prax podľa žalobcu, ktorý nebol informovaný, predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 a násl. zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a čl. 5 a násl. smernice EP a Rady 2005/29 ES. Obdobný problém riešil KS Prešov, v rozsudku č. 11Co/37/2012 zo 7.júna 2012 na citovanej stránke MS SR. Žalovaný ho vyzval na plnenie (za úver 1 470,-- eur až 2 221,84 eura s príslušenstvom, zmluvnú pokutu, úroky z omeškania, poplatok za rozhodcovské konanie a trovy). Nebráni sa tomu, aby súd ex offo určil zmluvné podmienky za neprijateľné, najmä pochybná a pre spotrebiteľa nijako rozumne zdôvodniteľná zmluvná podmienka o ,,odplate za poskytnuté služby“. Chce mať aj istotu, že namietané úroky sú neplatné (1MCdo 1/09), že ho pochybný rozhodcovský súd neohrozí v exekúcii a že sa definitívny rozsah neplatnosti právneho úkonu ustáli pred jeho všeobecným súdom. Spotrebiteľské právo bolo porušené nielen použitím neprijateľných podmienok ale aj nekalou obchodnou praktikou a tak je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V tomto smere dáva žalobca do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 20Co 12/2012. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené si dovoľuje požiadať súd, aby v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn.: 139/07/14 z 8.9.2014, na čas do rozhodnutia vo veci samej. Nebráni sa plneniu toho, čo plniť má, ale to neznamená, že mu niečo bráni uplatniť svoje spotrebiteľské práva.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.03.2015 k žalobe uviedol, že dáva do pozornosti, že a) podstata ochrany spotrebiteľa spočíva vo vyrovnávaní pozície z hľadiska vymedzenia a úpravy rovnakých a vzájomných práv a povinnosti oboch zmluvných strán. Jej účelom nie je vytvoriť spotrebiteľovi takú pozíciu, akú by nemali pri rokovaní o uzavretý zmluvy či v zmluvnom vzťahu ani rovnocenné subjekty. Teda ochrana spotrebiteľa a jej podstata nesmeruje k vytváraniu nerovnováhy v zmluvnom vzťahu v prospech spotrebiteľa. b) prístup k ochrane spotrebiteľa a k výkladu jednotlivých ustanovení spôsobom, ktorý nebude zneužívajúcim v rámci „domnelej ochrany spotrebiteľa“ zdôraznila aj generálna advokátka Verica Trstenjak vo svojom návrhu vo veci C-453/10, kde v bode 63 a v bode 64 uvádza cit. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. opravným zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej
pri výkone zmluvnej autonómie oboch strán sa má táto zmluva práve opraviť a nie zničiť. Okrem toho by sa zrušil základ pre obchodné konanie hospodárskych subjektov na vlastnú zodpovednosť. Obeťou právneho systému, ktorý kategoricky a bez výnimky stanovuje neplatnosť celých zmlúv, ak je výhodná iba pre jednu zmluvnú stranu, by bola zmluvná autonómia. Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkazne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Prístup, ktorý sleduje tvorca smernice, primerane zohľadňuje túto zásadu, ktorá má vysoké postavenie v právnom poriadku Únie, v rozsahu, v akom sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na nastolenie rovnosti zmluvných strán, zatiaľ čo okrem toho nariaďuje viazanosť zmluvných strán existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne.“ c) aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vykladá pojem spotrebiteľ ako osobu v rozumnej miere vnímavú a obozretnú. Na to nadväzuje napr. aj bod 18 recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29, podľa ktorého V súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, ako ho vykladal Súdny dvor. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto žalovaný ako všeobecné východisko akcentuje, že aj samotný obsah rozhodcovskej zmluvy je potrebné vykladať v zmysle vyššie uvedeného prístupu. Vo všeobecnosti a pred uvedením argumentácie k jednotlivým tvrdeniam žalobcu žalovaný uvádza, že podaná žaloba vychádza zo skutkovo a právne nepresných, zavádzajúcich a neopodstatnených tvrdení. Namieta dôvodnosť tvrdení žalobcu ohľadne rozhodcovskej zmluvy, na ktorej základe bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na konanie o žalobe veriteľa (tu ako žalovaný) na zaplatenie dlžnej sumy voči dlžníkovi (tu žaloba). V tomto smere podotýka, že žalobcove tvrdenia ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sú nielen v rozpore s obsahom rozhodcovskej zmluvy ale aj s tými zákonnými ustanoveniami, na ktoré sa odvoláva. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálne dojednanie právneho úkonu. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Samostatnosť však vyplýva predovšetkým z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela nikdy vzniknúť alebo naďalej po jej uzavretí trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom žalobcu bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. V zmysle ust. § 53 Obč. zákonníka je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie podstatná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez toho, aby takéto rozhodnutie spotrebiteľa spočívajúce v nesúhlase s nejakým ustanovením, právnym úkonom atď. malo vplyv na uzavretie hlavného zmluvného vzťahu. V takej situácií totiž možno hovoriť o tom, že spotrebiteľ má reálnu možnosť meniť obsah vzájomných vzťahov s dodávateľom aj inak, ako len dodávateľom navrhnuté zmluvy akceptovať ako celok alebo nie. V tomto prípade rozhodcovská zmluva ani nie je súčasťou úverovej zmluvy. Z pohľadu úpravy celého komplexu vzájomných vzťahov je nesporné, že rozhodcovská zmluva vôbec nemusela ani vzniknúť, resp. mohla zaniknúť bez toho, aby to malo vplyv na úverový vzťah. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie, resp. ďalšie trvanie nie je podmienkou uzavretia a trvania samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2). Žalobca nemusel na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote mohol od nej odstúpiť. Vlastným úkonom teda mohol ovplyvniť a ovplyvnil vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. Poučenie dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie hlavnej zmluvy o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrel mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t. j. potom čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Veriteľ totiž ( v súlade s článkom 2, ods. 2.3 zmluvných ustanovení zmluvy o úvere) vyplatil dlžníkovi úver v deň uzavretia zmluvy o úvere (t. j. v rovnaký deň ako bola uzavretá rozhodcovská zmluva). Dlžník mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdŕžaní peňažných prostriedkov, t. j. bez obavy z toho, že by mu nebol poskytnutý úver. Z toho tiež možno rezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva je plne platným právnym úkonom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodcovská zmluva by ho mala nútiť k rozhodcovskému konaniu v prípade ak také konanie začne veriteľ a z toho odvodzuje jej neplatnosť, potom sám preukazuje, že nepochopil podstatu ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r) Obč. zákonníka. Aj keď dané ustanovenie je vo veci s ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu neaplikovateľné, žalobca sám uvádza tvrdenia, ktoré sú v rozpore s ním označeným ustanovením. Dané ustanovenie znie takto: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia nevyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie sú neprijateľnými. Tento záver pritom priamo vyplýva aj z dôvodovej správy k danému ustanoveniu: Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa judikatúry Súdneho dvora (Komisia/Švédsko, C-478/99) pritom dôvodová správa, ktorá je voľne prístupná na internete, a ktorá hrá zvyčajne dôležitú úlohu pri interpretácií a aplikácií právnych predpisov, je osobitne významná. Čiže v zmysle uvedeného by rozhodcovská zmluva nemohla byť neplatná ani vtedy, ak by bolo súčasťou inej zmluvy, či podmienkou na jej vznik. Čiže v zmysle uvedeného je neprijateľným len také ustanovenie, ktoré núti spotrebiteľa pri podaní jeho žaloby, aby ju podal v rozhodcovskom súde. Zákon nič nehovorí o tom ( čo je logické, lebo potom by musel zákonné ustanovenie znieť úplne inak), že by spotrebiteľ nemohol byť žalovaným na rozhodcovskom súde a teda, že by žalobcom nemohol byť dodávateľ. To potvrdzuje aj vyššie uvedená dôvodová správa. Žalobca svoje tvrdenie o neprijateľnosti neodvodzuje zo znenia rozhodcovskej zmluvy, ale len z dôsledkov začatia rozhodcovského konania dodávateľom. Argumentuje, že ak konanie začne veriteľ, potom on sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Zjavná účelovosť a omyl tejto argumentácie spočíva v tom, že neplatnosť je teda spájaná s dôsledkami začatia rozhodcovského konania veriteľom. Z toho logický plynie, že ak by teda rozhodcovské konanie začal spotrebiteľ, potom by rozhodcovská doložka mala byť platnou. Čiže posúdenie platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky by podľa žalobcu malo závisieť od toho, kto začne rozhodcovské konanie a podľa toho by sa doložka stávala alebo nestávala platnou. Zjavne podľa žalobcu by teda táto neplatnosť mala nastať vtedy, ak konanie začne dodávateľ (veriteľ), cit. „Rozhodcovská zmluva ako formulárový akt je neplatná z dôvodov uvedených vyššie, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ.“ Ak by neplatnosť rozhodcovskej zmluvy malo spôsobiť začatie rozhodcovského konania veriteľom, t. j. dôvod neplatnosti vzniknúť jeho začatím zo strany veriteľa, potom žalobca vlastne tvrdí, že neplatnosť nastáva až daným okamihom. Takéto tvrdenie ale potom odporuje konceptu právneho následku neprijateľnosti - absolútna neplatnosť. Absolútna neplatnosť predsa je daná ab initio. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu by ale právny následok neplatnosti mal byť totožný so začatím rozhodcovského konania, teda by mal nastať oveľa neskôr ako vykonanie úkonu (čiže nie ex tunc). Uvedený logický rozpor tvrdení žalobcu len potvrdzuje, že jeho argumentácia nemá nielen oporu v zákone a v skutkovom stave, ale je v rozpore so znením a podstatou právnej úpravy v ust. § 53 ods. 1, ods. 4, písm. r) Obč. zákonníka. Žalovaný za nedôvodný tiež považuje argument o vzdialenosti miesta rozhodcovského konania. Rozhodcovské konanie je prevažne písomným konaním, žalobca sa však napríklad podaním žalobnej odpovede ústneho prejednania nikdy nedomáhal, nenavrhol vypočutie cestou dožiadania a pod. Relevancia argumentu o vzdialenosti miesta rozhodcovského súdu nie je žiadna, účelové tvrdenia o reálnom sťažení uplatnenia práv spotrebiteľa sú rovnako len vyfabulované. Žalovaný neposkytol v rozhodcovskom konaní žiaden dôkaz, žalobnú odpoveď nepodal, nespochybňoval žalovaný nárok žiadnym spôsobom. Žalobca ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku poukazuje na výšku odplaty za úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 09.11.2012, pričom otázka výšky odplaty bola upravená v ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka nasledovne: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Priemerná výška odplaty za spotrebiteľské úveru, ktorú by bolo možné len vo všeobecnosti považovať za obvyklú je podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch v 2.štvrťroku 2012 na úrovni 45,60 %. S prihliadnutím na spôsob a mieru zabezpečenia záväzku (kedy zabezpečenie v podobe ručenia, spoludlžníctva, vecného zabezpečenia nebolo zo strany žalobcu dané
je nesporné, že dohodnutá výška odplaty v zmluve neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Pokiaľ žalobca namieta výšku úroku za úver je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že návrh na uzavretie zmluvy s podmienkami, za ktorých bol úver schválený podal vo forme žiadosti o úver samotný žalobca. Žalobca teda v návrhu na uzavretie zmluvy sám požadoval úver za daných podmienok. Po schválení úveru a prijatí peňazí mal žalobca možnosť odstúpiť od zmluvy a to v lehote 14tich kalendárnych dní od jej uzavretia. Napriek tomu tak neurobil. Spochybňovanie vlastného konania a dovolávanie sa prospechu z toho ( k čomu žalobca zjavne smeruje) je postupom v rozpore so zákonom a tiež v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že žalobca predložil žiadosť o úver za určených podmienok, deklaroval žalovanému určitý skutkový stav spočívajúci v jeho súhlase s podmienkami úveru. Teda, na strane žalovaného vytvoril žalobca svojím konaním (zahrňujúcim predloženie žiadosti, podkladov potrebných na schválenie úveru ako je prehľad príjmov a výdavkov). Ak teraz tvrdí opak (a výhrady smerujú proti základným parametrom úverového vzťahu), potom jeho konanie pri uzavretí zmluvy mohlo byť z právneho hľadiska kvalifikované len ako vyvolanie omylu u žalovaného (veriteľa) o tom, že do zmluvného vzťahu s určenými podmienkami chce vstúpiť. Žalovaný (veriteľ) akceptoval žiadosť o uzavretie zmluvy za tých podmienok, ktoré žalobca sám podpísal. Z pohľadu žalobcu bolo podstatným, že ohľadne všetkých podmienok úverového vzťahu dlžník deklaroval, že ich akceptuje ako východisko pre vznik zmluvného vzťahu. Ak teraz žalobca tvrdí opak toho čo uviedol v žiadosti, potom vlastne tvrdí, že vyvolal omyl o tých skutkových okolnostiach, ktoré tvorili základ pre akceptáciu žiadosti zo strany žalovaného. Za týchto okolností sa ale potom žalobca nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy ani ako celku, a ani žiadneho 1-stranného úkonu vedúceho k jej vzniku (viď § 49a v spojení s ust. § 40a Obč. zákonníka). Podporne žalovaný poukazuje napríklad v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 826/2005, ktorý uvádza, že zavádzanie resp. podvodné konanie v civilnoprávnom zmysle jedným z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí je dôvodom jej neplatnosti podľa ustanovenia § 49a Obč. zákonnom, ktoré sa môže domáhať úspešne len druhý účastník zmluvy. Druhým účastníkom zmluvy v tomto prípade by bol veriteľ (žalovaný) a ten na platnosti trvá. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obch. zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Termínom „zákon“ sa pritom nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny predpis vyhlásený v štátom stanovenej (alebo uznanej) forme ako zákon. V tomto prípade výška odplaty bola právne regulovaná cez ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zákonníka. Podanou žalobou sa žalobca domáha ďalej určenia ohľadne označených ustanovení dohody o poskytnutí služby. V rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je procesne vylúčené, aby sa súd zaoberal aj iným predmetom konania ako rozhodovaním o zrušení rozhodcovského rozsudku. Uvedený záver možno spoľahlivo a jednoducho odvodiť z platnej právnej úpravy, a to nasledovne: Podstatou konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je rozhodnúť, či bude rozsudok zrušený alebo nie. Ak nedôjde k jeho zrušeniu, potom ním priznané plnenie má zaviazaná strana plniť na jeho základe. Ak dôjde k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, žaloba podaná v rozhodcovskom konaní sa stáva predmetom opätovného prejednania ( v celom rozsahu) a to buď v konaní pred súdom alebo rozhodcom. Výslovne to vyplýva aj ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, cit: Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku nie sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8. Súd konajúci o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže svojím rozhodnutím idúcim nad rámec zrušenia rozhodcovského rozsudku ukladať sám sebe ako súdu (alebo rozhodcovi) pri prejednávaní žaloby podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 43 zákona o rozhodcovskom konaní príkazy či obmedzenia. Takýto príkaz či obmedzenie by bolo z akéhokoľvek iného výroku ako výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku pritom vyplýval, nakoľko v prípade jeho právoplatnosti je takýto výrok rozsudku záväzný pre účastníkov a všetky orgány (viď § 159 ods. 2 OSP). Vzhľadom na uvedené je procesne vylúčené, aby bolo možné vôbec konať o návrhoch, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu.
Dohoda o poskytnutí služby a jej vznik nie sú podmienkou a ani predpokladom, či už pre uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere alebo pre poskytnutie úveru. Ide o fakultatívnu možnosť, ktorú dlžník môže, ale nemusí uzavrieť. Pri posudzovaní dohody o poskytnutí služby je potrebné vychádzať aj z toho, že dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, a jej vznik nie je podmienkou pre vznik Zmluvy o RÚ. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8, ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami“). Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom (tu žalobca) poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok ( v prípade úveru, a ak dôjde k poskytnutiu revolvingu aj v prípade revolvingu) a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za túto službu. Na jednej strane je teda záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok, čiže ide o úpravu situácie, ktoré keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník požiada a to bezodplatne. Dohoda o poskytnutí služby je aj osobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o RÚ v tom smere, že dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automatický dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu zmluvy o RÚ. Vzhľadom k uvedenému žalovaný tvrdí, že priemerný spotrebiteľ ( v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29), t. j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automatický so zmluvou o RÚ, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, ako aj o právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. V prípade využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie. Ich maximálnu výšku upravuje ust. § 3a Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Taktiež odklad splatnosti splátok znamená, že z dôvodu ich omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatnosti a ani k ich úhrade) nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru ( § 565, § 53 ods. 8 Obč. zákonníka). Nakoľko pristúpenie k dohode o poskytnutí služby je individuálne ustanovenie, nie je podmienkou na uzavretie zmluvy a následného poskytnutia úveru. Žalovaný navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy právneho zastúpenia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to rozhodcovským rozsudkom zo dňa 08.09.2014 sp.zn. 139/07/14, zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 27.08.2012 a rozhodcovskou zmluvou ( nach. sa v prílohovej obálke), vyjadrením žalovaného zo dňa 13.03.2015 a zo dňa 28.05.2015, spisom rozhodcovského súdu 139/07/14, výsluchom žalobcu a základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:
Zo žiadosti a zo zmluvy č. XXXXXXXXXX (sú spolu na jednom tlačive) zo dňa 15.08.2012 vyplýva, že žalobca na žiadosť žalovaného poskytol žalovanému revolvingový úver vo výške 1.470 eur pri mesačnej splátke vo výške 78,76 eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 42 splátkach. RPMN bola vo výške 68,76 eur, Výška úrokovej sadzby aká bola uvedená v zmluve bola 70,01 % ročne. V časti návrhu bod 5 (údaje o požadovanom revolvingovom úvere) je uvedená RPMN iná, iná je uvedená ročná úroková sadzba ako v časti 6 označenej ako údaje o schválenom revolvingovom úvere zmluva. Zmluva ako to z nej vyplýva bola podpísaná oboma účastníkmi. Ako účel bol zaškrtnutý účel zariadenie domácnosti.
Na osobitnom liste sa nachádza rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Je datovaná dňa 27.08.2012, podpísaná dňa 15.08.2012, tak ako úverová zmluva. Zo zmluvy vyplýva, že: 1. Dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. 2. Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. 3. Veriteľa pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov
vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. 4. Veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: 5. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: · Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č. 52189/B. · Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s. r. o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica I, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. 6. Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcovského stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu. 7. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Z obsahu rozhodcovského spisu 139/07/14 vyplýva, že dňa 08.09.2012 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť mu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 2.221,84 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 78,76 eur od 21.10.2012 do 21.10.2012, zo sumy 78,76 eur od 21.02.2013 do 03.03.2013, zo sumy 78,76 eur od 21.04.2013 do 01.05.2013, zo sumy 77,40 eur od 21.06.2013 do 07.07.2013, zo sumy 76,64 eur od 21.07.2013 do 25.07.2013, zo sumy 76,64 eur od 21.08.2013 do 12.09.2013, zo sumy 75,13 eur od 21.09.2013 do 13.11.2013, zo sumy 78,76 eur od 21.10.2013 do 13.11.2013, zo sumy 23,89 eur od 14.11.2013 do 28.11.2013, zo sumy 14,89 eur od 29.11.2013 do 30.12.2013, zo sumy 78,76 eur od 21.11.2013 do 30.12.2013, zo sumy 16,56 eur od 31.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.890,24 eur od 26.03.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.470,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.470,- eur len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.221,84 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konania 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 357,60 eur.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2014 a vykonateľnosť dňa 21.10.2014.
Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 15.10.2014, čo vyplýva z obsahu rozhodcovského spisu zaslaného súdu.
Z výpovede žalobcu vyplýva, že o úver požiadal. Údaje do žiadosti nevypisoval on osobne ale nejaký ich pracovník. Žalobca na dotaz súdu po nazretí do kópie zmluvy uvádza, že nie je si istý podpisom. Žalobca ďalej na dotaz súdu, ako to bolo s rozhodcovskou zmluvou, či ho niekto upovedomil o tom, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu, či ho niekto poučil o tom, čo je rozhodcovská zmluva žalobca uviedol,
že nikto ho nepoučil. Žalobca na dotaz súdu, čo mu povedali, keď mu dávali podpísať papiere uviedol, že nepamätá sa. Žalobca na dotaz súdu a po nazretí do rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa nachádza v priloženom rozhodcovskom spise, či je tam jeho podpis uviedol, že to, či je to jeho podpis s určitosťou nevie avšak podobá sa podpis na jeho. Žalobca ďalej na dotaz súdu, či sa nepamätá, či rozhodcovská zmluva bola súčasťou nejakého formulára a spojená spolu so zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru alebo boli samostatné dve listiny žalobca uviedol, že nepamätá sa. Žalobca ďalej na dotaz súdu, či si nepamätá ako prebiehalo vlastne podpisovanie uvedených listín žalobca uviedol, že nepamätá sa. To, kedy obdŕžal rozhodnutie rozhodcovského súdu uviedol, že taktiež sa na to nepamätá.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že zo skúsenosti z iných konaní vie, že rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine. Takisto zo skúsenosti vie, že tieto rozhodcovské zmluvy sú podsúvané spotrebiteľom na podpis bez toho, aby obchodný zástupca informoval spotrebiteľov čo podpisujú, aké pre nich z podpísania tohto dokumentu vyplývajú následky. Spotrebitelia nemajú vedomosť o riešení následných sporov na rozhodcovskom súde a tým, že žalovaný oddeľuje túto rozhodcovskú zmluvu na osobitnú listinu sa podľa názoru snaží len obísť zákon a navodiť dobrovoľnosť uzavretia takejto zmluvy.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky dojednaní individuálne.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č, 244/2002 Z.z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
Podľa ust. § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa ust. § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Podľa ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. V čase podania tejto žaloby bola zákonná lehota 30 dní. Podľa ust. 43 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8. Podľa ust. §17 Zákona č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa ust. § 54b, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 zákona č. 244/2002 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.20014 v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.20114 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh podaný bol dôvodne. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa. Žalobný návrh podal na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 15.10.2014, žalobu na súde podal 04.11.2014, t. j. v čas.
V čase podania žaloby platili iné zákonné ustanovenia týkajúce dôvodov pre ktoré prichádza do úvahy zrušenie rozhodcovského rozsudku a v zmysle nich sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.08.2012 uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom je podľa povahy spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením mu bola predložená na podpis ako aj obchodné podmienky, ktoré žalobkyňa nemala možnosť pred podpisom ani prečítať.
Z výpovede žalobcu ohľadom ozrejmenia okolnosti uzatvárania rozhodcovskej doložky a samotnej zmluvy v súvislosti s ktorou bola táto rozhodcovská doložka uzavretá vyplýva, že nikto ho neupovedomil o tom, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu a nepoučil ho o tom, čo je rozhodcovská zmluva.
V čase uzavretia zmluvy o úvere Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenie, ktoré od
spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodcovská doložka obdobná ako v danom prípade bola riešená na súde, pričom bolo skonštatované, že je neplatná ( rozhodnutie NS SR 6 ECdo 217/2013).
Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 20Co12/2012.
Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že z ústavno- právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V danej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou dňa 04.11.2014 z dôvodu, že dňa 08.09.2014 vydal Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56 Bratislava rozhodcovský rozsudok sp. zn. 139/07/14, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu 2.221,84 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 78,76 eur od 21.10.2012 do 21.10.2012, zo sumy 78,76 eur od 21.02.2013 do 03.03.2013, zo sumy 78,76 eur od 21.04.2013 do 01.05.2013, zo sumy 77,40 eur od 21.06.2013 do 07.07.2013, zo sumy 76,64 eur od 21.07.2013 do 25.07.2013, zo sumy 76,64 eur od 21.08.2013 do 12.09.2013, zo sumy 75,13 eur od 21.09.2013 do 13.11.2013, zo sumy 78,76 eur od 21.10.2013 do 13.11.2013, zo sumy 23,89 eur od 14.11.2013 do 28.11.2013, zo sumy 14,89 eur od 29.11.2013 do 30.12.2013, zo sumy 78,76 eur od 21.11.2013 do 30.12.2013, zo sumy 16,56 eur od 31.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 78,76 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.890,24 eur od 26.03.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.470,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.470,- eur len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.221,84 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konania 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 357,60 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobca uviedol v žalobe, že napáda tento rozsudok z dôvodu, uvedeného v § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 že boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola dojednaná v deň podpisu úverovej zmluvy a uzavretou úverovou zmluvou vlastne súvisí aj keď je vlastne uzavretá ako samostatná zmluva.
Práve na základe takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy bol dňa 08.09.2014 pod sp. zn. 139/07/14 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobcovi uložená vyššie uvedená povinnosť.
Rozhodcovská zmluva sa tak stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú pôvodný žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.
Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.
Kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Súd má za to, táto rozhodcovská zmluva aj napriek tomu súvisí s uzavretou zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 27.08.2012, vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. O to ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Podľa obsahu spisu nevyplýva ako veriteľ a dodávateľ vysvetlil žalobcovi význam rozhodcovskej zmluvy. Preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej zmluvy, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber rozhodnúť sa .
Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom rozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky a oprávnený sa tomuto problému v odvolaní vyhol. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže.
V rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je nedôvodné, zavádzajúce a nepravdivé so zreteľom na všetky okolnosti uzatvárania úverovej zmluvy. Iniciatíva na uzavretie rozhodcovskej zmluvy logicky a preukázateľne zo strany žalovaného ako veriteľa.
Štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov ( čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Príloha cit. smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,... najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne arbitrážou...“
Zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo.
Žalobca namietal neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Je potrebné objektívne posúdiť rozhodcovskú zmluvu a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita a ani to , že je uzavretá ako samotná zmluva. Neprijateľná rozhodcovská zmluva ako formulovaný akt je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.
Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských zmlúv či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Žalovaný ako dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť.
Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).
Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Mohol ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy aj napriek tomu, že ide o samostatný právny úkon bol dodávateľom, žalovaným vopred pripravený a na jej obsahu žalobca nemohol nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh žalobcu na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Žalobcovi nebolo umožnené si celý text zmluvy podrobne preštudovať a taktiež mu nebol vysvetlený zmysel uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ani ako priemerný spotrebiteľ význam nedokázal pochopiť bez bližšieho vysvetlenia.
Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).
Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil žalobcovi význam rozhodcovskej zmluvy, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej zmienky. Preto tvrdenie o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade žalobca) teda že ju neodmietol, teda s ňou súhlasil a pritom nepoznal jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by priemerný spotrebiteľ čítal niekoľkostranové obchodné podmienky a že by im porozumel. Žalobcovi veriteľ pred podpisom rozhodcovskej zmluvy nevysvetlil podstatu a funkciu rozhodcovskej zmluvy.
V predmetnej veci napr. trovy rozhodcovského konania a poplatky sú vyššie ako súdne poplatky. Už len táto skutočnosť predstavuje neprimeranosť arbitrážneho procesu.
Rozhodcovská zmluva, aj keď ide o samostatný právny úkon a nie je súčasť úverovej zmluvy jednoznačne nebola individuálne dojednaná medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom.
So zreteľom na uvedené súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
V danej právnej veci má súd za to, že predmetná rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu a jednoznačne boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa. Doklady ako je zmluva o úvere, rozhodcovská zmluva predložené žalovaným takýto záver vyvodzujú. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako veriteľom vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, bola uzavretá v ten istý deň ako úverovú zmluva a bola daná na podpis pri podpise úverovej zmluvy.
Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na uvedené a vykonané dokazovanie je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda práva spotrebiteľa ako aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) a bola porušená taktiež zásada rovnosti účastníkov.
Z dôvodov vyššie uvedených ako aj v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preto súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel.
Po právoplatnosti rozsudku súd bude pokračovať v zmysle citovaných zákonných ustanovení v konaní o zaplatenie dlžnej sumy.
Uznesením vydaným počas konania súd rozhodol aj o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v zmysle ktorého má žalobkyňa, ktorá bola v celom rozsahu úspešná právo na náhradu trov konania.
Žalobca si náhradu trov konania uplatnila. Trovy konania u žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal v zmysle ust. § 11 ods.1 a, b , § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. takto: -prevzatie a príprava zastúpenia ..............................61,87 eur RP 8,04 eur -podanie žaloby ........................................................61,87 eur RP 8,04 eur -účasť na pojednávaní dňa 01.06.2015 ....................64,54 eur RP 8,39 eur -účasť na pojednávaní dňa 07.09.2015 ....................64,54 eur RP 8,39 eur
Spolu 285,68 eur.
Cestovné v súvislosti s účasťou na pojednávaní 01.06.2015. Cesta bola vykonaná na trase Svidník - Vranov n/T a späť 130 km, 130km x 0,28 eur, 36,40 eur, právny zástupca si uplatnil 1/2 18,20 eur.
Náhrada za premeškaný čas 5 polhodín po 13,98 eur je 69,90 eur, právny zástupca si účtoval 1, t.j. 34,95 eur.
Cestovné v súvislosti s účasťou na pojednávaní 07.09.2015. Cesta bola vykonaná na trase Svidník - Vranov n/T a späť 130 km, 130km x 0,25 eur, 32,50 eur.
Náhrada za premeškaný čas 5 polhodín po 13,98 eur je 69,90 eur.
Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. X., V.: U. XXX R.: Dňa 01.06.2015, základná náhrada 0,183 eur/km. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (7,4 + 5,3 + 6,1 = 18,8 : 3 = 6,27 l/100km) 0,063 l/1 km a pri cene nafty 1,409 eur/l ......................................................0,09 eur/km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (0,09 eur/km) ..................................................0,28 eura/km (po zaokrúhlení).
Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. N., V.: U. XXX Q.: Dňa 07.09.2015, základná náhrada 0,183 eur/km 0,183 eur/km. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,069 eur/ l ..............................................................0,06 eur/km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (0,06 eur/km) ..................................................0,25 eura/km (po zaokrúhlení).
Hotové výdavky spolu (bez DPH) 155,55 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu sú 441,23 eur, 20 % DPH z toho je 88,25 eur, spolu teda 529,48 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.