Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/83/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcov: 1/ Miroslav Čimbora, IČO: 41 073 355, miesto podnikania: Kalinov 1530, Krásno nad Kysucou, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, F., Rakúska republika, právne zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. júna 2022, č. k. -159, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. H., evidovanými v KN Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, zapísanými na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C” parc. č. 1976 - záhrada o výmere 330 m2, ďalej pozemok reg. „C” parc. č. 1977 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2 a stavba - ROD. DOM súp. č. XXX, postavený na pozemku reg. „C” parc. č. 1977, a to konkrétne aby tieto nehnuteľnosti nepredala, nedarovala, nezamenila, nezaťažila, nezaložila v prospech tretích osôb, nevložila ako nepeňažný vklad do akýchkoľvek obchodných spoločností, neuzavrela dohodu o urovnaní v zmysle , neuzavrela zmluvu o zabezpečovacom prevode práv k týmto nehnuteľnostiam a nezriadila k nim vecné bremeno, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. .

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , veta druhá, , (ďalej len „“), vecne súd dôvodil tým, že z tvrdení žalobcov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal za preukázanú a osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, zvlášť preto, že v prípade nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovanou by bol zmarený, resp. sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by boli žalobcovia vo veci samej úspešní. Uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2022 domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon - Darovacia zmluva uzatvorená medzi dlžníkom I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, na základe ktorej dlžník previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. H., evidovaným v KN Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C” parc. č. 1976 - záhrada o výmere 330 m2, ďalej pozemok reg. „C” parc. č. 1977

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2 a stavba - ROD. DOM súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 1977, ktorej vklad bol povolený dňa 22.03.2018 pod V-500/2018 je v konkurze na majetok dlžníka vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. voči konkurzným veriteľom dlžníka neúčinná. Ďalej sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že žalovaná je povinná do

konkurznej podstaty dlžníka - I. F. v konkurze, o ktorom sa vedie konanie pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , spravovanej správcom J. G. H., vydať veci, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H., evidované v KN Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C” parc. č. 1976 - záhrada o výmere 330 m2, ďalej pozemok reg. „C” parc. č. 1977 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2 a stavba - ROD. DOM súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 1977, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne so žalobou podali žalobcovia i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. H., evidovanými v KN Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor, zapísanými na LV č. XXXX ako pozemok reg. „C” parc. č. 1976 - záhrada o výmere 330 m2, ďalej pozemok reg. „C” parc. č. 1977 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2 a stavba - ROD. DOM súp. č. XXX, postavený na pozemku reg. „C” parc. č. 1977, a to konkrétne aby tieto nehnuteľnosti nepredala, nedarovala, nezamenila, nezaťažila, nezaložila v prospech tretích osôb, nevložila ako nepeňažný vklad do akýchkoľvek obchodných spoločností, neuzavrela dohodu o urovnaní v zmysle , neuzavrela zmluvu o zabezpečovacom prevode práv k týmto nehnuteľnostiam a nezriadila k nim vecné bremeno, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. .

Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že je legitímny predpoklad, že žalovaná po tom, čo sa dozvie o podanej žalobe, alebo po tom, ako sa o nej dozvie dlžník, tento využije svoj vplyv na žalovanú, u ktorej doposiaľ býva práve v sporných nehnuteľnostiach a urobí opäť maximum pre to, aby tento majetok vyňal z vlastníctva žalovanej, a tým aj dosahu veriteľov. Dôvodnosť obavy o vymoženie ďalších súm v konkurze speňažením majetku v obci H. je v kontexte celého prípadu a správania sa dlžníka viac ako osvedčená. Uviedli, že v prípade majetku v obci H. ide o posledný možný postihnuteľný majetok dlžníka v konkurze, kde sa nachádzajú veritelia s hodnotou pohľadávok viac ako 300 000 eur, pričom z doteraz speňaženého majetku budú uspokojení v zásade minimálne. Do dnešného dňa žalobcovia, ako veritelia s prihlásenou pohľadávkou vyššou než 91.000 eur nedostali ani jeden cent, pričom proces s dlžníkom trvá už viac ako 10 rokov. Ďalšou skutočnosťou je to, že tento majetok bol prevedený účelovo zo strany dlžníka bezprostredne pred jeho postihnutím v exekúcii, a to na svoju blízku osobu – dcéru (žalovanú), ktorá dom ani neužíva. Podľa názoru žalobcov je jednoznačne preukázaná dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dokladov dospel k záveru, že za daného skutkového stavu je návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy (vklad ktorej bol povolený dňa 22.3.2018), ktorú uzavrel ako darca I. F. (dlžník žalobcov) so žalovanou ako obdarovanou (svojou dcérou), na základe ktorej previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom neúčinnosti aj nariadenia neodkladného opatrenia. Ďalej sa domáhajú, aby žalovaná vydala predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty dlžníka. Svoj nárok žalobcovia odvodzujú od toho, že sú konkurznými veriteľmi dlžníka - I. F., voči ktorému majú pohľadávky v celkovej výške 92 085,05 eur, pričom dlžník sa ich snaží ukrátiť na uspokojení týchto pohľadávok. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzal bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, zo skutočnosti, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu s tým, že predmetom tohto právneho úkonu sú nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhajú neodkladným opatrením zákazu nakladania. Úspešnosť žaloby nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Súd prvej inštancie je preto toho názoru, že predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcov uplatňovaného žalobou, je daný, preto návrhu vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalobcov voči žalovanej na náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že žalobcovia poukazovali na to, že podľa nich úpadca účelovo daroval spomínané nehnuteľnosti v obci H., aby tento majetok uchránil pred veriteľmi v konkurznom konaní. K uvedenému argumentovala tým, že vo februári 2018 jej otec I. F. daroval nehnuteľnosti v obci H. z dôvodu, že mu požičala sumu 110 000 eur, ktorú jej mal vrátiť do 31.12.2013. Nakoľko v uvedenom čase jej pôžičku nevrátil, žalovaná vrátenie pôžičky zabezpečila dohodou s otcom o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Vzhľadom k tomu, že k vráteniu pôžičky nedošlo ani do konca roka 2017, požiadala otca, aby nehnuteľnosti previedol na ňu a vyrovnal tak svoj dlh voči

nej, čo sa aj stalo. O ďalších dlžobách otca nemala vedomosť. Podotkla, že prevedením nehnuteľnosti na ňu nemohlo dôjsť k poškodeniu práv ďalších veriteľov, nakoľko na liste vlastníctva bolo stále vyznačené záložné právo v jej prospech, teda bola vedená ako prednostný a zároveň jediný záložný veriteľ. Ak by nedošlo k prevodu nehnuteľnosti v obci H. na jej osobu v roku 2018, ani k uspokojeniu jej pohľadávky do vyhlásenia konkurzu, tak záložné právo, ktoré bolo zriadené v jej prospech by aj v konkurznom konaní uprednostňovalo uspokojenie jej pohľadávky. Žalovaná má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko skutočnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že by právo veriteľov bolo ohrozené, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že odvolanie žalovanej považujú za zjavne procesne neprípustné a za nedôvodné. Majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý súd aplikoval správne právne normy, tieto normy správne vyložil a rozhodnutie považujú za zákonné, presvedčivé, riadne a vecne odôvodnené. Vo vyjadrení namietajú procesnú prípustnosť podaného odvolania, keďže odvolanie neobsahuje vymedzenie odvolacích dôvodov, ako povinnú náležitosť v zmysle ust. . V odvolaní sa vôbec neuvádza ust. , ani slovné označenie konkrétnej vady podľa danej normy. Žalovaná iba uviedla, že nie sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko skutočnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že by právo veriteľov bolo ohrozené, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené a takéto odôvodnenie odvolania nie je vymedzením odvolacích dôvodov a nie je možné z neho vyvodiť ten ktorý odvolací dôvod podľa ust. . Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, preto vzhľadom k uvedenému majú za to, že nie je možný odvolací prieskum, tzn. v odvolacom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho odmietnuť v zmysle ust. . K veci uviedli, že žalovaná nepredložila spolu so svojimi tvrdeniami zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov, výpisy z účtov, či záložnú zmluvu, preto tvrdenia o existencii zmluvy o pôžičke, odovzdaní prostriedkov a jej výške popierajú a majú za to, že ide o fiktívnu zmluvu o pôžičke, a tým aj záložnú zmluvu, teda o absolútne neplatné právne úkony. Domnievajú sa, že mohlo ísť o fiktívne úkony s cieľom ochrany majetku dlžníka, čo sa naplnilo v roku 2018, kedy po prehratom spore a po začatí exekúcií zrazu nehnuteľnosti dlžník previedol na žalovanú. Práve v roku 2018 previedol bezplatne na žalovanú nehnuteľnosť, v ktorej býva, pritom sa jednalo o zjavne premlčaný dlh, nakoľko splatnosť dlhu bola 31.12.2013, teda právo žalovanej žiadať od otca pôžičku naspäť a súčasne s tým i záložné právo sa premlčalo dňa 31.12.2016. Žalovanej sa takouto obranou nepodarilo spochybniť dôvodnosť žaloby, a už vôbec nie vyvrátiť obavu, že spolu so svojím otcom ohrozia práva veriteľov v konkurznom konaní. Poukázali pritom aj na test proporcionality, keď na jednej strane je len dočasné obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou v neprospech vlastníka a na strane druhej celkom legitímna obava z trvalého vyňatia jediného majetku dlžníka, kde čakajú veritelia s neuspokojenými pohľadávkami viac ako 300 000 eur, čo postačuje na nariadenie a trvanie neodkladného opatrenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovanej predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , veta prvá a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia odvodzujú svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanej, ktorým vyššie označené nehnuteľnosti boli prevedené účelovo zo strany dlžníka na žalovanú, ako i z okolnosti hrozby ďalšieho prevodu a vyňatia tohto majetku z vlastníctva žalovanej, a tým aj z dosahu žalobcov ako veriteľov.

Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá skutočnosť vyplynula z obsahu spisu. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia žalobcovia aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obava z ohrozenia exekúcie.

Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobcovia uplatňujú vo veci samej, t. j. nárok na určenie neúčinnosti právneho úkonu a s ním súvisiace určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, je očividne vylúčený. Žalobcovia svojou argumentáciou v žalobe i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podopreli svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne

vylúčená. Odvolací súd je preto zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcov uplatňovaného žalobou, je daný.

V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní, možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v konaní o určenie vlastníctva alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolností veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu vecí existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby, voči ktorej uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel.

Požiadavku na zákaz nakladania s vecami, ktorých vlastníctvo môže byť (alebo už aj reálne je) predmetom sporu, treba vzťahovať nielen na samotný záujem previesť (ďalej) vlastnícke právo, ale aj na také úkony, ktoré by strane domáhajúcej sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jej požiadavky vo veci samej spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jej vlastníckeho práva. Nerozhodné pritom je, či sa návrhom na neodkladné opatrenie požaduje ochrana už v rámci bežiaceho konania o veci, alebo ešte pred začatím takéhoto konania (na potrebe neodkladnej úpravy pomerov to totiž s výnimkou nevyhnutnosti podania žaloby v druhom prípade čo najskôr po nariadení neodkladného opatrenia nič nemení). Preto aj odvolacie námietky žalovanej, že prevedením nehnuteľnosti na ňu nemohlo dôjsť k poškodeniu práv veriteľov, nakoľko na liste vlastníctva bolo vyznačené záložné právo v jej prospech, teda aj v konkurznom konaní by sa uprednostňovalo uspokojenie jej pohľadávky, a že súd prvej inštancie nedostatočne zistil, v čom je potreba bezodkladnej úpravy, a v čom je obava, že by právo veriteľov bolo ohrozené, sú nedôvodné. Skutkové tvrdenia ohľadom okolností týkajúcich sa darovania predmetných nehnuteľností, uvádzané žalovanou v odvolaní, môžu mať relevanciu v konaní vo veci samej, kde budú predmetom dokazovania, nie však v konaní o nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.

Rozhodujúcim (z hľadiska možnosti nariadenia v prejednávanej veci požadovaného neodkladného opatrenia) bolo práve to, že uplatnený nárok vo veci samej je požiadavka na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to darovacej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom I. F. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, na základe ktorej dlžník previedol na žalovanú vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli aj podľa odvolacieho súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobcami. V prípade nakladania so spornými nehnuteľnosťami žalovanou by bol totiž zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by boli žalobcovia vo veci samej úspešní. Nariadenie neodkladného opatrenia vo forme zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami plní preventívnu funkciu, aby prípadným prevodom vlastníckeho práva, či prípadným iným nakladaním s nehnuteľnosťami nedošlo k vzniku ďalších sporov. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, miera jeho obmedzenia nie je taká, že by nebol zachovaný princíp proporcionality, teda že by požadované obmedzenia obmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako o tom rozhodol v napadnutom uznesení súd prvej inštancie, a preto odvolací súd v súlade s a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že nedôvodné boli námietky žalobcov prezentované vo vyjadrení k odvolaniu, týkajúce sa absencie odvolacích dôvodov v odvolaní žalovanej. Odvolací súd sa s názorom žalobcov nestotožnil a nevidel dôvod na odmietnutie podaného odvolania žalovanej podľa . Odvolanie, tak ako každé iné podanie, je potrebné posúdiť podľa jeho obsahu ( ), pričom z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť odvolacie dôvody podľa , . Odmietnutie podania by bolo dôvodné vtedy, ak by žalovaná iba formálne citovala v zákone uvedený konkrétny odvolací dôvod, bez uvedenia, v akom konkrétnom pochybení naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu vidí, o takýto prípad však nešlo.

O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, keď rozhodnutie o ňom bude obsiahnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( v spojení s ).

Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).