Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_11C-59-2012.pdf
PDF · 141.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/59/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: I. D.T., L.. XX. XX. XXXX, XXX XX D. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov o zaplatenie sumy 6.188,67 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.775,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.05.2012 zo sumy 4.110,57 eur do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom október 2015 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 400,68 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.836,49 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.188,67 eur s presne nešpecifikovaným úrokom z omeškania zo sumy 4.110,57 eur od 12.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 05.11.2005 Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom v znení ich dodatkov (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“). Na základe uvedenej Zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla odporcovi úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ zároveň vyhlásil, že s odporcom sa nedohodlo predĺženie konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 6.188,67 eur, ktorá pozostávala z istiny 4.110,57 eur, riadneho úroku 1.456,21 eur, úroku z omeškania 520,14 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 101,75 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorým postupca Všeobecná úverová banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho
ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 12.05.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dní účinnosti postúpenia pohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky navrhovateľ považuje deň 12.05.2012, t.j. deň nasledujúci po dátume splatnosti.
Žalovaný so žalobou akou takou súhlasil. Potvrdil, že si vzal úver, ktorý neskôr prestal splácať. Vstup vedľajšieho účastníka nenamietal.
Rozsudkom zo dňa 30.09.2013 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol. Žalovnanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 30.09.2014 rozsudok tun. súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho uznesenia poukázal na to, že v predmetnej veci ide o nároky zo zmluvy o spotrebnom úvere uzavretej dňa 5.11.2007. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok VÚB, a.s. žalobcovi zo dňa 8.12.2011 (č. l. 13 spisu) vyplýva okrem iného aj údaj o pôvodnej splatnosti pohľadávky dňom 5.11.2014 i údaj o vyhlásenej splatnosti pohľadávky dňom 14.5.2009. Zdá sa preto, že skutkový záver súdu prvého stupňa o zosplatnení úveru dňom 14.5.2009 je správny a zodpovedajúci tomuto listinnému dôkazu. Od tohto dátumu, resp. od tejto udalosti odvádzal prvostupňový súd záver o premlčaní uplatneného nároku. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané prvýkrát. Z citovaného ustanovenia vyplýva objektívne vymedzený začiatok (od slova „mohlo“ a nie „mohol“). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda, keď je actio nata. Podľa § 122 ods. 1 Obč. zák. lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Z uvedených ustanovení vyplýva výkladové pravidlo pre počítanie času v občianskom práve, menovite pre začiatok plynutia lehôt a ich skončenie. V zmysle týchto ustanovení a v ich nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 101 platí aj pre premlčaciu dobu bez ohľadu na jej dĺžku to, že sa pri jednotlivých právach zásadne premlčacia doba začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty určenej podľa rokov v zmysle § 122 ods. 2 Obč. zák. pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Aj v predmetnej veci teda premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca mohol svoje právo na uplatnenie nárokov zo zosplatnenej úverovej zmluvy vykonať prvýkrát 15.5.2009. Od tohto dátumu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 15.5.2012. Žaloba vo veci bola doručená prvostupňovému súdu 15.5.2012. Bola tak mu doručená v posledný deň premlčacej doby. Nemôže ísť preto o nároky premlčané. Ak súd prvého stupňa konštatoval záver premlčacej doby dňom 14.5.2012, vo svojom právnom posúdení sa pomýlil. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. O takúto situáciu ide aj v predmetnej veci pri omyle v závere o začiatku plynutia premlčacej doby i jej konci. Názor vyslovený v tomto rozhodnutí odvolacím súdom zodpovedá aj názorom vyplývajúcim napr. z rozsudku NS SR z 30.11.2000 sp. zn. 2Cdo/41/2000, R 28/1984 alebo z rozsudku NS ČR sp. zn. 33Odo 345/2002 z 29.7.2003, i z rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo 2047/2006 zo 16.1.2007. Z dôvodu nesprávneho posúdenia otázky premlčania prvostupňový súd sa nevenoval ďalšej vecnej stránke predmetnej žaloby, ani obrane zo strany žalovaného, či obrane produkovanej v konaní vedľajším účastníkom. V žiadanom rozsahu preto nebol pre rozhodnutie o podanej žalobe ani zistený dostatočný skutkový stav veci. Preto boli dané dôvody vyplývajúce z ust. § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a pre vrátenie mu veci na ďalšie konanie.
Súd vykonal opätovne v súlade s pokynom Krajského súdu dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, Žiadosťou o flexipôžičku, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 08.12.2011, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, Pokusom o zmier, vyjadrením
vedľajšieho účastníka, prehľad histórie transakcií na úverovom účte a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka dňa 08.12.2011 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05.11.2007 v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Žalovanému bola poskytnutá výška úveru 131.000,-Sk( 4.348,40 eur) s lehotou splatnosti 84 mesiacov. Mesačná splátka predstavovala 2.400,84 Sk (79,69 eur a výška úrokovej sadzby ku dňu schválenia úveru 10,9 % p.a. Ročná percentuálna miera nákladov bola 11,88 % p.a.
V Článku II bod 2. Zmluvy, dlžník prehlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasil a ktoré súčasne prevzal s úverovou zmluvou.
Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne spotrebný úver na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet dodávateľa alebo predávajúceho, v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.
Podľa Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené na základe pevnej úrokovej sadzby, ktorá je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenia úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.
Podľa Článku III. bod 2. a 3. VOP. V prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a. nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.
Podľa Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP, dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet vedený v príslušnej pobočke banky. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej zmluve spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru.
Podľa Článku IV. bod 8. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení určí inak.
Podľa Článku VI. bod 1. písm. a) VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie ako 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy. Doručením výzvy veriteľa na splatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky, poskytnuté veriteľom z titulu tohto úveru, vrátane splatného príslušenstva, v lehote určenej v písomnej výzve banky.
Podľa Článku VII. bod 1. VOP, ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak, doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Za vylúčenie pochybností sa za poslednú známu adresu dlžníka považuje adresa klienta/dlžníka
uvedená v úverovej zmluve. Písomnosť sa považuje za doručenú dlžníkovi dňom, keď ju podľa údajov veriteľa prevzal osobne, alebo piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov veriteľa daná na poštovú prepravu. Uvedená platí pre všetky zasielané písomnosti.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011 spol. Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka a preto je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Podľa Prílohy Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v celkovej výške 6.188,67 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 4.110,57 eur, riadneho úroku vo výške 1.456,21 eur, úroku z omeškania vo výške 520,14 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 101,75 eur. Spotrebný úver bol žalovanému poskytnutý dňa 05.11.2007 splatnosť celej pohľadávky nastala dňa 14.05.2009, ako to presne vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky.
Právny zástupca žalobcu počas konania viackrát na dotaz súdu potvrdil, že splatnosť pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania nastala dňa 14.05.20069.
Žalobca ďalej počas konania zaslal súdu písomné Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovanému oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že bola porušená zmluvná povinnosť spočívajúca v riadnom a včasnom splácaní splátok poskytnutého úveru, žalobca vyhlasuje ku dňu 24.02.2012 mimoriadnu splatnosť úveru. Úver ku dňu vyhlásenia splatnosti pozostával z istiny vo výške 4.110,57 eur, riadneho úroku 1.456,21 eur, úroku z omeškania vo výške 520,14 eur a poplatkov vo výške 101,75 eur. Dlžná suma predstavovala spolu 6.188,67 eur. V závere žalobca vyzval žalovaného k splateniu celej pohľadávky v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
Vedľajší účastník vo svojom stanovisku zo dňa 24.10.2012 uviedol, že svojím podaním zo dňa 14.09.2012 navrhol, aby súd vyžiadal od žalobcu výpoveď zmluvy o úvere a taktiež platobnú históriu celého úverového vzťahu. Z doručenej platobnej histórie je zrejmé, že posledný zápis na úverovom účte žalovaného je zo dňa 16.04.2009, kedy mu banka účtovala sumu 1,83 eur za vedenie účtu. Ďalej uviedol, že z výpovede právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2012 vyplýva, že nedisponujú dokumentáciou ohľadom výpovede zmluvy, avšak prehlásila, že „určite došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverovej zmluvy ku dňu 14.05.2009“. Toto tvrdenie však žalobca doposiaľ nepreukázal s odôvodnením, že doklad sa im nepodarilo nájsť. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že zatiaľ nie je preukázané, že sa stal splatným celý úver, je potrebné, aby žalobca špecifikoval žalobou uplatnený nárok, pretože ak nedošlo k zosplatneniu celého úveru, mohol žalobca žalobou uplatniť len nárok na jednotlivé zročné splátky. Na záver uviedol, že vznáša námietku premlčania.
Právny zástupca reagoval na stanovisko vedľajšieho účastníka písomným podaním zo dňa 08.11.2012 v ktorom uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny zástupca a prípadne aj právny nástupca. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Na záver uviedol, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou 14.05.2009. V súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo navrhovateľa sa mohlo uplatniť najneskôr 15.05.2012. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 15.05.2012, nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetnej pohľadávky.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2013 vedľajší účastník uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že nedisponuje dôkazom o predčasnej splatnosti navrhovateľom uplatňovanej pohľadávky, z čoho je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore. Ďalej uviedol, že ak by aj akceptovali údaje, ktoré poskytol žalobca v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, je potrebné konštatovať, že žaloba bola súdu doručená po uplynutí premlčacej doby dňa 15.05.2012, keďže dlh sa stal splatným 14.05.2009. V závere poukázal aj na nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ktorý sám vyhlásil mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 24.04.2012. VÚB, a.s. ako banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemohla postúpiť žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretože
bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Prehľadom postúpenia teda už mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, z čoho vyplýva, že žalobca nemohol účinne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pretože úver bol už ako splatný predmetom postúpenia pohľadávky.
Žalovaný na pojednávaní dňa 15.04.2013 uviedol, že predmetnú zmluvu podpísal a úver mu bol poskytnutý, no nevie koľko doposiaľ uhradil. Na otázku súdu, či si pamätá, či pôvodný veriteľ VÚB Banka a.s. zosplatnila úver resp. došlo k vypovedaniu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a vyzvala ho na uhradenie celej zvyšnej dlžnej sumy poskytnutého úveru uviedol, že si to nepamätá vzhľadom na to, že potom ako sa oženil, došlo k zmene trvalého bydliska. Ku zmene došlo zhruba pred štyrmi rokmi. Ženil sa XX.XX.XXXX. Uviedol, že koľko uhradil a koľko nie a kedy prestal splácať úver, nevie. Bolo mu to sťahované z účtu, ktorý mal v banke.
Žalovaný požiadal o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, nakoľko mu finančná situácia neumožňuje uhradiť dlh naraz. Ohľadom majetkových pomerov uviedol, že pracuje v spoločnosti J.. Jeho čistý mesačný príjem je 350,00 eur. V súčasnosti je v rozvodovom konaní. Platí výživné na deti. Výšku mesačnej splátky, ktorú by bol schopný uhradiť je zhruba 100,- eur mesačne. Na dotaz súdu aby ozrejmil svoje výdavky mesačne žalovaný uviedol, že s manželkou už v súčasnosti nebýva. Býva pri rodičoch. Mame prispievam na domácnosť sumou 100,- eur mesačne. Na deti prispieva mesačne 150,00 eur na dve deti. Na dotaz súdu, či vlastní nejaké nehnuteľností alebo motorové vozidlá uviedol, že nevlastní.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Súd poukazuje na skutočnosť, že niekoľkokrát žalobcu vyzval na predloženie a preukázanie skutočnosti, kedy došlo k zosplatneniu celého úveru. Žalobca sa niekoľkokrát cestou právneho zástupcu vyjadril, že úver bol určite zosplatnený dňa 14.05.2009. Až následne predložil súdu nové oznámenie o zosplatnení úveru s dátumom 24.02.2012.
Súd pri posudzovaní rozhodujúceho dátumu, kedy došlo k zosplatneniu úveru vychádzal z prílohy o postúpení pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalobcom, z ktorej vyplýva, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 14.05.2009, takto najprv tvrdil aj samotný žalobca. Následné žalobca doručil súdu vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti, v ktorom deklaroval zosplatenenie úveru na deň 24.04.2012, čo predstavovalo diametrálny rozdiel oproti pôvodnej žalobe a pôvodnému tvrdeniu. Toto dodatočné tvrdenie súd považoval za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi a za obchádzanie zákona a preto súd považoval za rozhodujúci dátum zosplatenenia úveru, ktorý bol uvedený v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, t.j. deň 14.05.2009.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, prostredníctvom ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky 131.000,-Sk, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
V danej veci je nepochybné, že s poukázaním na § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť dňa 15.05.2009 a uplynula dňa 15.05.2012, no žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 15.05.2012. Žalobca teda mohol svoje právo na uplatnenie nárokov zo zosplatnenej úverovej zmluvy vykonať prvýkrát 15.5.2009. Od tohto dátumu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 15.5.2012. Žaloba vo veci bola doručená prvostupňovému súdu 15.5.2012, teda včas, posledný deň lehoty. Súd poukazuje na vyššie citovaný právny názor Krajského súdu v Prešove.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 131.000,-Sk, t.j. 4.348,40 eur. Žalobca vyplatil uvedené finančné prostriedky žalovanému a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 82 splátkach vo výške 2.400,84 Sk, t.j. 79,69 eur mesačne. Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, v zmysle obchodných podmienok veriteľ zosplatnil celý úver ku dňu listom zo dňa 14.05.2009. Súd poukazuje, že mal po vykonanom dokazovaní za to, že k zosplatneniu došlo týmto dňom a to z nasledovných dôvodov. Sám žalobca takýto údaj uviedol v žalobe, vyplýva to aj z prílohy k zmluve o postúpení. Aj keď neskôr doručil do spisu list o zosplatnení s iným dátumom ( 24.04.2012, čl. 79 spisu ) tento súd neakceptoval pretože sám žalobca na viacere výzvy uvádzal, že úver bol zosplatnený listom zo dňa 14.05.2009, len ho nemajú k dispozíciií. Proto jeho následnému tvrdeniu o tom, že k zosplatneniu došlo až dňa 24.04.2012 neuveril. O tejto skutočnosti svedčí aj list žalobcu na čl. 15.
Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda dňom 15.05.2009 žalobcovi vznikol nárok na zaplatenia celej jeho pohľadávky.
Z predložených listinných dokladov nemal súd ďalej za preukázané, že žalovaný nejaké finančné prostriedky uhradil a žalovaný to nepreukázal.
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 82 mesiacov je 10,9 % ročne, takáto bola uvedená v zmluve. Po preverení z internetovej stránky NBS ohĺaom úrokov kde súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri obdobných úveroch v ropzhdnom období činil úrok 8,49 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol zhruba primeraný úroku poskytovaný bankami.
Súd má za to, že žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania mal podľa súdu žalobcovi uhradiť celkovo sumu 4.775,02 eur, ide o istinu a príslušný úrok z istiny pri zohľadnení tohto, že úver bol zosplatnený.
Súd má za to, že sumu 1.275,04 eur mal žalovaný uhradiť do zosplatnenia (ide o 16 nezosplatnených splátok vo výške 79,69 eut ), žalovaný mal uhradiť žalobcovi za dobu do zosplatnenia sumu 3.499,98 eur, ďalej mal žalovaný uhradiť od zosplatnenia (zosplatnené boli 66 splátok čo pri vynásobení sumou 53,03 eur-príslušná prislúchajúca časť splátky, ktorá pripadná na istinu zo sumy splátky dáva sumu 3.499,98 eur). Spolu je tak dlh žalovaného 4.775,02 eur (1.275,04 eur +3.499,98 eur). V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a preto v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel.
Na základe vyššie uvedeného zároveň preto považoval súd žalobný návrh v časti, ktorá prevyšuje sumu 4.775,02 eur za nedôvodný. Žalobca presne v žalobe nešpecifikoval z čoho má vlastne pozostávať žalovaná suma. Uviedol len, že suma istiny je 4.110,57 eur, riadny úrok je 1.456,21 eur, úrok z omeškania je 520,14 eur, ostastné príslušenstvo a poplatky je 101,75, no bližšie o čo ide, o aké nároky žalobca nešpecifikoval. Súd má za to, že v tomto smere žalobca neuviesol dôkazné bremeno. Zároveň súd opätovne poukazuje, že žalobca má nárok na istinu a úroky len tak ako to súd vypočítal, ako je to vyššie uvedené.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku má nárok len do doby kedy došlo k zosplatneniu úveru v dôsledku odstúpenia do zmluvy. Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Taktiež, tak ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad žalovaného na iné než na istinu.
Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 14.05.2009. Žalovaný sa teda dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. dňom 15.05.2009 dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením 1,25 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania bola teda 9,25 % ročne (8 % + 1,25%). Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške neuvedenej (uviedol len všeobecne že ide o o zákonnú výšku) z dlžnej sumy od 12.05.2012.
Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorú považoval za dôvodnú, t.j. zo sumy 4.775,02 eur v zákonnej výške 9,25% ročne od 12.05.2012 od kedy ich žalobca žiadal a kedy bol v omeškaní do zaplatenia. Zvyšok nároku žalobcu čo do úrokov z omeškania považoval za nedôvodný.
Čo sa týka vyčíslenia sumy úroku z omeškania 520,14 eur súd poukazuje, že úroky z omeškania, ktoré žalobca vypočítal na sumu 223,63 eur súd nemal za preukázané z akej sumy je tento úrok vypočítaní, za aké obdobie, aké úhrady boli zohľadnené a v akej výške. Súd má za to, že žalobca v tejto časti žaloby ohľadom vypočítaného úroku z omeškania neuniesol dôkazné bremeno a preto priznal žalobcovi úrok, tak ako je to vyššie uvedené ako aj vo výroku tohto rozsudku. Zároveň z vyššie uvedeného dôvodu preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Zároveň súd na žiadosť žalovaného po prehodnotení jeho soobných, majetkových a zárobkových pomerov povolil žalovanému uhradiť dlh v splátkách, tak ako je to uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V predmetnej právnej veci ma súd za to, že žalobca mal úspech v pomerne 77 % a žalovaný vo výške 23 %. V zmysle citovaných zákonných ustanovení má preto právo na náhradu pomerných trov konania vo výške 54 % (77-23).
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 371 eur a súdny poplatok za odvolanie v sume 371 eur a z trov právneho zastúpenia. Zo zaplateného súdneho poplatku 54 % je 200,34 eur jednak za návrh a jednak za odvolanie. Teda žalobca má nárok čo do súdnych poplatkov pri zohľadení pomeru úspechu a neúspechu spolu 400,68 eur.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslené podľa ust. § 10, § 13a ods. 1. písm. a), c) , § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Odmena podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 210,81 EUR/úkon: úkony právnej pomoci: odmena
- prevzatie a príprava zastúpenia ................................................................... 210,81 EUR
- podanie návrhu na začatie konania ............................................................. 210,81 EUR
- námietka neprípustnosti VÚ zo dňa 08.08.2012 .......................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 22.08.2012 ......................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012 ............................................................ 52,70 EUR
- vyjadrenie zo dňa 05.11.2012 ........................................................................ 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 21.11.2012 ............................................................ 210,81 EUR
- vyjadrenie zo dňa 05.12.2012 .......................................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 04.02.2013 .............................................................. 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 15.04.2013 .............................................................. 210,81 EUR
- vyjadrenie zo dňa 12.04.2013 .......................................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 30.09.2013 .............................................................. 210,81 EUR
- odvolanie proti rozsudku zo dňa 20.11.2013 .................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015 .............................................................. 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 25.05.2015 ............................................................. .210,81 EUR
- vyjadrenie zo dňa 24.08.2015 ........................................................................... 210,81 EUR
- účasť na pojednávaní dňa 07.09.2015 ...............................................................210,81 EUR
- DPH 20 % spolu ............................................................................................... 685,13 EUR Odmena spolu / vrátane 20% DPH /…............................................................ 4.110,79 EUR
1. Hotové výdavky podľa § 15,16 nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z.
režijný paušál:
8 x 7,63 EUR .................................................................. 61,04 EUR 5 x 7,81 EUR .................................................................. 39,05 EUR 4 x 8,39 EUR .................................................................. 33,56 EUR
DPH 20 % spolu ............................................................. 26,73 EUR Spolu ............................................................................. 160,38 EUR
- cestovné náhrady:
podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla V. C., T. XXXFY:
1/ základná náhrada za cestu 5 x Košice - Vranov nad Topľou a späť na pojednávania dňa 22.8.2012, 15.10.2012, 21.11.2012, 4.2.2013 a 15.4.2013- 0,183 EUR / km, t.j. 5 x 100 km x 0,183 EUR/ km ......................................................................................... ............91,50 EUR
2/ náhrada za spotrebované pohonné hmoty, priemerná spotreba 5,8 l / 100 km; spolu 500 km x 5,8 l/100 km, t.j. spotrebovaných 29 l x 1,20 EUR/l .......................................34,80 EUR
Spolu ................................................................................................................... 126,30 EUR
podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla S. S., T.:
1/ základná náhrada za cestu 4 x Košice - Vranov nad Topľou a späť na pojednávania dňa 30.9.2013, 8.4.2015, 25.5.2015 a 7.9.2015 0,183 EUR / km, t.j. 4 x 100 km x 0,183 EUR/ km .............................................................................................................................. 73,20 EUR
2/ náhrada za spotrebované pohonné hmoty, priemerná spotreba 5 l / 100 km; spolu 400 km x 5 l/100 km, t.j. spotrebovaných 20 l x 1,15 EUR/l ............................................ 23,00 EUR
Spolu .................................................................................................................... 96,20 EUR
DPH 20% spolu ................................................................................................... 44,50 EUR
Cestovné náhrady spolu .................................................................................. 267,00 EUR
náhrada za stratu času
náhrada za stratu času cestou Košice - Vranov nad Topľou - Košice na pojednávania dňa 22.8.2012, 15.10.2012 a 21.11.2012, t.j. 3 x 5 začatých polhodín, 15 x 12,71 EUR ............................................................................................................................... 190,65 EUR náhrada za stratu času cestou Košice - Vranov nad Topľou - Košice na pojednávania dňa 4.2.2013, 15.4.2013 a 30.9.2013, t.j. 3 x 5 začatých polhodín, 15 x 13,01 EUR ................................................................................................................................ 195,15 EUR
náhrada za stratu času cestou Košice - Vranov nad Topľou - Košice na pojednávania dňa 8.4.2015, 25.5.2015 a 7.9.2015, t.j. 3 x 5 začatých polhodín, 15 x 13,98 EUR .............................................................................................................................. 209,70 EUR
DPH 20 % spolu ............................................................................................... 119,10 EUR
Náhrada za stratu času spolu .......................................................................... 714,60 EUR
Trovy právneho zastúpenia spolu ................................................................ 5.252,77 EUR
Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške 5.252,77 EUR. Keďže žalobca mal len pomerný úspech vo výške 54 %, 54 % zo sumy 5.252,77 eur je 2.836,49 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.