Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4To-92-2020.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Baločka, v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. V. C., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom 31. októbra 2022, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.6.2020, sp. zn. 3T/55/2018 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil Okresnému úradu Košice trestnú vec vedenú proti obžalovanému Mgr. V. C., nar. XX.X.XXXX v G. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
v T. na Q. A. Č.. X, na I. P. Č.. XX, ako aj na iných miestach od dňa 12.4.2015 až doposiaľ obťažoval poškodeného JUDr. I. V. tým, že ho proti jeho vôli vyhľadával a pri vzájomnom stretnutí sa tohto snažil konfrontovať so zistením, že poškodený JUDr. V. mal aféru s jeho manželkou Mgr. G. C., vyhrážal sa mu rozbitím manželstva a zverejnením informácií, ktoré vraj získal sledovaním komunikácie svojej manželky Mgr. G. C. na sociálnej sieti, taktiež telefonicky kontaktoval matku poškodeného JUDr. I. V., ktorú telefonicky obťažoval s dotazmi o nevere jej syna s jeho manželkou G. C., opakovane zasielal emaily manželke poškodeného JUDr. D. V.Í., kde v prílohách týchto emailov zasielal konverzáciu na sociálnej sieti medzi poškodeným JUDr. V. a jeho manželkou Mgr. G. C., ďalej emailovú konverzáciu a konverzáciu cez mobilnú aplikáciu Viber nechával vytlačenú za stieračom osobného motorového vozidla zn. C. X patriaceho poškodenému JUDr. V., naviac dňa 24.6.2017 osobne navštívil svokrovcov poškodeného JUDr. V. v obci Y., okres P., kde sa v tom čase nachádzala aj manželka poškodeného JUDr. D. V., ktorú sa opäť snažil konfrontovať s neverou poškodeného JUDr. V. s jeho manželkou Mgr. G. C. a napokon dňa 25.6.2017 kontaktoval švagra poškodeného P. Š., s ktorým sa následne osobne stretol a aj jeho informoval o vyššie uvedenej nevere, kde týmto konaním zásadným spôsobom ovplyvnil kvalitu života poškodeného JUDr. V. a jemu blízkych osôb,
na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal sťažnosť prokurátor. Takto podanú sťažnosť prokurátor odôvodnil tým, že v prvom rade je potrebné sa stotožniť s tvrdením okresného súdu, že sa stal žalovaný skutok, avšak s právnymi úvahami súdu ohľadne nenaplnenia objektívnej stránky predmetného trestného činu sa nemožno stotožniť a to preto, že obžalovaný vyhľadával osobnú blízkosť poškodeného, kontaktoval ho prostredníctvom tretej osoby a elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe
života. Na rozdiel od právneho názoru súdu sa domnieva, že boli naplnené aj ďalšie zákonné znaky žalovaného trestného činu a to dlhodobosť trestnej činnosti a podstatné zhoršenie kvality života. Samotný okresný súd konštatoval, že zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum, pričom najčastejšie spočíva v psychickej traume. Okresný súd potvrdil, že konanie obžalovaného zasiahlo manželstvo poškodeného. Poškodený jednoznačne vypovedal, že konanie obžalovaného narušilo jeho súkromie, predovšetkým manželský vzťah. Dokonca v období, keď boli útoky obžalovaného intenzívnejšie, vyhľadal psychiatrickú pomoc a boli mu predpísané lieky na upokojenie a spanie. Čo sa týka samotnej dlhodobosti protiprávneho konania obžalovaného, poukázal na konštatovanie okresného súdu, že protiprávne aktivity obžalovaného trvali od 12.4.2015 do 25.6.2017, teda nepochybne išlo o trestnú činnosť, ktorá bola páchaná zo strany obžalovaného po dlhší čas. Prokurátor tak dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c), e) Tr. zák. Navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K dôvodom sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný Mgr. V. C. prostredníctvom svojho obhajcu a to tak, že ako sama obžaloba priznáva, vyvrátený bol bod 1/, kedy nebolo preukázané opakované vyhľadávanie poškodeného. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti v bode 2/ malo ísť o nejakých 5 telefonátov (zrejme matke poškodeného), keď vyplynulo z dokazovania, že samotná matka poškodeného to vnímala, že telefonáty zrejme neboli určené jej a navyše nie je ničím preukázané, že by volajúci mal byť obžalovaný. Čo sa týka skutkových tvrdení v bode 3/, tak z výpovede svedkyne JUDr. V., manželky poškodeného vyplynulo, že trikrát obdržala konverzáciu osôb vytrhnutú z kontextu a dve správy o nevere manžela. Svedkyňa nikdy nereagovala na tieto správy. K tvrdeniam v bode 4/ uviedol poškodený, že našiel dva až trikrát nejakú správu, kedy ani tu nič nesvedčí o tom, že by to učinil obžalovaný. Zo skutkových okolností vyplýva jedine to, že mimo jedného stretnutia obžalovaného s poškodeným sa obžalovaný akurát chcel stretnúť so švagrom poškodeného, aby ho informoval o nevere jeho švagra s jeho sestrou v dôsledku pretrvávajúceho kontaktovania svedkyne C. poškodeným. Dokonca švagor poškodeného sa dobrovoľne a vedome chcel stretnúť s obžalovaným. Obžaloba rozoberá definičné aspekty zhoršenia kvality života a dlhodobosti konania páchateľa a uvádza aj to, že aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že obdobie rozvodu bolo pre obžalovaného veľmi úzkostným obdobím života. Samotný pocit obžalovaného o jeho vlastnom rozvode neznamená vonkoncom, že by mal páchať nejakú trestnú činnosť. K dlhodobosti konania síce súd, či prokurátor uvádzajú obdobie od 26 do 33 mesiacov, no nevedno z čoho presne by to malo vyplývať. Obžaloba síce tvrdí, že konanie obžalovaného negatívnym spôsobom zasiahlo manželstvo poškodeného, a že na tom nemá podiel aj samotný poškodený. Je pravdepodobne možné, že poškodeným tvrdenú jeho vlastnú psychickú nepohodu mu vytvárali výčitky vlastného svedomia, pretože samotná manželka poškodeného sa vyjadrila, že nevie odčleniť údajnú obavu z prenasledovania od vlastného sklamania zo zistenia možného konania poškodeného. Obžalovaný má za to, že prvostupňový súd mohol vydať aj rozhodnutie o nenaplnení skutkovej podstaty trestného činu, a že nadriadený súd by mal rozhodnutie súdu prvého stupňa minimálne potvrdiť. Platí tiež, že akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť podklad pre odsudzujúci rozsudok. Súd aj obžaloba zrejme opomínajú, že ani samotný hoc aj vysoko možný motív, ktorý by viedol len a len k obžalovanému, nemôže ale istotne založiť jeho trestnoprávnu, a ani len priestupkovú zodpovednosť, pretože motív sám o sebe nestačí ani len na obvinenie, nie to na odsúdenie.
Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné:
Okresný súd v napadnutom uznesení podrobne rozobral, čo vyplynulo z jednotlivých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Na základe vyhodnotenia dôkazov jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach potom okresný súd dospel k presvedčivému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu.
Podľa obžaloby sa obžalovaný mal dopustiť konania, že
1. od 12.4.2015 až doposiaľ (obžaloba podaná 16.7.2018) vyhľadával poškodeného proti jeho vôli, aby ho konfrontoval s neverou jeho manželky a vyhrážal sa mu zverejnením informácií, ktoré mu rozbijú manželstvo,
2. telefonicky kontaktoval matku poškodeného a obťažoval ju otázkami o jeho nevere, 3. opakovane zasielal manželke poškodeného e-maily s prílohou o jeho nevere, 4. konverzáciu svedčiacu o nevere nechával za stieračom osobného motorového vozidla poškodeného, 5. navštívil svokrovcov poškodeného dňa 24.6.2017, kde sa snažil jeho manželku konfrontovať s jeho neverou, 6. dňa 25.6.2017 sa osobne stretol so švagrom poškodeného a informoval ho o jeho nevere.
V prejednávanej veci boli bez akýchkoľvek pochybností preukázané skutkové okolnosti uvedené v bode 5. a 6. Na druhej strane bola bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená (samotnou výpoveďou poškodeného iba o jednom spoločnom stretnutí s obžalovaným) skutková okolnosť v bode 1.
Pokiaľ ide o skutkové tvrdenie obžaloby v bode 2., podľa výpovede matky poškodeného malo ísť o 5 telefonátov, z nich v 4 prípadoch sa volajúci neozval a o 1 MMS - správu.
Ku skutkovým tvrdeniam v bode 3. má zásadnú výpovednú hodnotu predovšetkým svedectvo manželky poškodeného. Z neho vyplynulo, že od 30.10.2015 do augusta 2016 obdržala 3-krát konverzáciu osôb vytrhnutú z kontextu a 2 správy o nevere manžela, jednu takúto správu obdržala aj v júni 2017.
Tvrdenie obžaloby (bod 4.) - poškodený vypovedal, že správy za stieračom vozidla našiel 2 alebo 3-krát, jeho manželka sa k počtu správ za stieračom konkrétnejšie nevyjadrila.
Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume.
Pokiaľ ide o pojem dlhodobosti, nie je možné ho vykladať v každom prípade rovnako, pretože záleží na intenzite prenasledovania, ktorá má značný vplyv na dôsledky pre poškodenú osobu.
Rozvodové konanie obžalovaného, ktoré podľa znaleckého posudku bolo pre neho veľmi úzkostným obdobím jeho života trvalo od 10.2.2015 do 24.11.2017. Podľa obžaloby a výsledkov dokazovania jeho aktivity v rôznej forme, ktoré sa týkali okrem poškodeného ďalších 3 osôb, boli produkované od 12.4.2015 do 25.6.2017, teda po dobu 26 mesiacov. Bolo preukázané, že obžalovaný narábal najmä s komunikáciou vytrhnutou z kontextu, ktorú opakovane preposielal, a ktorej hlavná adresátka, manželka poškodeného následne venovala už len povrchnú pozornosť.
Konanie obžalovaného nesporne istým negatívnym spôsobom zasiahlo manželstvo poškodeného, čo bolo aj jeho cieľom, ale nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa tak stalo len v príčinnej súvislosti s obťažovaním zo strany obžalovaného, a že na tom nemá podiel aj samotný poškodený.
Pokiaľ ide o deklarované psychické ťažkosti poškodeného, ostali len v rovine verbálnej, bez ich objektivizácie inými dôkazmi. Naviac, na súde odznelo aj svedectvo O. T., ktorý situáciu poškodeného popísal diametrálne odlišne.
Zo spisu Okresného súdu Košice II vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedeného pod sp. zn. 27P/58/2015 je zrejmé, že Mgr. G. C. podala tento návrh dňa 10.2.2015. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13NcC/19/2015 zo dňa 30.6.2015 vyplýva, že sudkyňa, ktorú namietal obžalovaný ako odporca v danej veci, nebola z konania a rozhodovania veci vylúčená, a že ukončenie právneho zastupovania navrhovateľky poškodeným JUDr. V. mu bolo písomne oznámené dňa 20.5.2015. Námietku zaujatosti podal obžalovaný ako odporca v danej veci konajúcemu súdu dňa 14.5.2015. Podľa zápisnice z pojednávania dňa 12.10.2016 mal obžalovaný ako odporca právne zastúpenie, navrhovateľka Mgr. G. C. bola bez právneho zastúpenia. Manželstvo obžalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa 13.12.2017.
Do konania bola pribratá znalkyňa z odboru Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality Mgr. B. B.Á., ktorá vypracovala na obžalovaného dňa 10.2.2020 znalecký posudok. V ňom konštatuje, že obžalovaný je duševne zdravá osobnosť, priemerne inteligentná, sociálne skôr introvertovaná, disciplinovaná. Má sklon nepriznávať si vlastnú neistotu. Stavy svojich potrieb prežíva neobvyklejšie, reakcie na ne môžu byť prudšie. Agresivita nie je jeho hlavnou črtou, ani ľahko aktivovateľnou, neboli u neho zistené sklony k agresívnym, maladaptívnym reakciám. Vyhľadáva a
vytvára skôr priateľské a kooperatívne vzťahy. V štruktúre jeho osobnosti sa nenachádzajú antisociálne rysy. Mravné hodnoty má primerané, diferencované. Rozpad rodiny vnímal debaklovo, rozvodové konanie bolo pre neho úzkostným úsekom života a udalosti spojené s rozvodom ho zasiahli najmä z pohľadu role otca, na ktorú sa upol. Toto obdobie mohlo provokovať prejavy mimo jeho obvyklý prosociálny repertoár. Znalkyňa u obžalovaného nezistila sklony k fabulácii, konfabulácii, pseudológii a zveličovaniu. V súčasnosti nemá voči poškodenému žiadne výraznejšie emócie, situácia sa pre neho psychologicky skončila v momente, keď sa vzťahy medzi ním a exmanželkou upravili do korektnej roviny a netrpí jeho rola otca.
Okresný súd dospel k záveru, že bezohľadné, neslušné a nátlakové konanie obžalovaného možno nesporne vyhodnotiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a z toho dôvodu súdenú vec postúpil na prejednanie Okresnému úradu v Košiciach.
Nadriadený súd sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu úplne stotožnil. Keďže rozhodnutie okresného súdu je úplné, presvedčivé a zákonné, nepovažoval sťažnostný súd za potrebné dôvody rozhodnutia okresného súdu znovu opakovať. Už len dodáva, že priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli 2 roky. Do uplynutia lehoty sa však nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Skutok bol spáchaný od 12.4.2015 až do podania obžaloby 16.7.2018. Trestné stíhanie sa viedlo od 4.8.2017 do 31.10.2022, preto postup okresného súdu je zákonný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.