Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-199-2013.pdf
PDF · 106.18 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/199/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou, v právnej veci žalobcu: Démos trade, s.r.o., Dolné Rudiny 8516/41C, 010 01 Žilina, IČO: 36 439 851, v zastúpení: JUDr. Radko Petruňo, advokát, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, Tehelná 189, 960 01 Zvolen proti žalovanému: KOMANDOR Slovensko a.s., Masarykova 22, 080 01 Prešov, IČO: 35 813 415 o zaplatenie 3.556,19 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 224,02 EUR titulom úroku z omeškania vo výške:
- 9,50 % ročne zo sumy 4.184,34 EUR od 27.05.2013 do 29.05.2013,
- 9,50 % ročne zo sumy 2.884,34 EUR od 30.05.2013 do 26.08.2013,
- 9,50 % ročne zo sumy 2.732,19 EUR od 28.08.2013 do 07.11.2013,
- 9,50 % ročne zo sumy 2.432,19 EUR od 08.11.2013 do 27.11.2013,
- 9,50 % ročne zo sumy 2.132,19 EUR od 28.11.2013 do 01.12.2013,
- 9,50 % ročne zo sumy 1.832,19 EUR od 02.12.2013 do 05.12.2013,
- 9,50 % ročne zo sumy 1.532,19 EUR od 06.12.2013 do 12.12.2013,
- 9,50 % ročne zo sumy 1.432,19 EUR od 13.12.2013 do 07.01.2014,
- 9,50 % ročne zo sumy 1.332,19 EUR od 08.01.2014 do 13.01.2014,
- 9,50 % ročne zo sumy 1.132,19 EUR od 14.01.2014 do 03.02.2014,
- 9,50 % ročne zo sumy 882,19 EUR od 04.02.2014 do 09.03.2014,
- 9,50 % ročne zo sumy 582,19 EUR od 10.03.2014 do 11.03.2014,
- 9,50 % ročne zo sumy 824,- EUR o 27.05.2013 do 16.03.2014,
- 9,50 % ročne zo sumy 324,- EUR od 17.03.2014 do 19.03.2014,
- 9,50 % ročne zo sumy 124,- EUR od 20.0.32014 do 23.03.2014
spolu so sumou vo výške 442,46 EUR titulom zmluvnej pokuty vo výške:
- 0,05 % denne zo sumy 4.184,34 EUR od 27.05.2013 do 29.05.2013,
- 0,05 % denne zo sumy 2.884,34 EUR od 30.05.2013 do 26.08.2013,
- 0,05 % denne zo sumy 2.732,19 EUR od 28.08.2013 do 07.11.2013,
- 0,05 % denne zo sumy 2.432,19 EUR od 08.11.2013 do 27.11.2013,
- 0,05 % denne zo sumy 2.132,19 EUR od 28.11.2013 do 01.12.2013,
- 0,05 % denne zo sumy 1.832,19 EUR od 02.12.2013 do 05.12.2013,
- 0,05 % denne zo sumy 1.532,19 EUR od 06.12.2013 do 12.12.2013,
- 0,05 % denne zo sumy 1.432,19 EUR od 13.12.2013 do 07.01.2014,
- 0,05 % denne zo sumy 1.332,19 EUR od 08.01.2014 do 13.01.2014,
- 0,05 % denne zo sumy 1.132,19 EUR od 14.01.2014 do 03.02.2014,
- 0,05 % denne zo sumy 882,19 EUR od 04.02.2014 do 09.03.2014,
- 0,05 % denne zo sumy 582,19 EUR od 10.03.2014 do 11.03.2014,
- 0,05 % denne zo sumy 824,- EUR od 27.05.2013 do 16.03.2014,
- 0,05 % denne zo sumy 324,- EUR od 17.03.2014 do 19.03.2014,
- 0,05 % denne zo sumy 124,- EUR od 20.03.2014 do 23.03.2014, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 39,50 EUR na účet žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 333,46 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo VÚB, a. s. , číslo účtu: XXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.09.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 3.556,19 EUR spolu s príslušenstvom a zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na úhradu príslušenstva ako aj trov právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že so žalovaným dňa 12.03.2008 uzatvoril rámcovú kúpnu zmluvu, označenú ako Zmluva o podmienkach predaja tovaru č. XXXXXXXXXXX - 1 v zmysle § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy dodal žalobca žalovanému objednaný tovar. Kúpna cena bola fakturovaná faktúrami č. J faktúra splatná dňa 02.07.2012 na sumu 21.184,34 EUR a faktúrou č. J faktúra splatná dňa 05.07.2012 na sumu 824 EUR, spolu teda 22.008,34 EUR. Žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodaný tovar, postupne z celkovej fakturovanej kúpnej ceny vo výške 22.008,34 EUR uhradil sumu 18.452,15 EUR (z faktúry č. J pričom zvyšok dlhu žalovaného predstavuje sumu 3.556,19 EUR.
Žalobca uviedol, že žalovaný jednostranným prehlásením zo dňa 25.10.2012 uznal svoj záväzok voči žalobcovi, v tom čase vo výške 9.008,34 EUR čo do dôvodu a výšky. V predmetnom uznaní záväzku boli so žalovaným dohodnuté aj splátky v uznaní uvedeného dlhu, ktorý mal byť splácaný mesačne splátkami vo výške 1.000 EUR najneskôr v posledný deň v mesiaci do splatenia celkovej výšky dlhu,
počnúc novembrom 2012. Uznanie záväzku sa týkalo záväzkov vyplývajúcich z nezaplatenia kúpnej ceny za dodávky tovaru podľa vyššie uvedených faktúr.
Žalobca mal záujem riešiť úhradu dlhu so žalovaným mimosúdnou cestou, preto vyzval žalovaného listom zo dňa 21.05.2013 na úhradu dlžnej sumy, v tom čase 5.008,34 EUR. Na základe tejto výzvy žalovaný uhradil iba sumu 1.452,15 EUR. Z dôvodu, že žalovaný nebol ochotný dobrovoľne plniť, bol žalobca nútený domáhať sa jeho práv súdnou cestou.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.01.2014 zobral návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 1.600 EUR späť a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.956,19 EUR spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou ako aj trov právneho zastúpenia.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.07.2014 zobral návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 1.956,19 EUR späť a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na úhradu sumy vo výške 224,02 EUR titulom úrokov z omeškania a sumy vo výške 442,46 EUR titulom zmluvnej pokuty.
Súd uznesením sp. zn. 32 Cb 199/2013 - 45 zo dňa 03.04.2014 a uznesením sp. zn. 32 Cb 199/2013
- 59 zo dňa 05.11.2014 rozhodol o zastavení konania v časti istiny 1.600 EUR a následne o zastavení konania v časti istiny 1.956,19 EUR a o pripustení zmeny petitu.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 12.03.2008 rámcovú kúpnu zmluvu - Zmluvu o podmienkach predaja tovaru č. XXXXXXXXXXX - 1. Žalobca vystavil žalovanému dve samostatné faktúry, ktoré žalovaný prevzal, avšak za predmetné práce nezaplatil riadne a včas. O skutočnosti, že žalovaný si bol vedomý svojho dlhu svedčí aj listinný dôkaz „Uznávacie prehlásenie s dohodou o splátkach, ručiteľským prehlásením“ podpísaný účastníkmi konania dňa 07.09.2012. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.01.2014 vzal právny zástupca žalobcu žalobný návrh v časti istiny 1.600 EUR späť z dôvodu, že žalovaný dňa 08.11.2013 uhradil žalobcovi sumu 300 EUR, dňa 28.11.2013 uhradil sumu 300 EUR, dňa 02.12.2013 a dňa 06.12.2013 sumu 300 EUR, dňa 13.12.2013 uhradil sumu 100 EUR, dňa 08.01.2014 sumu 100 EUR a dňa 14.01.2014 sumu vo výške 200 EUR, spolu teda žalobcovi uhradil sumu 1.600 EUR.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.07.2014 z dôvodu, že došlo k ďalším čiastočným úhradám zo strany žalovaného, zobral právny zástupca žalobcu žalobný návrh v časti istiny v celom rozsahu späť a domáhal sa úhrady úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne s poukazom na článok IV. bod 4.4. Zmluvy o podmienkach predaja tovaru č. XXXXXXXXXXX - 1 zo dňa 13.03.2008.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 07.09.2015. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť súdu neospravedlnil.
Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného predovšetkým z dôvodu hospodárnosti konania.
Doručenka na pojednávanie súdu dňa 07.09.2015 sa súdu od žalovaného vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.
Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti , ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa § 115 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa § 119 odsek 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 odsek 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefonátu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 odsek 3 O. s. p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho právneho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho právneho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takého vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho právny zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo však nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), pričom vec môže prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O.s.p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve
účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.
Žalovaný predvolanie na pojednávanie súdu konané dňa 07.09.2015 neprevzal v odbernej lehote, a preto sa súd vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami v jeho prípade nezaoberal. Súd vzal v úvahu tzv. fikciu doručenia. Ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V tomto prípade však súd konštatuje naplnenie fikcie doručenia.
Podľa § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vychádzajúc zo vzájomnosti záväzkovo právneho vzťahu, žalobca si svoj záväzok splnil, čím mu vznikol nárok na plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť za vykonanie zemných prác nesplnil, čím sa dostal do omeškania.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je úroková sadzba určená podľa § 502.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Súd má na základe listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný dňa 07.09.2012 podpísal Uznávacie prehlásenie s dohodou o splátkach, s ručiteľským prehlásením, svojho záväzku voči žalobcovi si bol vedomý z dôvodu dielčích plnení až do úhrady celej istiny.
Súd sa zaoberal aj výškou dohodnutej zmluvnej pokuty. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd podľa § 301 Obchodného zákonníka znížiť. Pri znížení zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Cieľom zmluvnej pokuty je motivovať dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu svojich záväzkov voči veriteľovi, t. j. ide o prevenčnú a aj reparačnú funkciu. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká len ak bolo právo na zaplatenie dohodnuté v písomnej forme. Zmluvnú pokutu si zmluvné strany dohodli v čl. IV. bod 4.4 Zmluvy o podmienkach predaja tovaru č. XXXXXXXXXXX - 1 zo dňa 12.03.2008 vo výške 0,05% z nezaplatenej časti kúpnej ceny, za každý deň omeškania, a to až do splatenia celého záväzku.
Súd hodnotil súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý pre vzťahy občianskoprávne ako i obchodnoprávne ustanovuje požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi, teda ak by výška zmluvnej pokuty odporovala dobrým mravom, šlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Odporca si uplatnil zníženie výšky pokuty súdom na primeranú mieru. Pri skúmaní výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k moderačnému právu súd vychádzal z rozhodovacej praxe súdov a dospel k názoru, že 0,05% denne ako zmluvná pokuta z výšky nezaplatenej faktúry je primeraná, nie je neetická a vo vzťahu k žalovanému ani likvidačná, preto súd moderačné právo na zníženie zmluvnej pokuty neaplikoval.
Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, žalobcovi vznikol aj nárok na úroky priamo zo zákona. S poukazom na charakter oboch inštitútov, ich súbeh nie je vylúčený. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, na ktorú nárok vzniká len ak bola dojednaná písomne a určená jej výška, žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania priamo zo zákona podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka. Súd preto žalobcovi priznal výšku úroku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na hospodárnosť konania ako i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe predložených dokladov mal súd nárok žalobcu za dostatočne preukázaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.S.P., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť mu trovy konania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 39,50 EUR.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavovali podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) á 131,13 EUR, spolu 262,26 EUR, 2x režijný paušál á 7,81 EUR, spolu 15,62 EUR a 20 % DPH vo výške 55,58 EUR, spolu tvoria sumu 333,46 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.